Ružomberský hlas
  • Pondelok 27. máj 2024
  • 0:0:0
  • Online:

Dalo by sa povedať, že je výnimočné, ak sa v rovnakom čase a priestore stretnú dvaja ľudia, ktorí si porozumejú v tom, ako myslia, v tom, čo cítia, v tom, čo robia, alebo v tom, čo chcú a plánujú nejakým spôsobom zažiť. Ak sa dokonca zhodnú v tom, že majú aj spoločnú túžbu mimo vlastnej práce a zaužívaného života zrealizovať spoločne rovnakú vec, je to určite neobvyklo silné, krásne, ale aj náročné.

A čo už potom, keď sa takýchto ľudí nájde viac? Nie dvaja, ani traja, ani štyria, ale veľa? Stáva sa to, a o to sú takéto situácie ešte výnimočnejšie a vzácnejšie. Možno aj takto nejako vzniklo predstavenie Od zrady k víťazstvu, ktoré ste mali možnosť vidieť v týždni po Veľkej noci vo farskom kostole sv. Ondreja. Nieslo v sebe evanjeliový odkaz o Kristovej láske.

Ideme do toho

“Prvotná myšlienka tohto predstavenia prišla ešte v starom roku, s tým, že by sme mohli pripraviť v pôstnom období krížovú cestu. Ako novokňaz som pôsobil na Orave v Trstenej, kde práve takéto predstavenie robili, ale už skôr, okolo roku 2000. Mali z neho záznam DVD, ktorý sa ma veľmi dotkol, a tak som túto myšlienku priniesol do Ružomberka. Nešlo teda ale o typickú krížovú cestu,” o začiatkoch naplnenia myšlienky nám povedal ružomberský kaplán, kňaz Martin Tešla. “Keď som oslovil našu režisérku Máriu Peťovú, bola z toho veľmi nadšená. „Určite ideme do toho“, povedala. A tak sme od decembra začali prípravy,” dodal.

Myšlienka a DVD z Trstenej, ktoré prerobili podľa vlastných predstáv, im pomohli k tomuto dielu: “To nám okrem kultúrneho zážitku prinieslo aj duchovné obnovenie vzťahu s Bohom. Naším cieľom bolo do tohto projektu zapojiť celú farnosť, nielen určitú časť alebo vybraté spoločenstvo. A tak ste na javisku mohli vidieť všetky generácie z rôznych častí našej farnosti či mesta.”

Prichádzali s úsmevom

Ružomberský kaplán M. Tešla spomenul, že keď prichádzali ľudia do farského kostola na toto predstavenie, boli tvorcovia programu v úžase, koľko ich prichádza, a s akým nadšením. “Plní očakávaní, keďže sme sa snažili tomuto dielu urobiť dobrú reklamu, prechádzali s úsmevom, s prianím, aby nám to dobre dopadlo, oblečení ako do štátneho divadla, obsadzovali lavice nášho chrámu. Obávali sme sa, že bude málo miest, keďže kostol sa nedá nafúknuť a do bočnej lode sme divákov nepúšťali, pretože by z predstavenia nič nemali. Po skončení nám prišli ľudia osobne zablahoželať, plní dojatia, s očami plnými sĺz.” Podľa M. Tešlu to bol pre divákov v prvom rade duchovný zážitok, a až potom kultúrny. Dostali sa im aj písomné poďakovania, či pozitívne komentáre na farskej facebookovej stránke. Pre veľký záujem sa teda rozhodli pre reprízu, ktorá bola v sobotu a nedeľu 20. a 21. apríla, vždy o 20:00 takisto vo farskom kostole.

“Som vďačný za toto dielo, ktoré prinieslo úsmev, radosť ale aj duchovné obnovenie v prvom rade nás všetkých, ktorí sme sa tomuto predstaveniu venovali, ale aj všetkým divákom, ktorí ho vzhliadli. Zo spoločenstva hercov, spevákov a všetkých, ktorí sa podieľali na tomto diele, vzniklo krásne spoločenstvo ľudí, ktorým toto predstavenie prinieslo bohatý duchovný osoh, ale aj nové priateľstva. Myslím si, že všetci sa tešia na ďalšiu myšlienku nového predstavenia, s ktorou o malú chvíľu prídeme,” zhodnotil M. Tešla a zároveň naznačil, že predstavením Od zrady k víťazstvu sa spolupráca ľudí, ktorí majú k sebe blízko, nekončí.


