(čítanie+) Jeho hlas v otázke potreby regulácie populácie medveďa hnedého počuť z nášho regiónu dlhodobo asi najviac. Dlhé roky upozorňuje na to, že hnedá šelma je u nás značne premnožená, a preto je urgentne potrebné pristúpiť ku riadenej regulácii. Hovorí, že situácia s medveďmi sa už vymkla spod kontroly. Redakčným hosťom na rozhovor k tejto téme bol riaditeľ Mestských lesov Ružomberok a vyštudovaný lesný inžinier Milan Šlávka.
Prekvapilo vás, že niekoľko medveďov pravidelne navštevuje hlavný mestský cintorín, a zanecháva tam po sebe spúšť?
„Áno. To, že sa niekoľko medveďov pravidelne pohybuje v oblasti Kalvárie a Hrabova sme, samozrejme, vedeli, ale aj mňa veľmi prekvapila ich invázia na ružomberský cintorín. Z počutia som vedel, že ich láka vosk zo sviečok, ale priznám sa, že v praxi som sa s tým stretol prvý raz. Nerozumiem však, prečo sa hnev niektorých občanov obracia proti samospráve, ktorá ihneď kontaktovaním zásahového tímu konala a nie voči štátnym orgánom, konkrétne Ministerstvu životného prostredia SR, ktoré túto situáciu jednoznačne zapríčinilo. Bezhlavou a fanatickou ochranou medveďa sa totiž situácia v niektorých regiónoch vrátane nášho situácia s premnožením medveďov úplne vymkla spod kontroly.“
Ministerstvo tvrdí, že regulovaný odstrel populácie medveďa v súčasnosti nie je možný. Argumentuje pritom jeho legislatívnou ochranou na úrovni Európskej únie. Je to pravda?
„V súčasnosti regulovanie populácie medveďa v zmysle platnej legislatívy EÚ nie je možné, ale my predsa už roky upozorňujeme a poukazujeme, že stačí jediný krok, aby sa to zmenilo – naše kompetentné orgány musia podať žiadosť o výnimku, legislatíva EÚ ju umožňuje. Takúto žiadosť podali všetky krajiny, kde boli problémy s medveďmi a bolo im vyhovené – Švédsko, Fínsko, Slovinsko, Chorvátsko, Estónsko. Pozorne sledujem napr. situáciu v nám podobnom Slovinsku. Slovinská vláda vyhlásila za hranicu zvládnuteľného spolužitia človeka a medveďa na svojom území 800 jedincov a vydala povolenie na odlov 230 medveďov (odhadovaný stav populácie je tu približne 1 100 kusov). Napr. vo Švédsku sa každoročne loví 10% populácie medveďov.“
Ako teda vnímate postoj a takpovediac nečinnosť slovenských orgánov životného prostredia či ochrany prírody?
„Naše úrady zaujali pozíciu mŕtveho chrobáka, keďže zrejme mnohí ľudia zodpovední za riešenie tohto problému sú napojení na rôzne výskumy, monitoringy a projekty ochrany medveďa, ktoré sú veľmi štedro dotované zo zdrojov EÚ.“
Je teda potrebná regulácia populácie medveďa hnedého na Slovensku?
„Samozrejme, že v tomto štádiu je už regulácia početnosti nutná, nežijeme predsa na Aljaške, ale v urbanizovanej a husto osídlenej krajine. Ale tiež by som sa prihováral nie za úplnú plošnú reguláciu, ale za uprednostnenie zásahov v najproblematickejších oblastiach (Podpoľanie, Liptov, Turiec, okolie Prievidze...).“
Ste riaditeľom Mestských lesov Ružomberok. Vaši zamestnanci trávia pomerne veľa času v lesnom území, ktoré patrí do správy vašej spoločnosti. Evidujete viac stretov s medveďmi ako v minulosti?
„Čo sa týka stretov našich zamestnancov s medveďmi, sú veľmi časté, zaujímavé je, že je to nie ani tak v naozajstných horských oblastiach ako napr. Smrekovica, tu nachádzame väčšinou len pobytové znaky, ale skôr v nižších polohách v blízkosti intravilánu mesta. Je to samozrejme dosť stresujúce najmä pre pracovníčky v pestovateľskej činnosti. Inak, momentálne nie je žiadnou vzácnosťou stretnúť medveďa za bieleho dňa napr. v okolí Vlkolínca.“
Od záveru minulého roka pôsobí v rámci Štátnej ochrany prírody tzv. Zásahový tím pre medveďa hnedého. Ako vnímate jeho činnosť?
„Členom zásahového tímu nemôžeme uprieť snahu a pohotovosť, vedia však veľmi dobre, že riešia už len následky a nie príčinu. Už po prvej hliadkovacej noci im bolo jasné, že plašením nič nevyriešia. Rozhodnutie o odchyte a eutanázii bolo pomerne rýchle, eliminácia dvoch medveďov však situáciu vyrieši len čiastočne, zvyšné synantropné medvede to asi ťažko odradí, ba dokonca možno sa neskôr presunú do blízkych záhrad. Bizarný fakt, že ako návnada pri odchyte sa používajú sviečky vypovedá, do akého suterénu z hľadiska človekom ovplyvnenej etológie kráľa našich lesov sme klesli. Navyše, stále počúvame, že do miest a obcí priťahuje medveďa zlé narábanie s odpadom. My tu v Ružomberku až na malé výnimky však nemáme problém s kontajnerovými medveďmi. Okrem toho všetci vieme ako sa s odpadom narábalo za socializmu a takéto problémy neboli.“
Aký vývoj očakávate, keďže stretov s medveďmi pribúda ma mnohých miestach Slovenska, Liptov či Ružomberok nevynímajúc?
„Situácia dospela do štádia, že namiesto premyslenej a štátom riadenej a kontrolovanej regulácie, ktorá by brala do úvahy aj vekovú a pohlavnú štruktúru odstrelu, zoberú občania riešenie do vlastných rúk. Nemám na mysli len pytliactvo. Na sociálnych sieťach si už dnes poľnohospodári a včelári vymieňajú recepty ako sa nejakou otrávenou návnadou zbaviť medveďa pravidelne ničiaceho výsledky ich práce.“
Regulovaný odstrel je slovné spojenie, ktoré neradi počúvajú predovšetkým ochranári, ale zrejme ani ministerstvo. Na druhej strane je tu ochrana zdravia a životov obyvateľstva, ako aj ochrana majetku...
„Osobne si myslím, že k znižovaniu stavov medveďa skôr či neskôr dôjde. O tom som presvedčený, keďže momentálne situácia je dlhodobo neudržateľná. Obávam sa však, že teraz, keď nám už zdegenerovaná časť populácie.....................................
