Ružomberský hlas
  • Sobota 22. jún 2024
  • 0:0:0
  • Online:

ODVIATE ČASOM. V živote ľudskej spoločnosti sú roky, na ktoré ľudia dlho spomínajú. Nezabúdajú na vojnové udalosti, revolúcie, politické prevraty, záplavy, neúrody a iné živelné katastrofy. Pre Ružomberčanov rok 1922 nebol ničím osobitne výnimočným.

Keď v tomto roku si sťažujeme na extrémne horúce leto a sucho, vedzte, že aj pred sto rokmi postihlo Liptov horúce počasie. Teploty sa začiatkom júla vyšplhali nezvyčajne na 28 – 30 °C. Pre Liptov niečo neobyčajné. Ale netrvalo to tak dlho ako v tomto roku. „Dňa 11. júla sa konečne počasie premenilo a celým Slovenskom prešla taká búrka, akej od pamäti nebolo. Prietrž mračien, na mnohých miestach kamenec a prudký dážď na úrode veľa škody porobili...“ Potom nasledovalo daždivé leto a „zima sa veľmi skoro prihlásila. Už v polovici novembra klesali nočné teploty na -5 až -8 °C a v decembri pri celodennom mraze dosahovali až -18°C.“

Otcovia mesta aj pri takýchto ľudských problémoch mali iné starosti. Ružomberok bolo potrebné z dedinského rázu premeniť na mesto. Po dohotovení regulačného plánu vypísalo vedenie mesta súbeh na výstavbu nového Ružomberka. Týždenník „Republikán“ (č.5/1922) to takto uviedol. „Prvým cieľom je zriadiť staré ulice a potom uskutočniť budúce nové časti mesta. V prvom rade pomýšľa na Veľký Polík (pred kasárňami), kde by malo byť otvorené viac nových ulíc... Už v roku 1921 bol s viacmiliónovým nákladom rozšírený mestský vodovod. Bolo zavedené hlavné potrubie do nových ulíc Malého Políka a Nemeckou ulicou pozdĺž Veľkého Políka... Ďalej mesto pristúpilo k tomu, aby sa tok Revúcej ešte tohto roku upravil. K tomuto značnou mierou prispeje štát, takže mesto veľmi výhodným spôsobom okrášli niektoré ulice (hlavne Zelenú)... Projektované je tiež postavenie mestskej nemocnice nákladom 6 miliónov. Štát podporí tiež stavbu meštianskej školy, kasárni, poštového úradu. Ešte v tomto roku má byť započatá stavba evanjelického kostola, fary a školy.“

Nielen mesto začalo investovať do výstavby nových ulíc, domov a inštitúcií v Malom a Veľkom Políku. „Stavebné družstvo vojenských gážistov (pozn. vojakov z povolania) v Ružomberku pričinením svojho predsedu majora Ottokára Zichu obdržalo štátnu garanciu na stavebný úver 3,5 milióna korún, ktorý obnos Legiobanka v Prahe už aj odsúhlasila. Družstvo chce na jar započať so stavbou predbežne štyroch dvojposchodových domov, v ktorých bude po šesť bytov. Nevyriešená je otázka stavebného pozemku, ale je pravdepodobné, že mesto Ružomberok predá družstvu svoje pozemky v Malom Políku za kasárňami. Nové domy budú veľmi úhľadného a solídneho zovňajška a prispejú v nemalej miere k okrášleniu mesta.“ Domy boli postavené a tak ako kasárne, niesli pomenovanie Štefánikove domy a obyvateľom slúžia dodnes. Stoja na konci Bernolákovej ulice pri Váhu.

