ODVIATE ČASOM (1939) Bol to ťažký rok. Celosvetová hospodárska kríza doľahla aj na mladé Československo. Štatistiky vykázali, že v republike bolo 88 000 nezamestnaných. Za prácou za more dovtedy podľa údajov vycestovalo z republiky až 620 000 ľudí. V Ružomberskom okrese bolo 2 300 nezamestnaných, najviac v priemysle, takmer 2 000.
Najväčší problém mala textilka, v ktorej skrátili pracovný čas a vyplácali minimálnu mzdu. Ani to nepostačovalo a nastalo prepúšťanie robotníčok a robotníkov. Lepšia situácia bola v papierňach. „Na valnom zhromaždení Slovenských papierní, účastinnej spoločnosti v Ružomberku celý rok 1929 bola plná zamestnanosť. Vyhliadky z dôvodu krízy nie sú uspokojivé. Boli vyplatené dividendy za rok 1929 12,50.- za účastinu.“
V celej republike si štátne a obecné inštitúcie pripomínali 80. narodeniny prezidenta ČSR T. G. Masaryka. Z mnohých podujatí konaných v Ružomberku počas mesiaca, pripomenieme deň 7. marca. „Oslavy narodenín prezidenta mali takýto priebeh: 7:00 - mestom prechádzala a vyhrávala vojenská hudba; 8:00 – v miestnych chrámoch sa konali bohoslužby; 9:00 – vo všetkých školách boli školské slávnosti; 10:00 – na ihrisku ŠK Ružomberok bola vojenská prehliadka a defilé bolo pred Kultúrnym domom; 11:30 – vo veľkej dvorane KD bolo slávnostné zasadnutie zastupiteľstva okresu; 16:00 – V Sokolovni bola slávnostná akadémia a rovnako akadémie pripravila TJ Orol v KD a RTJ v Rybárpoli.“
Na jednej strane oslavy narodenín a na druhej sa v jeseni na Ružomberok v tlači zniesla vlna kritiky. Cez Ružomberok vlakom prechádzal prezident. Prednosta železničnej stanice a vedenie mesta ignorovali túto skutočnosť a okrem predpisom nariadenej vyvesenej zástavy na perón nevpustili žiadnych obyvateľov. Začínal sa politický boj ... Mesto malo svoje problémy, ale takýto postoj k prezidentovi bol neospravedlniteľný.
„Mesto ponúklo do prenájmu Hotel Mýto na 6 rokov od 1. 3. 1930 do 28. 2.1936. Dražba sa uskutočnila v mestskom dome. Výkričná cena bola 45 000.- korún a rekonštrukcia budovy za 160 000 korún.“ Nespokojnosť obyvateľov mesta sa prejavovala aj v iných oblastiach ako len v životnej úrovni. Obyvatelia sa sťažovali, že „v ružomberských uliciach sa voľne, bez košíkov na hlave pohybujú psi a chodci sa obávajú uhryznutia. Niekedy skočia do človeka, ako sa v Nemeckej ulici stal nasledovný prípad. Tam sa ruvali dva psi a okolo idúce 10-ročné dievčatko jeden uhryzol do nohy. Obyvatelia žiadali kompetentné úrady, aby robili poriadok.“
Boli aj konštruktívne pripomienky k vedeniu mesta a snaha o zlepšenie podmienok pre obyvateľov. „Ružomberok, hoci má mnoho podmienok pre všetky druhy športu, nemá dosiaľ plaváreň. Je na podivenie, že v dnešnej dobe, keď každé menšie mesto má zariadené ihriská, parky, kúpaliská, nájde sa ešte u mnohých ľudí málo porozumenia pre zdravé kúpanie vo voľnej prírode.“ Pripomenieme, že Ružomberčania si na plaváreň museli ešte niekoľko rokov počkať, kým bola vybudovaná pod súčasným mostom na Oravu.
V týchto neprajných rokoch sa v tesnej blízkosti Ružomberka črtala veľká investícia , ktorá by bola určite pre mesto prínosom a pozdvihla ho po ekonomickej a spoločenskej stránke. Intenzívne sa nielen na verejnosti hovorilo, ale aj medzi odborníkmi rokovalo o vybudovaní letiska pri Ružomberku. „Na umiestnenie letiska boli odbornou komisiou vybrané lúky pri Liskovej. Lúky sú v malej vzdialenosti od Ružomberka, rovinaté s rozlohou 3 100 – 4 000 m². Zaplavené lúky sú neobrábané, nezužitkované, kryté medzi horami, lebo rok čo rok ich zaplavuje rozvodnený Váh. Táto voda sa dá odstrániť malou betónovou hrádzou.
Začne sa stavať po jarných povodniach. Stavbu bude financovať Československá letecká spoločnosť. Má byť najmodernejším letiskom v ČSR. Má mať dve časti vojenskú a civilnú pre osobnú dopravu. Letisko bude mať veľký význam, lebo umožní rýchlejšie spojenie medzi Prahou a Košicami...“
Ale nádeje a sny o letisku sa rozplynuli a návrhy ostali v šuplíkoch úradníkov. Možno pre nedostatok peňazí, možno pre politické nezhody, ktoré sa intenzívnejšie začali prejavovať. Dnes je to už jedno. Letisko sa vtedy a v plánovaných predstavách nepostavilo. Škoda.
V meste sa odohrali aj príjemnejšie udalosti. Ružomberok, po stáročia spaľovaný početnými požiarmi, dostal darček. Hasiči od mesta po dlhých rokoch dostali motorovú striekačku s hasičským autom. Celá ceremónia odovzdania striekačky bola veľkou slávnosťou za účasti predstaviteľov mesta a cirkvi. „Dňa 25. mája 1930 bola pred radnicou veľká hasičská slávnosť, posvätenie novej hasičskej striekačky, ktorú vykonal A. Hlinka. Pri tejto príležitosti okrem iného povedal: - Dnes slávne mesto Ružomberok, keď slávi 56-ročnú pamiatku trvania hasičského spolku a keď ich synom a potomkom dáva 146 000 korunovú autostriekačku posvätiť, prajeme našim hasičom Božej ochrany a nášmu mestu, ako i celej zemi ušetrenie od neúprosného živlu...“ Bola to na ten čas moderná dvojkolesová autostriekačka, zapojená za autom, na ktorom bol priestor pre posádku hasičov.
V duchovnom živote Ružomberčanov a obyvateľov okolia sa v evanjelickej cirkvi udiala významná zmena. „Po zomrelom biskupovi Dr. Janoškovi porada evanjelických inšpektorov, farárov a učiteľov z východného dištriktu na hodnosť biskupskú uzniesla sa kandidovať Vladimíra Čobrdu, seniora v Ružomberku. Bude dôstojným nástupcom zomrelého biskupa. Za biskupa bol zvolený 15. apríla 1930.“
Pri príležitosti jeho uvedenia do úradu zasadal dňa 9. septembra 1930 v ružomberskej meštianskej škole výročný dištriktuálny konvent, ktorý sa niesol v slávnostnej atmosfére. Slávnostnej inštalácie biskupa sa zúčastnilo asi 5 000 veriacich.
V Československu nastal rozvoj priemyslu, osobitne automobilizmu. To si vyžadovalo skvalitnenie ciest, ktoré boli prašné, zanedbané. Hoci ešte rýchlosť aut nebola vtedy vysoká, o nehody na neupravených cestách nebola núdza. Obyvatelia mesta a obcí dolného Liptova si pochvaľovali, že „konečne sa medzi Ľubochňou a Ružomberkom upravuje a dokončuje hradská“ (pozn. cesta). Rovnaká úprava by sa žiadala aj smerom do Liptovského Mikuláša, ale na to bolo potrebné ešte nejaký rok počkať.
Z Ružomberka do Liptovskej Štiavnice a Ludrovej viedla prímestská cesta od vojenskej nemocnice a vtedy cez nezastavané polia na doteraz existujúcu cestu k Všechsvetskému kostolu a ďalej. Na tejto ceste sa stala v tomto roku vážna dopravná nehoda. Potrebné je objasniť, že vtedy ešte neexistoval dopravný podnik a dopravu osôb autobusmi zabezpečovali súkromníci. Z Liptovskej Štiavnice do Ružomberka a opačne autobusovú dopravu obstarával Július Medvecký. Stalo sa, že „v sobotu, 29. júna 1930 preplnený autobus s robotníkmi na Štiavnickej ceste, pri prechode cez železnicu Korytničky, šofér neskoro zbadal prichádzajúci vlak od celulózky. Chcel ešte prejsť cez koľaje, pridal rýchlosť, ale rušeň zachytil zadnú časť autobusu a tlačil ho ešte dvadsať metrov. Vlak sa vykoľajil a ľudí z autobusu museli vyťahovať. Nešťastie si vyžiadalo smrť jednej ženy a dvadsať cestujúcich utrpelo rôzne zranenia, ktoré ošetrovali v blízkej nemocnici...“
A nie za dlho sa podobná nehoda autobusu stala za Bielym Potokom. „Preplnený autobus Holubanského, prepravujúci ľudí z Liptovskej Lúžnej do Ružomberka, sa vinou šoféra prevrátil, pri čom sa dvaja cestujúci vážne zranili...“
V tomto roku zomrel najstarší obyvateľ Ružomberka 99-ročný Matúš Fulla, starý otec národného umelca Ľudovíta Fullu. Bol vyučeným krajčírom a dobová tlač píše, že „nejeden pekný lajblík obyvateľom mesta a okolia ušili jeho šikovné ruky.“ Neskôr zanechal krajčírstvo a založil prvú parnú pekáreň v meste.
Aj niekoľko informácií z kultúry si zaslúžia miesto v retro návratoch na rok 1930. V denníku Republikán sa pravidelne uvádzal program filmov premietaných v Kine Apollo. V nácviku divadelných hier bol neúnavný ružomberský Sokol. Nacvičili až tri hry: „Satanová maska, Dekameron a Strakonický gajdoš“. Aj miestny odbor Živeny v Ružomberku nacvičil a v Kine Apollo sa predstavil divadelnou hrou „Hanblivý Don Juan“.
Na záver spomienok na udalosti v roku 1930 v Ružomberku aj niekoľko správ zo športu. Tento raz sa budeme venovať iným športom ako futbalu. „Sokolské župy na Slovensku a Podkarpatskej Rusi spoločne s 1. horskou pešou brigádou v Ružomberku usporiadali v dňoch 25. – 26. januára 1930 v Ružomberku Krajové lyžiarske preteky. V pretekoch sa súťažilo: vo vyhľadávacích pretekoch vojska na 30 km, 3-členných družstiev mužov na 13 km, mužov na 18 km, dorastencov na 13 a 5 km, dorasteniek a žien na 5 km, v zjazde žiactva z Kalvárie. Štart a cieľ bol okrem žiackej kategórie pri Štefánikových kasárňach na Nemeckej ulici.“
Ďalšie preteky organizovalo Gymnázium v Ružomberku. „Dňa 18. mája 1930 , v nedeľu, sa na ihrisku ŠK Ružomberok uskutočnili prvé atletické preteky „O Kyasov pohár“. Pohár venoval profesor gymnázia V. A. Kyas. Súťaže sa zúčastnili gymnazisti zo Žiliny, Martina a domáceho Ružomberka. V atletike zvíťazil Ružomberok pred Žilinou a Martinom. Súčasťou bola aj súťaž vo volejbale, kde zvíťazili dievčatá domáceho Ružomberka a chlapci z martinského gymnázia.“
„Pod Paračkou ružomberský Sokol a Horský prápor zorganizovali verejné cvičenie, ktorému predchádzal sprievod mestom. Horský prápor predviedol ukážku palebného postavenia horských kanónov a húfnic. Podujatie sledovala tisícka záujemcov.“
„Československá obec strelecká založila v Ružomberku streleckú jednotu. Na valnom zhromaždení sa zúčastnilo 103 členov, kde zvolili vedenie jednoty. Už 7. – 9. júna 1930 uskutočnili na strelnici v Hrabove preteky aj s účasťou verejnosti.“ Nechali si vyhotoviť zástavu Jednoty československých strelcov, ktorá je doteraz uložená v Liptovskom múzeu. Ich aktivita pokračovala aj v nasledujúcich rokoch a pretekov sa zúčastňovalo stále viac pretekárov.
(Príspevky boli čerpané z dobových novín Republikán a Slovenské hlasy)
