Ružomberský hlas
  • Streda 24. apríl 2024
  • 0:0:0
  • Online:

(čítanie+) U susedov v Liptovskom Mikuláši je už od roku 2012 dekanom rímsko-katolíckej farnosti rýdzi Ružomberčan Stanislav Culka. Meno, ktoré je ružomberskej verejnosti všeobecne známe, stojí na čele farnosti v susednom meste, ktoré má oproti Ružomberku mnohé špecifiká, a to najmä v konfesnej oblasti. Je tam totiž jedna z najpočetnejšie zastúpených evanjelických komunít na Slovensku.

O tom, ako sa mu vo farnosti sv. Mikuláša pracuje, s akými ľuďmi sa stretáva, čo prináša spolužitie s inými cirkvami, objasnenie špecifík vedľajšieho liptovského okresného mesta, ale aj to či na „dôchodok“ plánuje návrat na rodnú hrudu, prezradil v rozhovore pre Ružomberský hlas.

Zažili ste komunity rímskokatolíkov v Ružomberku, v Liskovej aj v Liptovskom Mikuláši. Majú nejaké svoje špecifiká?

„V Liskovej som sa bližšie poznal s komunitou, s konkrétnymi ľuďmi, bol som s nimi v neustálom kontakte, mladých som osobne pripravoval na sviatosti, vysluhoval som sviatosti pre starých a chorých. Pastorácia v Liptovskom Mikuláši je anonymnejšia, poznám síce takzvaných denných veriacich, ktorí chodia do kostola, ale tu do mesta prichádzajú aj ľudia z okolitých obcí. A špecifikom je mnoho návštevníkov. Do Mikuláša a okolia prichádzajú ako turisti a navštevujú tunajšie omše či už Poliaci alebo iné národnosti. Na a zaujímavosť? V Mikuláši napríklad na oznámeniach o úmrtí, takzvaných parte sa neuvádza podľa obradov, ktorej cirkvi bude dotyčný pochovaný, čo je v Ružomberku bežné. A ešte by som podotkol, že v Mikuláši oproti Ružomberku prevažujú občianske pohreby. No a niečo ešte úsmevne, nábožensky naše mestá vystihujú aj ešpézetky na autách, RK - rímskokatolík a LM – Luther Martin.“

Čo sa vám vybaví, keď sa povie Ružomberok?

„Rodné mesto. Môj milovaný Ružomberok. Mesto medzi horami, ktoré je mojou láskou. Rád sa tu vraciam a modlím sa za Ružomberčanov. Stále sa cítim Ružomberčanom, ťahá ma to tu, v meste ešte býva môj brat. Keď prechádzam popri papierňach od východu, viem že som doma.“

Plánujete sa do Ružomberka takpovediac na staré kolená vrátiť?

„Mám to v pláne, ak Pánboh dá. Budúci rok by som mal ísť do dôchodku, ale chcel by som vypomáhať v ružomberskej farnosti či už pri občasnom slúžení omší, alebo pri spovediach a podobne. Všetko je vec dohody, uvidím, ako to dopadne.“

Ako často navštevujete Ružomberok a Liskovú?

Ružomberok tak priemerne raz do týždňa, azda odteraz to bude aj častejšie, keďže mám v Mikuláši po tri a pol roku aj druhého kaplána. Viete, čo je to prejsť v Ružomberku cez pešiu zónu? To na mňa kýva a zastavuje ma toľko ľudí, že keď sa pri každom na chvíľu pristavím, často mi trvá dôjsť do cieľa oveľa dlhšie, ako som si plánoval, preto nerád chodím cez mesto(smiech). A aj Lisková je mi ako druhý domov, som tam často, dostal som v obci dokonca aj čestné občianstvo.“

Podľa aktuálneho sčítania obyvateľstva má Liptovský Mikuláš viac ľudí, ktorí sa hlásia ku katolíckej viere ako pred 10 rokmi. Je to bezo sporu aj vaša zásluha. Čo myslíte?

„Nepripisujem to nejako na svoje triko. Snažím sa byť ľudský, som stále medzi ľuďmi, pastoračná činnosť je aktívna. Mám aj negatívne vlastnosti ako netrpezlivosť, nervozitu, ale snažím sa ľuďom slúžiť, aby mohli rásť vo viere. Takže aj toto môže byť podstata výsledku, na ktorý sa pýtate.“

Ako sa vám spolupracuje s evanjelickým duchovenstvom a komunitou, ktorá je podstatne väčšia ako v Liskovej či Ružomberku?

„Fungujeme absolútne bez problémov, bez akýchkoľvek treníc. Dokonca mi jeden evanjelik chodí každý deň na omšu. Keďže sú tu časté rodiny zmiešané z viacerých náboženstiev, s evanjelikmi sa bežne stretávam pri sobášoch či pohreboch, rád s nimi podiskutujem. Len nedávno, v januári som v rámci Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov s kolegami týchto cirkví odslúžil spoločné ekumenické bohoslužby v evanjelickom kostole a oni u nás či v baptistickej modlitebni. Ďalej sa spolu s duchovnými týchto dvoch cirkví na pozvanie mesta stretávame aj počas programu Pamiatky zosnulých na Vrbickom cintoríne a taktiež sa prihovoríme širokému spektru obyvateľstva počas Novoročného koncertu, na ktorý od mikulášskej radnice vždy dostaneme pozvánku. Koná sa tiež v januári v Dome kultúry. A pokiaľ si spomínam na Liskovú, tam som tiež s evanjelikmi dobre vychádzal. “

Môžete porovnávať. Ako by ste zhodnotili riadenie farnosti v Liptovskom Mikuláši, je v niečom iné ako v Ružomberku?

„Farnosť v Liptovskom Mikuláši funguje bez problémov, vyzdvihol by som obetavú prácu farskej charity. Sú v nej najmä ženy dôchodkyne, ktoré sa starajú o bezdomovcov či Rómov. V Ružomberku je zase dianie vo farnosti živšie, možno aj vďaka spevokolom, kde majú zastúpenie mladší ľudia. V Mikuláši sa „cirkevné“ dianie mimo kostol sústreďuje do Katolíckeho domu, v Ružomberku sú rôzne aktivity priamo na fare.“

Na pozícii správcu farnosti isto musíte na pravidelnej báze aj prevádzkové problémy...

„Nuž, máme v správe dva kostoly a dve budovy, takže o ich prevádzku a údržbu sa musíme starať. V ostatných rokoch bol čiastočne opravený Katolícky dom, obnova sa dotkla aj centrálneho kostola sv. Mikuláša. Vyzdvihol by som, že raz za tri roky dostaneme priamo od mikulášskej radnice vyše šesťtisícovú dotáciu, ktorú teraz použijeme na opravu farského úradu. Tie ďalšie dva roky dostávajú dotáciu farnosti v mestských častiach Okoličné a Palúdzka.“

Keď vám bolo oznámené, že budete robiť správcu farnosti v susednom meste, aké myšlienky vám prešli hlavou?

„Nebol to nejaký šok. Dozvedel som sa to v podstate štyri mesiace dopredu. Zavolal mi biskup Štefan Sečka, stretli sme sa na ružomberskej fare, kde mi oznámil tento zámer. Spýtal som sa ho len, či to zvládnem, na čo ma povzbudil, že áno, s Božou pomocou. Bol to však trošku zvláštne, že ako Ružomberčan nastupujem za dekana v Liptovskom Mikuláši, keďže z minulosti je známe, že tieto mestá sa tak trošku doťahovali. Menovanie som však prijal s pokorou a som rád, že môžem ako kňaz pôsobiť v milovanom Liptove.“

Vráťme sa do Ružomberka. Ako vnímate mesto v súčasnosti? Sledujete dianie? Čo sa vám v ňom páči, prípadne nepáči a prečo?

„Život v Ružomberku sledujem, pravidelne čítam Ružomberský hlas a Spoločník. Aj z najnovšieho čísla vašich novín som sa dozvedel o starostiach v Liskovej v súvislosti so znečistením. Nedostavanou diaľnicou tak trpí nielen mesto ale aj okolité obce. Asi negatívne ľudia vnímajú aj rozdelenie okresného súdu. Na druhej strane, som vďačný, že vo vašich novinách sa dočítam aj o dianí v cirkvi. Tešia ma však aj pozitívne správy, rozvoj kultúry, dobrý nápad je abonentský cyklus na predstavenia v Kultúrnom dome A. Hlinku. Zopakujem, že mesto vnímam ako svoj domov, takže nemám vyslovené ponosy a teším sa zo všetkého dobrého, čo sa v Ružomberku deje.“

Ktoré je podľa vás najkrajšie miesto v Ružomberku a prečo?

„Možno to bude znieť zvláštne, ale cintorín. Je tam ticho, nachádza sa v peknom prostredí. Ružomberský dekan Dušan Pardel mi prisľúbil, že mi ho dá na starosti na dôchodku(úsmev). Rád vysluhujem pohreby. Viem, že je to pre ľudí ťažká udalosť, ale aby som to vysvetlil, viem pozostalých povzbudiť, zžiť sa s nimi, porozprávať sa, a utečie mi aj slza, viem byť veľmi účastný.“

Je o vás známe, že ste veľmi výrečný. Je to vaša silná, alebo skôr slabá stránka a prečo?

„To neviem posúdiť. Ja pravda, že rád rozprávam, ale niekedy by som mal možno radšej mlčať. Som spoločenský, neobídem nikoho, pozdravím, pristavím sa na kus reč, myslím si, že to nielen seniorom dobre padne. Aj včera ma v Mikuláši stretol mladý Ružomberčan, ktorý sa ku mne prihlásil, tak sme hodili reč.“

Zažili sme vaše sväté omše veľakrát, a vždy pôsobíte pozitívne, s úsmevom, dodávate svojmu okoliu energiu. Akým spôsobom si neustále udržiavate dobrú náladu pred veriacimi?

„Nie som vždy vo veselej nálade, ako by sa mohlo zdať. Nabíja ma však modlitba. Veriacich sa snažím osloviť kázňami, ktoré koncipujem tak, aby si z nich niečo zobrali.“

Nasleduje niekoľko takzvaných kvízových otázok. Keby hypoteticky neexistovalo kňazské povolanie, čím by ste chceli byť a prečo?

„Možno by som zostal pri tom, čo som vyštudoval ako prvé – teda pri ekonómii.“

Akú vlastnosť si na ľuďoch najviac vážite, a ktorá je vám, naopak, najviac nesympatická a prečo?

„Vážim si ľudskosť, úprimnosť, zodpovednosť. Nemám rád pýchu, egoizmus, hnev či nenávisť.“

Kedy ste počas kňazského pôsobenia mali najväčšiu krízu a ako ste ju prekonali?

„Na niečo.................................."


symbol (čítanie+) znamená, že celá verzia príspevku je k dispozícii len pre predplatiteľov RH, resp. je dostupná v papierovom vydaní Ružomberského hlasu č.4/2024.

Vyhľadávanie

Streda 24. apríl 2024
0:0:0
Online: