Revúcke halušky si 1. augusta nenechalo ujsť dvetisíc návštevníkov. Okrem obľúbenej súťaže ponúkli zážitkový náhľad do života našich predkov.
Navariť a následne zjesť bryndzové halušky pod prísnym dohľadom rozhodcov sa tento rok odhodlalo celkovo deväť družstiev. Kulinárske zručnosti predviedli miestni i cezpoľní. Okrem času prípravy a konzumácie rozhodovali o výsledku aj hygiena, vzhľad, konzistencia a chuť.
Spomedzi siedmich mužských tímov zvíťazili Morgoši (Liptovské Revúce), nasledovalo Bryndzové komando (Štiavnička), tretí boli Haloozeri (Banská Bystrica). Víťazkami ženskej kategórie sa stali Bryndzové papričky (Bratislava), druhé miesto patrilo Vareškám (Liptovské Revúce).
Už tradične sa tiež súťažilo v pílení dreva bruchačkou, kde zabodovala dvojica Mário Nika a Martin Šimrák z Liptovských Revúc, druhí skončili Samuel Kura a Adam Hlbočan z Liptovských Revúc, tretí Petrík Šorec a Adam Varga zo Sebechlieb. Súťaž o najlepší meteník ovládla Anna Králiková, druhé miesto obsadila Janka Jacková. V jedení nášho národného pokrmu si zmerali sily aj najmenší, víťaz detskej súťaže skonzumoval svoju porciu za menej ako štyridsať sekúnd.
Živý folklór
Rovnako ako vlani sa sprievodný program sústredil na lokálne tradície a remeslá. Ústredná téma 28. ročníka znela Zo starých rúk do mladých rúk. Cieľom organizátorov bolo priblížiť tradičné remeslá, zvyky a ľudové umenie najmä deťom a mladej generácii.
Návštevníci si mohli vyskúšať páranie peria, tkanie kobercov na krosnách, modelovanie z hliny, plieskanie bičom, mohli tiež nahliadnuť do práce včelárov. Nechýbali vystúpenia folklórnych súborov Revúčan, Osaďan a Lúžňan. Neskôr sa na pódiu vystriedali kapely Hrzda, Ploštín Punk, Dora či Ľudová hudba Kučeravý javor. Vo večerných hodinách zapálili haluškársku vatru, nasledovala zábava až do rána s kapelou NBAND.
Veľký záujem verejnosti organizátorku Miroslavu Dančekovú milo prekvapil. „Účasť ľudí ma prekvapila. Vždy očakávam menej návštevníkov,“ priznáva.
Nová partia
Príprava podujatia zďaleka nie je záležitosťou jedného dňa. S plánovaním programu a oslovovaním účinkujúcich začínajú takmer rok vopred. Prípravy vrcholia zhruba tri mesiace pred termínom konania udalosti.
Areál futbalového ihriska začínajú na podujatie chystať asi tri dni vopred, upratovanie po akcii trvá ďalšie tri dni. Ani tento rok sa nevyhli problémom s nedostatkom personálu v stánkoch. Novú skúsenosť získala skupina mladých dievčat, ktoré pripravovali halušky pre návštevníkov. Schystali zhruba 750 porcií, zužitkovali pri to viac ako 55 kilogramov bryndze.
„Bola to pre ne nová a náročná situácia, no zvládli ju bravúrne. Sama si uvedomujem, aké náročné je byť na nohách viac ako dvanásť hodín, navyše vonku - počasie nikto nevie dopredu odhadnúť,“ konštatuje Dančeková. „Vždy si poviem, že nedokážem ovplyvniť počasie, ani hlúposť ľudí," dodáva s úsmevom.
Chvália i hania
Príprava aj samotný priebeh podujatia prinášajú množstvo silných momentov. Miroslava Dančeková prezrádza, že jej ich v pamäti utkvelo hneď niekoľko.
Najemotívnejším bolo podľa jej slov, keď videla plakať od dojatia svojho otca Pavla Baštigála, pôvodcu myšlienky Revúckych halušiek. Práve po ňom prebrala štafetu ako organizátorka. Pomáhajú však nielen rodina či kamaráti, ruku k dielu prikladajú dobrovoľníci z blízkeho i širokého okolia. „Robím to v prvom rade pre Revúčanov, ale aby bola akcia úspešná, musím do toho zatiahnuť celé Slovensko,“ ozrejmuje Dančeková.
Emócie ňou zalomcovali aj počas vystúpenia skupiny Hrdza. „Keď začali hrať, mala som od dojatia zimomriavky.“ Zdôveruje sa, že mala čo robiť aj vo chvíli, keď výherkyni trojdňového pobytu pre dve osoby v tombole od dojatia vyhŕkli slzy. Rovnako silným zážitkom bolo sledovať prácu organizačného tímu. „Videla som ľudí, ktorí fungovali ako hodinky. Podporovali ma, hoci sami už mali dosť,“ zdôrazňuje.
„Som neskutočne hrdá na svoj organizačný tím, ktorý pracoval na 120 percent. Som v podstate šťastný človek. Mám fantastický tím, rodinu a úžasných priateľov, ktorí ma ako človeka stále posúvajú dopredu,“ vyznáva sa s dôvetkom, že práve zohratý kolektív je zárukou vydarenej akcie.
Hoci zo seba vydali maximum, po skončení podujatia sa k nim dostávajú pozitívne, ale i kritické ohlasy. Oba druhy spätnej väzby považujú za dôležité.
„Konštruktívna kritika nás posúva dopredu, pozitívne reakcie nás zahrejú pri srdci. Vtedy si človek uvedomí, že to, čo ho baví a do čoho vkladá celé svoje srdce, má zmysel,“ uzatvára Miroslava Dančeková.