Kristove roky

Na príprave podujatia sa podieľal aj spevokol Juventus, ktorý zhodou okolností v tomto období slávi Kristove roky (33) - aké príznačné. Je to, dalo by sa povedať, mládežnícky chrámový spevokol, ktorý pred rokmi vznikol pri farskom kostole. Z mládežníkov sú síce dnes dávno ľudia v zrelom veku, ale duchovné spojenie ostalo také isté silné ako kedysi. Aj napriek tomu, že boli obdobia, kedy sa každý z členov spevokolu venoval rodine, práci a iným veciam, a prirodzeným spôsobom tak postupne zanikali jeho pôvodné aktivity a spoločné stretnutia boli neskôr občasné a viac menej sviatočné. “Juventus je pre mňa celoživotným spoločenstvom ľudí, ktorých okrem spevu spájajú silné priateľstvá. Práve tento rok je to 33 rokov od jeho vzniku a trvá dodnes, čo vnímam ako veľké Božie dielo. Juventus nemohol v pásme Od zrady k víťazstvu chýbať a veľmi ma teší aj to, že sa pridali mladí zo spoločenstva Emanuel,” na túto tému sa vyjadrila režisérka predstavenia Mária Peťová.

Spoločenstvo

Zároveň povedala, že by do takéhoto projektu určite nešla sama, a preto potrebovala niekoho, koho táto myšlienka chytí rovnako ako ju: “Stretli sme sa u Rasťa Galana spolu s Katkou Števčekovou a Majkou Debnárovou (organizačný tím, pozn. aut.). Po spoločnom súhlase, že teda ideme do toho, Katka oslovila Milana Hatalu, ktorý mal na starosti celé hudobné aranžmány. V podstate sme sa celý január stretávali my piati a riešili sme všetko, čo bolo potrebné k tomu, aby sme to mohli spustiť. Od februára sme skúšali dvakrát týždenne. Vďaka pánovi kaplánovi Tešlovi, ktorý oslovil väčšiu časť ľudí, sme obsadili všetky postavy. Mnohí sme sa nepoznali, no v podstate už po prvej spoločnej skúške začalo vznikať spoločenstvo ľudí, ktorí sa v tom našli a robili to s veľkou radosťou. Niektorí sa pričinili o vytvorenie rekvizít.”

Zapojili sa všetci

Celkovo aj so spevákmi sa na predstavení podieľalo približne 60 až 70 ľudí. “Zapojili sme všetkých našich kňazov, vrátane pana dekana. Veľmi som sa tešila z toho, keď som sa opýtala pána dekana, či príjme rolu rozprávača. Povedal: “Čokoľvek, čo poviete”. Toto ma veľmi povzbudilo, lebo som to vnímala tak, že nám na fare fandia a majú záujem na tom, aby niečo takéto vzniklo,” spomína si na začiatky spolupráce s farou M. Peťová. Jej úlohou, podľa jej vlastných slov, bolo manažovanie a réžia do hrubých kontúr: “Potom sa do réžie a doťahovania detailov pripojili takmer všetci, aj samotní herci. Dokonca niektorí dostali “pokyny” od manželiek, ako majú svoju rolu lepšie zahrať, a to bolo veľmi milé. Napríklad učeník Peter - Rasťo Žihľavník - prišiel za mnou a povedal mi: “Manželka mi povedala, aby som tak veľmi nekričal na Ježiša, keď mi chce umývať nohy. Takže túto časť zrežírovala jeho manželka. A toto bolo na tom to krásne. Tým, že si sami prispôsobovali mnohé veci, dokázali tak odovzdať seba, lebo to celé vnútorne veľmi prežívali.”

Láska do krajnosti

Máriu Peťovú v tejto súvislosti teší v prvom rade nadšenie hercov a spevákov pre tento projekt a čas strávený s nimi: “To, ako sa do svojich rolí vžili, ako ich precítili, to bolo niečo úžasné. Mohli sme počuť krásny spev Ivanky Šablatúrovej, ktorá bola v roli Panny Márie, Martina Bišťana počas krížovej cesty alebo skvelý herecký a spevácky výkon Dominka Hatalu, ktorý hral postavu Piláta. Stretlo sa tu naozaj veľa ľudí, ktorí majú svoje kvality a neváhali ich zdieľať s ostatnými. Samozrejme, veľmi ma teší, ak sa to ľuďom páčilo a odniesli si v srdci evanjeliový odkaz lásky. Lásky, ktorá išla až do krajnosti.”

Zároveň je osobitne vďačná partnerom a partnerkám hercov a spevákov, ktorí v pokore pretrpeli, že ich polovičky dvakrát v týždni odchádzali od rodín na skúšky: “Snáď pocit hrdosti, keď videli, ako to úžasne odohrali a odspievali a akú radosť mali tí, ktorí sa prišli na predstavenie pozrieť, je pre nich dostatočnou satisfakciou. Samozrejme, vďaka patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na tomto hudobno-divadelnom pásme. Verím, že to našej farnosti prinieslo radosť a odkaz Lásky si ľudia ponesú v srdci.”