Múzeum rokmi múdrie

Budova Liptovského múzea je jednou z dominantných stavieb v Ružomberku. Toto dielo architekta Vojtecha Donnera, so šmrncom funkcionalizmu, je postavené ako účelová stavba. Pre účel a potreby muzeálnych aktivít. Takých stavieb veľa nebýva a máloktoré mestá sa môžu účelovými stavbami múzea pochváliť. Často sa pre potreby výstav, galérií a múzeí adaptujú priestory palácov, meštianskych domov, kaštieľov. Zato v Ružomberku sú špeciálne, teda účelové, stavby hneď dve vedľa seba. Tou druhou, nie však poslednou, je Galéria Ľudovíta Fullu. Prvou v meste bola secesná stavba kina Apollo, za dve desaťročia pribudol Kultúrny dom.
Do psej matere
Sledujúc chronológiu výstavby v našom meste, musí autor tohto článku, rovnako, ako nepochybne aj jeho čitateľ, hneď zdieľať dva pocity naraz. Povznesenie a poníženie.
Základný kameň Liptovského múzea požehnal Andrej Hlinka 11. septembra 1935 a stavba vyrichtovaná na kolaudáciu bola 25. februára 1937!
Áno, ctený čitateľ, dobre rátaš, je to jeden a pol roka výstavby, ktorá začala v jeseni, teda pred zimou...! Doprava hlavne konskými povozmi, miešačka či žeriav, neznáma technika.
A to by sme mohli pripomenúť evanjelický kostol, kláštor, či megastavbu kultúrneho domu, ktoré sa uskutočnili, so všetkým, tiež do dvoch rokov.
Toto je fáza povznesenia a hrdosti na šikovnosť, um a najmä rozhodnosť našich predkov, ktorí naozaj pre toto mesto, niečo nielen chceli urobiť, ale aj robili.
A zaujímavé je predovšetkým to, že im to vtedy nijako zvláštne nepripadalo.
A aký pocit by mohli mať, keby sa ocitli v našej dobe?
Tragikomédia plavárne, tankodrom pešej zóny, kalvária, ešte aj tá nad mestom.
Páni bratia
Kým sa dostalo múzeum do dnešnej podoby, prešlo viacerými provizórnymi tvarmi.
Bratia, Artúr a Július Kürti, s myšlienkou zhromažďovať predmety historickej hodnoty, prišli už koncom 19. storočia.
Rímskokatolícka fara sa presťahovala zo svojej starej budovy, ktorá stála vedľa farského kostola, v mieste približne dnešného mauzólea, do južného krídla novopostavenej radnice.
V časti uvoľnených priestorov starej fary mohli bratia Kurtuovci umiestniť svoj zbierkový fond. Tento však neustále narastal, potreba rozširovať sa bola čoraz naliehavejšia. Mesto potom poskytovalo priestory pre uloženie zbierok v dievčenskej aj chlapčenskej škole.
Tejto, Liptovskej muzeálnej spoločnosti, predchádzala séria burcujúcich článkov, ktoré napísal Július Kürti, od roku 1904 v Ružomberských listoch, Rózsahedgyi Lapok, avšak s neveľkým účinkom.
Nakoniec, ako sa vraví, história ide po špirále a určité stavy a situácie sú takmer nemenné. Aj Ružomberský hlas počuť 35 rokov, a mnohé tu uverejnené, je len hrachom hodeným na stenu.
Liptovské múzeum v Ružomberku
Toto múzeum bolo sprístupnené širšej verejnosti 1. mája 1912. Vstupný poplatok predstavoval 40, 20 a 10 h. Návštevnosť štatisticky narastala takmer násobne.
V roku 1921 múzeum prešlo pod správu mesta s novým názvom
Liptovské múzeum v Ružomberku.
Jeho dnešný zbierkový fond predstavuje viac než 220 tisíc predmetov. Vykonáva, okrem zbierkovej, vedeckú historickú výskumnú činnosť, reštaurátorské práce, kultúrne, vzdelávacie a spoločenské aktivity. Má oddelené pracoviská, ako Čierny orol v Liptovskom Mikuláši, či expozície, ako Skanzen Pribylina, hrad Likava, kostol Všetkých svätých alebo Archeoskanzen Havránok.
Hlavná budova sa postupne rozšírila o ďalšie priestory vo dvore a v podkroví, výťah a bezbariérový prístup.
Interiérovou úpravou prešla aj hlavná výstavná sieň, keď bola nutná najmä výmena podlahy. Na stabilný panelový výstavnícky systém, mobiliár, však už viac ako desaťročie čaká. Predstavené návrhy, v podobe pohyblivých variabilných panelových stien, by v prípade realizácie, potenciál tejto miestnosti výrazne zvýšili.
Význam Liptovského múzea pre Ružomberok je nezameniteľný.
Nie je to len centrum zberateľských aktivít alebo výstavných činností. Je to inštitúcia, ktorá sa systematicky pre svoje poslanie budovala a rástla.
A jej rozvoj a samotný rast je neustály.
Mestská rada sa v jej začiatkoch rozhodla venovať 1,2 milióna korún do jeho výstavby. Aj dnes, keď patrí pod správu Žilinského samosprávneho kraja, dosah mesta, akýsi partnerský postoj, je citeľný. Priateľský a zároveň potrebný.
Svojím charakterom a rozsahom je to najväčšia ustanovizeň
Žilinskej župy. Plní úlohy vedecké, kultúrne a spoločenské.
Múzeum v meste
K najväčším „vychytávkam“ sídelnej muzeálnej budovy patrí, najmä v ostatnom období objavený, likavský poklad, a tiež neskorogotický oltár z kostola Všetkých svätých, Korunovanie Panny Márie.
Tvorí súčasť expozície kresťanského a sakrálneho umenia.
Rokmi nemenná a stále atraktívna, je hneď na prvom poschodí
prírodovedná expozícia, ktorá sa budovala ešte za pomoci gymnaziálneho profesora Jána Sladkého.
Hlavná výstavná sieň poskytuje viackrát do roka obmieňané výstavy najmä dvojrozmerných artefaktov, neraz obrazov, či fotografií. Aktuálnymi výstavami tak múzeum vstupuje aj do kultúrneho života mesta.
Kostol Všetkých svätých
K mestu najbližšou prevádzkou Liptovského múzea je neďaleký gotický kostol Všetkých svätých. Nápadná dominantná historická stavba uprostred polí predstavuje klenot gotického a sakrálneho umenia. Nielen pre svoju fascinujúcu obrazovú výzdobu. Je kontrastným míľnikom dejinnej cesty, kráčajúcej naším krajom.
Kristologický cyklus interiérových fresiek je výrazom českého krásneho slohu, dominujúceho v tyrkysovej farebnosti.
Vyznávači a autori komiksov alebo aj filmoví scenáristi, by sa sem mohli prísť priučiť, kde sú korene ich tvorby. Aj keď citácie biblických textov, viažucich sa k jednotlivým výjavom, už, žiaľ, zmylo svetlo času, obrazový dojem však nezmenil svoj pôvab.
Kostol aj teraz prechádza reštaurátorskou fázou. Prakticky by do budúcnosti, možno pre ďalšiu sezónu, bolo nápomocné inštalovať bariérne zábradlie v predvstupovej časti jeho areálu, ktoré je v tesnej blízkosti vozovky a neprehľadnej premávky. Podobne to majú školy, aby deti nemohli priamo podbehnúť pred idúce vozidlo. Najmä pri výstupe
je nedostatočný prehľad o doprave v bezprostrednej blízkosti.
Pomohlo by aj zrkadlo v náprotivnej strane.
Riaditeľ, spasiteľ
V doterajšom, 110-ročnom striedaní a pokračovaní riaditeľov, je súčasný, Michal Kovačic, len 7. v poradí.
Cena mesta a primátora, ktorú prevzal pri galavečeri koncom septembra, bola symbolickým uznaním jeho energického a pružného funkčného štartu s kolosom Liptovské múzeum.
Legendou v múzeu ako aj v meste, je Ladislav Cserei.
S jeho funkciou vedenia múzea sa začína jeho najväčší rozvoj, rozširovanie. Budovanie areálu Havránok, stavba na hrade Likava, formácia skanzenu v Pribyline. Len vodovodná prípojka sem vyžadovala kus manažérstva a ekvilibristiky. Viac stavbyvedúci ako riaditeľ.
Nezanedbateľná je však aj spoločenská hodnota jeho intelektu nielen ako riaditeľa, ale aj človeka. Vycítiť záujem a uplatniť ho ako spoločenskú potrebu. Na platforme múzea vedel a najmä chcel, vytvoriť podmienky pre existenciu a fungovanie spolkov a záujmových skupín. Tak sa mohli pod strechu múzea prichýliť numizmatici, filatelisti či fotoamatéri. Práve za jeho éry sa usporiadala v hlavnej sieni múzea veľká výstava poštových známok.
A Cserei nielen prichyľoval, ale aj motivoval, podnecoval a v rámci možností, podporoval.
Netreba zabúdať ani na publikačné aktivity múzea, v tej dobe, v jednotnom edičnom formáte, pod titulom Liptov vlastivedný zborník.
Na spoluprácu s riaditeľkou Ivetou Zuskinovou spomína predseda občianskeho združenia Fotoklub RK 1924 Štefan Ižo, ako na partnera, ktorý sa snažil vždy nájsť východisko. „Veľmi oceňujem, že riaditeľka prijala náš návrh na vytvorenie výstavného priestoru na prvom poschodí, na ploche, ktorá využívaná nebola. Tak sa mohla v spolupráci s našimi členmi vybudovať galéria, ktorá teraz slúži k všeobecnému prospechu.“

Napínanie plachiet
Michal Kovačic, v súčasnej funkcii riaditeľa múzea, sa snaží od prvých chvíľ napínať všetky plachty pomyselnej plachetnice, či zapínať aj pomocné motory, za cieľom v záujme zdaru.
K už tradične na udalosti a akcie využívanému skanzenu v Pribyline, sa pridalo tohto roku aj nádvorie kostola Všetkých svätých, ako prostredie pre koncert.
V podobnom, no rozšírenom tvare pokračovalo Liptovské múzeum pripomienkou svojho 110. výročia galaprogramom vo Veľkej dvorane Kultúrneho domu AH.
Pod moderátorskou rukou Kamila Mikulčíka, dostala priestor najmä ružomberská a liptovská hudobná a folklórna kultúra.
Folklórny súbor Liptov je už tradičnou stálicou v kultúrnej výbave Ružomberka. Etnografia a jej umelecké prejavy tvoria stály pilier študijných formátov práve Liptovského múzea. Čoraz lepší huslista Martin Lipták zdarne zvláda balans medzi folklórom a klasikou. S husľovým kvartetom priblížil aj Suchoňa.
Víno Bukovský
Sympatickou sprievodnou líniou osláv bola aj ponuka ochutnávky značkového vinárstva Víno Bukovský. Celkom milé, dokonca sám majiteľ, Antonín Bukovský nalieval všetkým návštevníkom.
Potiaľto ale nič zvláštne a horlivým záujmom potvrdené, že správne. Avšak, keď vyšiel na pódium a všetci čakali, že bude dôvetok o víne, prekvapil. Už spôsob, akým bral do ruky sláčik a chytal husle, bol očividný, že len tak hocijaký majster to nebude.
A nebol. Absolútna bravúra hry na husle v jeho podaní môže spôsobiť padnutie sánok. Pozor na zubné náhrady. S určitosťou môžeme potvrdiť, že minimálne medzi vinármi je to najlepší huslista. A nebolo treba ani chutnať víno, aby sa mohlo povedať, že medzi huslistami je to najlepší vinár. Ale aj spevák.
Kamil a Dominika
Ani Kamil Mikulčík však nechcel stáť bokom a ťažko povedať, či ho viacej strhol rozbehnutý expres RK jazz band alebo speváčka Domika Puterová. Dvojspev im sekol aj opticky, ako aj Kamilova parížska spomienka. Dominika však už strihá meter slobody, čo by mohlo byť aj určitou zárukou jej ďalšieho príklonu k nášmu mestu.
Finálovým obsažným blokom si podmanili a rozihrali obecenstvo muzikanti z Čendéš Orchestra. Rytmický rusínsky folkovo-džezový prejav vyvolal burcujúce ovácie.
Úcta, sláva, dôvera
Ako sa vraví, múdrosť ide s vekom. Ale aj vážnosť. Podobne je to aj s budovaním inštitúcie. A najmä takej, ktorá pokračuje v diele našich predkov. Je to česť aj záväzok. A o to viac, keď Liptovské múzeum je jednou z dôležitých a lesklých výkladných skríň mesta Ružomberok.
Netreba zabúdať, že Liptovské múzeum zohráva dôležitú úlohu aj v tvorbe, formovaní a podpore cestovného ruchu, v celom liptovskom regióne. Neraz je hlavným smerovníkom pohľadov na náš kraj.