Ružomberský hlas
  • Streda 24. apríl 2024
  • 0:0:0
  • Online:

ODVIATE ČASOM Rubrika Odviate časom ponúka pohľad do histórie mesta Ružomberok. Prostredníctvom nášho spolupracovníka Františka Diana nahliadame v každom vydaní RH do konkrétneho roku v dejinách mesta, aby sme si priblížili, čo sa vtedy udialo. V tomto článku pôjde o rok 1929...

Bol to taký čudný rok. V našom meste sa udialo toľko zaujímavých príbehov a udalostí, z ktorých je ťažko niektorú vybrať, aby charakterizovala celý rok. Svetom sa šíriaca hospodárska kríza neobišla ani Ružomberok. Nezamestnanosť, rozdiely v životnej úrovni obyvateľov, na jednej strane blahobyt, na druhej chudoba a bieda.

Nechceme sa vracať späť do minulosti, aby sme komentovali rozbroje politických strán (ako dnes), náboženské trenice, sociálne nepokoje... Odvtedy je už takmer sto rokov a veľa sa zmenilo. Hoci aj súčasná generácia je svedkom podobných udalostí ako boli vtedy a mnohé podobné problémy sa obyvateľov aj teraz denne dotýkajú. Ľudstvo sa na svojich omyloch a chybách nikdy nepoučí.

Rok 1929 začal veľmi chladnou zimou, aká sa ani v Liptove často nevyskytovala. Zima vyvrcholila 3. februára. V tento deň v Ružomberku pri Váhu o 4:00 ráno namerali teplotu -33°C a na chránených miestach o čosi viac „iba“ -28 °C. Trpeli ľudia i zvieratá. Vonku sa dalo pracovať iba krátku dobu. Napriek mrazom a bohatej snehovej prikrývke sa našli odvážlivci, ktorí riskovali a na svoju nerozvážnosť takmer doplatili životom.

Pripomeňme si niekoľko z početných príhod. Hubert Urx, syn lesmajstra pri lesnej štátnej správe v Ružomberku, sa vybral v nedeľu lyžovať do okolitých hôr. Mal sa vrátiť v ten večer domov, ale neprišiel. „Rodičia tušili nešťastie, a preto vec oznámili úradom a požiadali vojsko, aby ho hľadali. Celý pondelok a utorok vojenské hliadky hľadali lyžiara, ale bez výsledku. Predpokladali, že niekde zamrzol. Až v stredu ráno dostali rodičia list od syna z T. Sv. Martina, že poblúdil a vysilený prešiel cez hory do Martina.“ Bola to hrubá nezodpovednosť a zneužitie záchranných hliadok.

Kým v predchádzajúcom prípade mal mladý človek šťastie a prežil, osud si vybral svoju daň v inom prípade. „Roľník Šulc, ktorý býval na Kalvárii, poslal vo veľkých mrazoch syna, aby zakúril v maštali a dobytku nebola zima. Syn nabral uhlie a v nejakej nádobe rozložil oheň. Po niekoľkých hodinách šiel Šulc do maštale a našiel ju zadymenú, syn mŕtvy a dobytok podochnutý...“ Nevedomosť, nešťastie? Možno oboje.

Ďalšia príhoda sa odohrala v chátrajúcom stredovekom hostinci „Zábava“, kedysi mestu patriacemu. „Na ceste z Ružomberka do Korytnice povyše Bieleho Potoka stojí osamelá, ošarpaná budova. Voľakedy to bola krčma, cestujúcimi na Banskú Bystricu hodne navštevovaná. Výstavbou železnice do Korytnice význam tejto krčmy upadol a teraz v nej prenocúvali drevorubači z blízkych rúbanísk. Keď zima posledné svoje sily vydávala, sedemnásti drevorubači sa uchýlili v tejto krčme na noc a do starodobého krbu si poriadne zakúrili. Ustatí a uzimení drevorubači zanedlho pousínali. Nájomníčka krčmy sa o polnoci prebudila na zápach dymu. Vošla do izby, kde spali drevorubači. Izba bola naplnená hustým dymom a darmo sa namáhala pobudiť nocľažníkov, nepodarilo sa jej to. Privolala okamžitú pomoc a takto polomŕtvych drevorubačov povynášali na čerstvý vzduch, kde okamžitým zakročením podarilo sa všetkých priviesť k životu. Podľa úsudku lekára bola potrebná už iba malá chvíľka, aby ani jeden z nocľažníkov nevidel viac svetlo sveta.“

Zime a mrazom sa v Liptove tak zapáčilo, že sa tu usadili na celé mesiace. Až v poslednej dekáde marca došlo k otepleniu a zamrznuté rieky Váh a Revúca zo svojho objatia uvoľňovali hrubé vrstvy ľadu. Ľady sa dali do pohybu a obyvatelia vedeli, čo môže nastať, ak sa vzpriečia, zastavia a voda začne zaplavovať okolie. Aj sa tak stalo. Ľady sa zastavili pri železnom moste cez Váh. Kto vie, ako by bola vzdorovala hoci aj železná konštrukcia mosta náporu hrubej vrstvy ľadových krýh.

„Ľady sa pohli 25. marca a o 8. hodine večer sa pri moste pri provizórnych pilieroch začali zastavovať. Nezvyklé, hrubé rozmery ľadu ohrozovali most a museli byť dynamitom rozstrieľané. Detonácie výstrelov pred polnocou privábili ku mostu mnoho zvedavcov...“ Nakoniec všetko dobre dopadlo a ľady sa pohli dolu tokom ku iným mostom.

Keď pominula zima, jar rýchlo ubehla a nastalo horúce leto. Ani letné počasie nebolo k Ružomberčanom zhovievavé. „Dňa 25. júla o 13:00 sa po predchádzajúcich horúčavách nad Ružomberkom strhla hrôzostrašná búrka s ľadovcom. Ľadové kúsky s priemerom až 1,5 cm zbili úrodu, ale väčšie škody nenarobili.“

A ešte jedna mimoriadna podívaná sa udiala. „Dňa 18. júna od 9:00 do 15:00 preletelo od juhu na sever nad mestom niekoľko ohromných rojov kobyliek. Najhustejší roj preletel medzi 10:00 – 11:00. Ľudia ich ničili čím sa dalo a tisíce malých mŕtvoliek pokrývalo ulice...“ Nevieme, od koho autor tejto správy prevzal informáciu, že sa jednalo o hmyz Libellula quadrimaculata (Vážka štvorškvrnitá). Je nezvyčajné, aby vážky vo veľkých rojoch a v prvej polovici leta prelietali. Pre vážky je typické lietať nad vodnými hladinami až v druhej polovici leta. Možno to predsa len boli kobylky, ale dnes je to už jedno.

Pomerne pokojnú situáciu v meste vyhrotila plánovaná výstavba Veľkého Políka. Aby sa mohlo stavať, budovať nové ulice, bolo potrebné menšie i väčšie polia vyvlastniť a sceliť, vykonať komasáciu. To sa mnohým vlastníkom roličiek nepáčilo. „Väčšina občanov je pre výstavbu mesta. Mesto sa musí rozvíjať. Len Černovci sa nechcú, alebo nemôžu do toho vžiť. Keď bola o tomto prednáška s pánom radcom Hrachom, dobre že nás Černovci nenabili, kričali, nadávali... Nakoniec zákonom predpísaná väčšina majiteľov polí bola získaná a komasácia sa mohla uskutočniť.“

Po dlhých rokoch sa v našom meste skončilo časté sťahovanie pošty z jedného do druhého nevyhovujúceho priestoru. „Poštový úrad v Ružomberku od februára prejde do nových priestorov na Madočanskej ulici. Telegraf a telefón bude sprevádzkovaný neskoršie, nakoľko je sieť káblov uložená pod zemou a zamrznutá zem až do 50 cm neumožňuje kopanie rýh pre káble. Je potrebné, aby sa riaditeľstvo pošty poponáhľalo s prácou, lebo na jar sa začne Madočanská ulica od baťovho obchodu až po meštianku dláždiť...“

Po roku odkladu a zahalenia súsošia „Sloboda slovenského národa“ sa konečne dostane na oči verejnosti. Súsošie bolo pre verejnosť slávnostne odhalené 10. novembra 1929. A s výnimkou rokov za Slovenského štátu (1938 – 1946), kedy bol pomník demontovaný, lebo pripomínal neželanú Československú republiku, sa pomník od 5. apríla 1946 vrátil na svoje miesto.

Obyvatelia mesta sa domáhali rozšírenia služieb a spríjemnenia každodenného života. V Ružomberku nebola plaváreň a staré kúpele už dávno zanikli. „Jeden z podnikateľov, pán Kardoš, sa zaoberal myšlienkou postavenia mestských kúpeľov. Prekážkou bola horibilná cena za vodu, ktorú mesto požadovalo. Mestský úradník pán M. povedal – Môj otec má osemdesiat rokov a nikdy vo svojom živote sa nekúpal...“ A redaktor tejto správy uviedol: „To znamená, že sa netreba kúpať, aby sme sa dožili osemdesiatky...“

Obyvateľom, bývajúcim na Rínku, ako aj návštevníkom vadil zápach vody z pretekajúceho potoka celým námestím. Požadovali od mesta nápravu. „Cez Rínok preteká potok. Je prekrytý fošňami o veľkých škárach, čo by však nevadilo. Potok však nebol už dlhú dobu čistený a ten zápach je neznesiteľný. Hovorilo sa, že potok má byť zvedený do kanalizácie, ale dosiaľ sa tak nestalo. Upozorňujeme pánov mesta, aby sa večer išli prejsť parkom na Rínku, aby pochopili nutnosť nejakej úpravy.“

Popri negatívnych správach a kritike, objavovali sa aj pozitívne správy. Dopravná spoločnosť Fatra po zavedení pravidelnej autobusovej linky do Banskej Bystrice rozšírila počet spojov aj do Dolného Kubína. Okrem ranného a večerného spoja zaviedli autobusové spojenie aj na obed s odchodom z Ružomberka o 13:00 hod. a z Dolného Kubína o 15:00 hod.

Aj napriek ťažkému životu ľudí, kultúrna ponuka pre Ružomberčanov ostávala pestrá. Ako už tradične, rok sa začínal plesovou sezónou. Priestor na konanie tanečných zábav bol obohatený o veľkú dvoranu Kultúrneho domu a aj preto sa v rovnakom čase mohli plesy konať na viacerých miestach. Zábavu organizovali: Katolícky kruh, Legionárska obec, Sokol, Robotnícka telocvičná jednota. Zaujal názov maškarného plesu „Ples lumpov“, ktorý organizoval ŠK Ružomberok a na ktorom bola volená aj „Miss Ružomberka“.

Naďalej pretrvávala nespokojnosť s informovanosťou Kina v Kultúrnom dome. O pripravovaných filmoch informovali v maďarčine, nemčine a ak použili slovenský preklad, bol skomolený. „Používanie nemeckých nápisov kino zdôvodňovalo, že v Ružomberku máme veľa Nemcov. Ale na plagátoch sú vysvetlivky maďarské a nie slovenské. Ako príklad dopisovateľ uviedol „zle preložený text „Gefährliche Alter“ preložené ako „Nebezpečná starosť“ a správne malo znieť „Nebezpečná staroba“.

Z bohatej kultúrnej ponuky uvedieme iba niektoré podujatia. „Sokol v Ružomberku odohral 23. 2. v Kine Apollo podarenú operetu „Dievčatko s mikádom“, ktorú pre úspech museli opakovať 1. marca“. V piatok, 24.mája v rovnakom priestore kina Apollo koncertovala Česká filharmónia. Tanečná škola učiteľa tanca Ľ. Čierneho v Ružomberku pripravila kurz moderných tancov, ktorý sa začal od 1. júla v dvorane Hotela Mýto.

Už tradične sa tešíme na Vianoce, vianočnú výzdobu mesta a rozsvietený strom pred KDAH. A je potrebné organizátorov výzdoby pochváliť, že v minulom roku si dali na výzdobe záležať. Mesto bolo parádne vyzdobené, osobitne park pred Liptovským múzeom. Len škoda, že krásny dojem neumocnila snehová nádielka.

Vianočný strom býval aj v minulosti ozdobou mesta a čudujme sa, stál na rovnakom mieste, ako teraz. „Vianočný strom republiky bol postavený Odbočkou československých rotmajstrov. Stojí na Mostovej ulici pred Kultúrnym domom. Postavili ho 14. 12. a večer pri jeho inštalovaní mal vianočný príhovor prof. gymnázia V. A. Kyas. Pri tejto príležitosti Odbočka Československého červeného kríža v Ružomberku zbierala vecné a finančné darčeky pre chudobné rodiny.“ Prostredníctvom ČsČK zväz rotmajstrov daroval chudobným ľuďom poukážky na nákup 40 kg múky a 10 kg cukru. Ak sa čitateľom takáto darovacia akcia zdá povedomá aj zo súčasnosti, žiaľ, je to skutočnosť.

Tak, ako je šport uverejňovaný na zadnej strane denníkov, tak aj v tomto príspevku sa na záver vraciame k niektorým podujatiam a výsledkom bohatej športovej činnosti. V roku 1929 uplynulo desať rokov od založenia niektorých športových spolkov. „10. výročie Sokola v Ružomberku, jednej z prvých sokolských jednôt v Podtatranskej Hviezdoslavovej župe, si pripomenuli organizovaním akadémie v sobotu 12. januára v Kine Apollo. V programe boli telovýchovné vystúpenia a vystúpil aj sokolský spevokol...“ Upútali nás ceny vstupného na toto podujatie: balkón a kreslo 10.- korún, 1. miesto 8.-, 2. miesto 6.-, 3. miesto 4.- a na státie 2.- koruny.

Pozornosť svojou aktivitou pútala aj Masarykova letecká liga. „Od 24. marca do 7. apríla v telocvični meštianky pripravila výstavu. Záujemci si mohli prezrieť vystavený letecký materiál, konštrukcie lietadiel, jednosedadlový stíhací dvojplošník „A 20“, letecké motory Škoda a Salmson, meracie prístroje fotografie lietadiel, letecké snímky pohľadov na zem...“ Atletika v meste nemala plnohodnotné podmienky. Napriek tomu sa konali súťaže v cezpoľnom behu. „Dňa 5. mája sa v Ružomberku uskutoční cezpoľný beh o putovnú cenu starostu mesta J. Jančeka. Držiteľom ceny z minulého roka sú skauti z Rybárpoľa. Pretekov sa zúčastnia všetky telovýchovné spolky...“

Trocha úsmevne, o to viac štatisticky významne, vyznieva reportáž z prvého futbalového zápasu ŠKR v tomto roku. Z obsiahlej reportáže vyberáme niekoľko viet. „Dňa 21. apríla 1929 sa odohral prvý futbalový zápas medzi ŠK Ružomberok a ŠK T. Sv. Martin s výsledkom 4:3 pre domácich... Keď útok Martinčanov ohrozoval domácu bránu, vtedy brankár Beneš svojim nadpriemerným hlasom začal spievať „Ramonu“, čo Martinčanov zmiatlo a bolo po útoku... Pán sudca bol celkom nestranný, aj preto ho obecenstvo „hlučne oslavovalo“ a samou láskou by ho aj zjedli, nebyť ochrancov, ktorí s nasadením vlastnej bezpečnosti boli mu ochranou...“

Najčastejšie domáce mužstvo nastupovalo v zostave: Beneš, Kurpas, Gross, Taberer, Just, Kňazovický, Marko, Ballo, Luc, Jurčák, Legerský. Náhradníci: Vavruška, Milec, Weinberger. A pridáme ešte jeden futbalový výsledok. ŠK R si k priateľskému zápasu pozval slávny klub MTK Budapešť. Pred rekordnou návštevou domáci prehrali 1:2, keď jediný gól za domácich strelil Just, pritom Ballo nepremenil jedenástku.

A úplne na záver reklama, ktorá sa pravidelne objavovala v novinách a dnes nám pripomína, že v Ružomberku bola kedysi chemická továreň. „ Naše školy a obce objednávajú TINTY (pozn. atrament) len u firmy LAKOMÝ, chemická továreň s.r.o. v Ružomberku.“

(Spracované podľa správ v novinách Republikán)

(článok sme v rámci rubriky Odviate časom uverejnili aj v tlačenom vydaní Ružomberského hlasu)

Vyhľadávanie

Streda 24. apríl 2024
0:0:0
Online: