(čítanie +) Zvon vo veži neďalekého farského kostola sv. Ondreja práve odbil osem hodín. Ráno. Je bežný pracovný deň, a my si sadáme na „vonkajšiu terasu“ jedného z viacerých zariadení bufetového typu pri ružomberskej stanici.
Pri pulte si u sympatickej obsluhy objednávame malú kofolu. Nízka cena nás prekvapí, poteší. Sadáme si k neďalekému stolu a pozorujeme, čo sa bude pred našimi očami odohrávať.
Najprv si zmapujme situáciu. Aktuálne sa pri stoloch nachádza okrem nás jeden zákazník. Obďaleč sedí zrejme štyridsiatnik v modrých džínsoch, tmavomodrej bunde a hnedej baretke. Pred sebou má plechovku piva. Pozerá pred seba, asi rozmýšľa. Občas si odpije.
8:10. Prichádza starší pán s igelitkou a čiapkou. Podľa zovňajšku si objedná borovičku, alebo pivo. Mýlime sa. „Rožok. Teda, párok v rožku. S horčicou.“ Tu nás už cena prekvapí viac. 80 centov, čítate dobre...
Sadá si blízko pultu, neďaleko nás. Na kraj. Zje, čo si objednal, zdvíha sa, odchádza.
8:13. Pani v rokoch. Biele vlasy, elegantná kabelka a igelitka v ruke. Pýta si fernet. „Na stojáka“ ho začína piť pri stolíku vedľa pultu. Vyťahuje cigaretu, zapáli si. Keď pán „hot-dog“ odchádza, zaujme jeho miesto. Sadá si, fajčí, chladný vietor jej mierne kazí účes.
8:20. Smerujeme k pultu. Pýtať si ešte jednu kofolu. Nejako nás smädí. Nasleduje od obsluhy (pre nás) nepríjemná otázka: „Čo si to zapisujete do toho diára?“. Hm. Chceli sme pôsobiť ako tajní agenti. Nepodarilo sa? Je naša misia vyzradená? V rýchlosti nám napadá jednoduché vysvetlenie: „Viete, čo si nezapíšeme, zabudneme. Neťukáme do mobilu, píšeme to ručne.“ Zdá sa, že obsluha „naletela“. Že vysvetlenie bolo dostatočné...
8:25. Starší pán s pivným bruškom a ruksakom v rifliach a koženej bunde si s igelitkou v ruke pýta pri pulte kofolu. Vzápätí odchádza za roh a vyťahuje, kontroluje mobil, sleduje okolie.
8:27. Pán s baretkou stále zadumane sedí, pozerá pred seba. Občas si odpije.
Pani s bielymi vlasmi, ktorej už vietor nekazí účes (asi má trvalú), sedí, rozmýšľa. Zapáli si.
8:30. Čašníčka/obsluha vychádza von, vynáša prázdne fľaše od alkoholu do smetnej nádoby pri stánku. Krátko sleduje dianie pred stanicou a opäť sa vracia dnu.
8:32. Pani s bielymi vlasmi vstáva, vracia pohárik k pultu, berie tašky a odchádza preč.
8:33. Aj muž s baretkou je na odchode. Ešte predtým si nás pohľadom premeriava. Okamžite zaujímame neprítomnú pozíciu a odpíjame si z kofoly.
8:34. Zostávame sami.
8:39. Prichádza – podľa výzoru - asi šesťdesiatnik. Rifle, značková bunda, ruksak. „Potrebujem rozmeniť,“ zrejme zahovára, a vzápätí si pýta pivo a borovičku. Sadá si na miesto, kde bol pán hot-dog a pani s trvalou. Napráva si rifle, skladá ruksak, dáva si čiapku a zapína bundu.
Z piva si odpíja postojačky, obzerá okolie, stále si napráva rifle, ruky má vo vreckách. Prejde k pultu, prečíta si cenník. Odgrgne si. Druhýkrát. Pije pivo a pozerá na hodinky.
8:43. Návrat pána s baretkou. Pýta si ešte jednu plechovku s pivom, platí, berie ju do ruky a odchádza preč. Dlho teda nepobudol (neskôr sa ukáže, že sme sa mýlili, pozn. autora).
8:47. Pán s riflami vypil borovičku, zakašlal a dopil aj pivo. Ešte zostáva v „podniku“, sedí, pozerá pred seba.
8:54. Odchádza.
8:56. Pri pulte sa objavuje starší pán v šiltovke. Ďalší, ktorý má oblečené rifle. Znovu modré. Hnedú bundu, ruksak na pleciach. Objednáva si vodku a džús. Zostáva stáť pri pulte, zapáli si cigaretu, odpije z vodky.
8:59. Dopíja vodku aj džús. Barmanke sa pozdraví....................