K výstavbe a skrášľovaniu mesta prispel aj Sokol v Ružomberku. „Dňa 22.1.1922 konal Sokol v Ružomberku svoje tretie valné zhromaždenie. Nad inými je významný fakt, že Sokol zakúpil pozemok pod stavbu Sokolovne za 110 000 korún, že do jeho majetku prešlo maďarské Kino Apollo, ktoré bude prostriedkom k dosiahnutiu cieľa. A že odhodlanie tohto roku so stavbou vlastného stánku, telocvične započať... Starostom jednoty bol zasa vyvolený sympatický Ondrej Janček.“ A skutočne sokolíci svoje sľuby dodržali. „Slávnosť položenia základného kameňa „Sokolovne“ v Ružomberku bola 3.9.1922 o 3. hod. popoludní. Do základného kameňa budovy boli uložené spísané dejiny sokolskej jednoty a zoznam členov ružomberského Sokola.“

Keď sa v meste začala rozsiahla výstavba v Políku, vznikol priestor aj pre nekalé praktiky podnikateľov – staviteľov. Príkladom bola výstavba mestskej nemocnice pri Váhu, dnes súčasť ÚVN. „Pri stavbe mestskej nemocnice v Ružomberku, ktorou bola poverená firma Glasner a Segö prišla na veľké nezrovnalosti mestská rada Ružomberka. Robotníctvo udalo staviteľov, že nestavajú v zmysle kontraktu a poškodzujú tým značne hmotné záujmy mesta. Odborná komisia mesta dala si vykopať fundamenty a zistila, že je v základoch oveľa menej cementu, ako je v zmluve dojednané. Ďalej, stĺpy že sú len cementom vakované a nie sú zdnuka úplne z cementu robené. Mestská rada voči spoločnosti prísne zakročila. Poverila dvoch odborníkov (pozn. stavebný dozor), aby nepretržite na stavbu dozerali.“

 Už vyše pol roka trvajúca vojna na Ukrajine sa nebývalým poklesom životnej úrovne a zdražovaním všetkého nemilo dotkla všetkých obyvateľov Slovenska. Nasledujúce vety, ktoré uvádzame z dobových novín nám v mnohom pripomínajú súčasnosť. Dráždia nás reklamy v letákoch a v televízii, ktoré hlásajú predaj produktov v akcii „len“ a „iba“ za určitú cenu. Ale cena výrobkov je násobne vyššia ako bola pre pol rokom. Ďalej už niekoľko viet z novín v roku 1922. „Dražoba. V celej republike sa rozmnožilo heslo „Znižujeme ceny“, keďže naše peniaze v zahraničí tak vysokú hodnotu dosiahli. A všetky noviny deň po dni donášajú chýry ako v tom a v tom meste mäso, mlieko, maslo, zelenina, ovocie, textilné články, obuv padajú na cene. Len Ružomberok ostáva tým vydieračským hniezdom, akým bol. Ženičky na trhu veselo predávajú maslo tri razy tak draho ako šmalec, cena mlieka je dvakrát taká ako v Bratislave a o vajciach a hydine ani hovoriť nechcem...“

 Obyvateľov Liptova a ďalších horských oblastí Slovenska znepokojuje čím ďalej, tým viac premnožený počet medveďov. Svedectvom je, že sa medvede začínajú sťahovať aj do nižších oblastí. Len zodpovedné ministerstvo mlčí, alebo vydáva nezmyselné, od reality vzdialené vyhlásenia. Čo tak poučiť sa zo skúseností spred sto rokov. „Žralokmi tohtoročného leta sú, tak sa zdá, medvede v Liptove. Neminú ani tri dni a vždy znova a znova čítame chýry, že zastrelili medveďa tu v Ľupčianskej doline, tam blízko Ružomberka, tam v Osadskej doline, na Vlkolínci, v Ľubochnianskej doline... Bolo ich od dvoch týždňov zo pätnásť.“

 Od vážnych tém prejdeme pre obyvateľstvo mesta k zábavnejším podujatiam. „Zo Silvestra na Nový rok 1923 organizovali četníci 1. reprezentačný ples v Ružomberku. Čistý zisk venovali v prospech chudobných v meste a pre siroty v službe zahynutých četníkov. Hudbu obstarala kapela 41. pluku zo Žiliny. Účasť prijal aj župan Ján Sekáč a okresný náčelník v Ružomberku Vojtech Skyčák...“

 Z bohatej divadelnej ponuky vyberáme túto informáciu. „V prospech Štefánikovho internátu v Prahe usporiadalo v piatok 22. septembra vysokoškolské študentstvo divadelné predstavenie veselohry „Strýko“. Vynikla hlavná postava strýka v osobe B. Sutorisa. Ďalej hrali E. Boldižár, L. Fulla, J. Križka, J. Ježek, O. Harmanová a A. Janotíková. Je chválitebné pre nich, že výber dievčat v našom meste je veľký, ale ochota k hraniu divadla malá.“ V tom roku sa udiala ešte jedna milá návšteva Ružomberka. „Dňa 21. októbra navštívil mesto a obzrel si tunajšie štátne gymnázium Martin Kukučin. „Prejavil plné uspokojenie nad úspechom žiactva a radoval sa z toho, že mládež slovenská sa môže bez akejkoľvek prekážky zaoberať vedou a umením vo svojom rodnom materinskom jazyku.“ Ešte jedna informácia z kultúry. Od septembra začal v Ružomberku vychádzať humoristicko-satirický dvojtýždenník „Mydlo“. „Bude nepolitickým a má zabezpečených známych humoristov...“

 A na koniec trocha pobavenia a športu z roku 1922. „Odbor Klubu československých turistov v Ružomberku utvorí sa na zriaďujúcej schôdzke v nedeľu, dňa 26. 2 1922 o 3. hodine popoludní v miestnosti úradníckej menzy Slovenskej banky. Zriaďujúci výbor prosí každého, komu je milý záujem o turistiku na Slovensku, aby sa zúčastnil tejto schôdzky.“

 „Športový klub Viktórie nevie po slovenský! Dostal sa nám do ruky prípis menovaného klubu pod č. 99/1922 z 12. 4. 1922 podpísaný predsedom, tajomníkom a jednateľom. List má 5 riadkov a obsahuje len 17 hrubých pravopisných chýb. Je to veľká nedbalosť a povrchnosť, ktorá na žiadny spôsob neosoží klubu, ba naopak, veľmi škodí...“ Po mesiaci sa výbor Viktórie ospravedlnil s tým, „že vo výbore pracujú ľudia, ktorí slovenskú reč len čiastočne ovládajú, ktorí sa pravopis z pochopiteľných príčin nemali kde naučiť...“

 A niečo aj z futbalových výsledkov. „ŠK Makkabea Ružomberok – TJ Vrútky 3:0 (1:0). Zápas tento odohraný 16. júla akokoľvek nebol rátaný medzi ťažké stretnutia, skončil sa víťazstvom domácich. Škoda, že pre zlé počasie hlinistá pôda bola mlákovitá tak, že výkonnosť a schopnosť oboch jedenástok nemohla sa uplatniť. Ráz celej hry bol viac zábavný ako vážny, lebo hráči stále padali a kúpali sa vo vode... Po vsietení prvého gólu (Stark), hostí sa ujíma nervóznosť. V druhom polčase hneď v 3. minúte dal Kordoš druhý gól a v 20. minúte Stark tretí... Zápas obstojne viedol E. Fisch a návšteva bola prostredná...“

 „ŠK Kriváň Liptovský Mikuláš – Union Ružomberok 3:0. Na ihrisku Kriváňa bol zápas nedohraný. Hostia v 20. minúte opustili ihrisko nechtiac uznať trestný kop, ktorý proti nim sudca správne diktoval. Toto nešportové držanie sa dá vysvetliť, ale nikdy ospravedlniť mladosťou klubu a hráčov.“

 A trocha aj zo začínajúceho športovania žien. „Hoci hádzaná ako inde na Slovensku, tak aj v Ružomberku je v začiatkoch, predsa ukazuje veľmi sľubné možnosti vývoja. Videli sme to na nedeľňajšom zápase, kde pokrok od založenia klubu bol značný. Družstvo domácich hráčok proti kombinačnej a technickej prevahe hostiek dalo do hry svoje športové nadšenie. ŠK Viktória Ružomberok – ŠK Kriváň Liptovský Mikuláš 6:7. V útoku na seba upozornila domáca Harmanová a Marková“.

Vyhľadávanie

Sobota 22. jún 2024
0:0:0
Online: