ODVIATE ČASOM Pri stretnutí ľudí je častou témou rozhovoru počasie. Je to neosobná, všeobecná téma, s ktorou je možné nadviazať každý rozhovor. Robíme tak aj my. Príspevok z ružomberskej kroniky začíname návratom na počasie v roku 1966, ako ho zachytil kronikár mesta Pavol Virág.
„Na tohtoročné leto budeme dlho spomínať. Pekných a horúcich slnečných dní bolo poskromne, zato však chladnejších a daždivých bolo preveľa. Časté boli búrky, prietrže mra-čien a krupobitie. Počasie roľníkom na úrode spôsobilo veľa škody. Vyvrcholením bola noc z 19. na 20. augusta, kedy prietrž mračien mala takú intenzitu, akú nepamätali ani starí ľudia.“
Za krátku dobu napršalo niekoľko desiatok milimetrov vody a súhrnné zrážky vysoko prekročili zrážky mesiaca. Za celý rok bolo 132 dní daždivých, alebo so snežením. Súhrne za rok spadlo 90 cm vody vo forme dažďa a snehu. Najnižšia teplota bola zaznamenaná v janu-ári -17° C a v decembri -23° C. Najvyššia teplota bola v mesiaci august +31° C.
K poslednému dňu roka 1966 mal Ružomberok 20 850 trvale prihlásených obyvate-ľov a 4 000 obyvateľov s prechodným pobytom. Narodilo sa 150 chlapcov a 168 dievčat. Zomrelo 144 ľudí. Z dnešného pohľadu môžeme vtedajší prírastok obyvateľov v dobrom závidieť. Do knihy uzatvorených manželstiev bolo zapísaných 130 sobášov. Pri pochovávaní zomrelých pretrvávali cirkevné obrady. Z uvedeného čísla bolo iba 10 občianskych pohre-bov.
Nárast obyvateľov vyžadoval aj výstavbu nových bytov. A to bol ružomberský prob-lém pretrvávajúci dlhé roky. Ku koncu roka malo mesto evidovaných 5 585 bytov. Prírastky nových bytov boli nižšie ako v predchádzajúcom roku. Evidovaných bolo 621 žiadateľov o pridelenie bytu a 434 členov stavebného družstva čakalo na výstavbu družstevného bytu. Začala výstavba 40-bytového paneláku na židovskom cintoríne a 3 x 15 bytov v Baničnom pre zamestnancov SCP. V rovnakom období začala výstavba 30 bytov na bývalej Májekovej ulici a pripravovala sa výstavba ďalších 66 bytov na židovskom cintoríne. Pribudlo 30 po-stavených rodinných domov.
Ružomberok nepatril medzi veľké mesta, ale aj tých 25 000 obyvateľov a tisíce ďalších v okolí Ružomberka potrebovali jesť a žiť na primeranej životnej úrovni. Základné potraviny boli v dostatočnom množstve a v obchodoch bolo aj obutie a oblečenie. Horšie to bolo s kvalitou potravín a pestrosťou a modernosťou sortimentu priemyselného tovaru.
Prekvapujúci bol nedostatok zemiakov v Liptove, ktorý sa pokladal za zemiakársku oblasť. To, že na pomaranče a banány kupujúci musel vystáť rad, na to sme už boli navyknu-tí. Ale že bol nedostatok suchej fazule, maku, zeleniny, pre stavbárov nedostatok železa, klincov, inštalačného materiálu bolo v priemyselnom štáte ťažko pochopiteľné.
Napriek tomu, že Ružomberok bol považovaný za priemyselné mesto, z poľnohospo-dárskej výroby sa nevedel vymaniť. To, že v Štátnom majetku Ružomberok a JRD Biely Po-tok chovali spolu takmer 600 kráv, 1360 ošípaných a vyše tisícky oviec bolo prirodzené. K tomuto účelu tieto poľnohospodárske podniky boli založené. Viac je prekvapením, že záhu-mienkári JRD a samostatne hospodáriaci roľníci stále chovali 230 kráv, 70 ošípaných a 570 oviec. Staršia generácia obyvateľov sa nevedela vzdať toho, z čoho žili ich starí a prastarí rodičia.
Trocha bojazlivo a nesmelo si cestičku poskytovania služieb presekávali stravovacie zariadenia. Nebolo zvykom ako dnes, aby sa rodina vybrala obedovať do reštaurácie. Ono ani tých zariadení v meste nebolo veľa. V kronike sme napočítali 17 podnikov Reštaurácií a jedální v Ružomberku, ktoré poskytovali nápoje, alkohol, ale iba niekoľko aj stravovanie.
S vďačnosťou bola prijatá informácia, že Hotel Savoy po renovácii začal ponúkať svoje reštauračné služby a rovnako aj reštaurácia v Rybárpoli (Kolkáreň) a reštaurácia na Ulici Červenej armády (Mostová). Na poskytovanie reštauračných služieb v penziónoch a iných súkromných zariadeniach sa po roku 1948 už zabudlo, boli zrušené.
Na chválu Interhotelov Ružomberok a mesta treba uviesť, že na Malinom Brde bol postavený druhý lyžiarsky vlek, pripravovalo sa uvedenie lanovky do prevádzky, bol osvet-lený malý vlek na Kalvárii, v stave prípravy bola zjazdovka do Hrabova…V rámci akcie „Z“ (svojpomocné budovanie) boli do plánu zaradené nasledujúce stavby: úprava nábrežia pri Váhu, stavba Komenského ulice (elektrina, voda, odpad, vozovka…), oplotenie ZDŠ v Rybárpoli a dokončenie ihriska a obliekární v Bielom Potoku. Neuvedomujeme si, že v tom čase mesto na svojom území spravovalo 128 km ciest. Z toho bolo 6,5 km dláždených, 1 km betónových, 8 km asfaltových, 7 km štrkových a 105 km neupravených poľných a lesných. Staralo sa o 35 km chodníkov, z toho 27 km asfaltových, ďalej o 11 mostov a lávok, 4 scho-dištia, 1,3 km oporných múrov a 5 km zábradlí. Po cestách mesta premávali 3 autobusy MHD.
V 60. rokoch v celej ČSSR pri kultúrnych zariadeniach v mestách pracovali filmové kluby. Aj v Ružomberku pri Osvetovom dome pôsobil filmový klub. V spolupráci so Závod-ným klubom ROH pri Bavlnárskych závodoch v Rybárpoli v Kine Mier organizovali 1. celo-štátny seminár filmových klubov, na ktorom sa zúčastnilo približne 100 zástupcov z celej republiky. V seminároch a diskusiách po premietaní dvadsiatky celovečerných filmov sveto-vej kinematografie, si účastníci vymieňali skúsenosti z činnosti klubov a z filmovej tvorby.
Do sféry kultúry priraďujeme aj výročia významných osobností Ružomberka.
Dňa 9. marca 1966 zomrel gymnaziálny profesor Ján Sladký, ktorý od roku 1918 s prerušením v období Slovenského štátu pôsobil v gymnáziu, v Liptovskom múzeu v Ružom-berku a výrazne prispel k rozvoju športu v meste.
Uplynulo 30 rokov od smrti Jozefa Májeka, ktorý padol pri Madride ako člen protifa-šistického odboja španielskeho ľudu. Až do 90. rokov niesla jeho meno jedna z ulíc mesta.
V tom roku uplynulo 100 rokov od narodenia Dr. Dušana Makovického. Bol lekárom, osobným tajomníkom, ošetrovateľom, prekladateľom významného ruského spisovateľa L. N. Tolstého.
Ako tradične, na záver príspevku uvedieme niekoľko správ zo športu v Ružomberku v roku 1966. Po prvý raz sa v meste uskutočnil kurz sebaobrany. V dvoch turnusoch kurz absolvovalo 32 účastníkov. Lektorkou bola majsterka ČSSR v džude Eva Lackovičová.
Dňa 16. októbra boli v Ružomberku prvé preteky motokárov v triede do 125 cm³. Or-ganizátormi boli Zväzarm Ružomberok, príslušníci armády, požiarnej ochrany, ČsČK. V kronike nie je uvedené miesto konania, ale predpokladáme, že sa uskutočnilo okolo parku pri Liptovskom múzeu, ako v nasledujúcich rokoch.
Na novom štadióne sa veľmi slušne začala udomácňovať atletika (vtedy ľahká atleti-ka). Osobitne v žiackych a dorasteneckých kategóriách. V kategórii mladšieho dorastu (15 - 16 rokov) na majstrovstvách ČSSR štafeta Ružomberka na 4 x 100 m sa stala majstrom re-publiky a v behu na 100 m bol ružomberský pretekár Česal druhý časom 11,1 sek. V troj-stretnutí Česko - Morava - Slovensko v kategórii staršieho dorastu v skoku do diaľky zvíťa-zil Tolnay výkonom 698 cm a bol to najlepší výkon slovenského pretekára v tejto vekovej kategórii. V rovnakej vekovej skupine Obdržáleková v behu na 60 m cez prekážky sa umies-tnila na 2 mieste časom 9,3 sek.
A ešte jedna zaujímavosť zaznamenaná v kronike mesta. V tom roku v tenise a v zjazdovom lyžovaní pútali na seba pozornosť dvaja pretekári. Žiak Pavol Chrenko a doraste-nec Július Stančok. Obaja v oboch športoch boli svojimi výkonmi nadpriemerní a boli po-kladaní za veľké talenty a možno i reprezentantov Slovenska. Zásluhu na ich športovom ras-te v tenise mal MUDr. Karol Chrenko, Pavlov otec. Aby to i naďalej bolo zaujímavé, obaja študovali na gymnáziu (vtedy SVŠ), obaja sa po maturite venovali štúdiu medicíny a ako lekári dlhé roky pôsobili v Ružomberku.
