Ružomberský hlas
  • Piatok 14. február 2025
  • 0:0:0
  • Online:

ODVIATE ČASOM Začiatky osídlenia dolného Liptova siahajú do staršej doby kamennej. Nálezy fragmentov ohnísk, kamenných nástrojov boli zistené v travertínoch Bešeňovej, Potoka, v Lúčkach. Z obdobia 18 000 až 9 000 rokov pred našim letopočtom, v období pravekých lovcov, boli nájdené jediné náleziská v rámci okresu, a to priamo nad skalným podložím na nádvorí Kaštieľa svätej Žofie v Ružomberku.

Hovoriť o osadách v tomto období by bolo nadnesené. Prvé osady zo strednej doby bronzovej boli zaznamenané z obdobia rokov 1 300–1 100 pred našim letopočtom v Liptovskom Michale a v Liptovskej Teplej. Potom z mladšej doby bronzovej je výskyt nálezov častejší: Bešeňová, Liptovské Sliače, Lúčky, Komjatná, Martinček.

Asi pred 700 rokmi pred našim letopočtom vznikli na území dolného Liptova početné hradiská: Mních, Ludrová, Lúčky, Turík, Likavka. V staršej dobe železnej vznikali vo vysokých polohách nové hradiská a výšinné sídliská: Liptovská Štiavnica-Lúčny hríb, Lisková – Konislav, Ružomberok-Sidorovo, Predný Choč. Hradiská a výšinné sídliská nemali charakter trvalého osídlenia.

Archeológovia uvádzajú stredoveké trvalé osídlenie dolného Liptova až od veľkomoravského obdobia. Kedy vznikli – a boli trvalo osídlené obce: Kedy je v písomnostiach prvá zmienka o ich existencii? V nasledujúcich riadkoch uvádzame prehľad obci okresu Ružomberok.

Na území dnešného Ružomberka je prvá zmienka o existujúcej osade Revúca z obdobia okolo roku 1233. Mestské výsady pre ďalšie osady a usadených nemeckých „hostí“ zo Spiša, Krupiny, Banskej Štiavnice, Nemeckej Ľupče udelil župan magister Donč v roku 1318. V tomto roku je aj prvá písomná zmienka o Ružomberku (Rosumberg), ako o obci s týmto pomenovaním.

Najstaršia správa o Bielom Potoku je z roku 1329 v liste kráľa Karola Róberta, v ktorej je potvrdené pričlenenie Bieleho Potoka k ludrovskému majetku šľachticovi Rudolfovi. V roku 1340 bol Biely Potok natrvalo pričlenený k majetku mesta Ružomberok.

Černová vznikla niekedy v druhej polovici 13. storočia, alebo začiatkom 14. storočia. Prvá písomná zmienka o Černovej je z roku 1461 (Crnaw). Od počiatku, ako jedna z ulíc, bola súčasťou Ružomberka.

Hrboltová, pôvodne samostatná obec, bola založená v druhej polovici 13. storočia, o čom svedčí pôvodný ranogotický kostol z tohto obdobia. Prvá písomná zmienka o Herbolthfalva – Hrboltová je z roku 1475.

Vlkolínec vznikol ako poddanský majetok mesta Ružomberok počas 15. storočia. Pravdepodobne ho vybudovali obyvatelia Bieleho Potoka. Prvá písomná zmienka o už existujúcej dedine je z roku 1461 ako Wilkowinecz.

Prvá písomná informácia o území a obci Bešeňová je z roku 1279, keď ju kráľ Ladislav IV. ponechal vo vlastníctve Marcela, za vojenské zásluhy jeho otca. Podľa majiteľov sa menil názov obce: 1341 – Marcelfalua, 1387 – Bessenew, 1535 – Bessenowa.

Obec Hubová vznikla niekedy začiatkom 15. storočia údajne z iniciatívy obyvateľov Stankovian. Prvý raz sa spomína v roku 1425, keď kastelán Likavy udelil dedičné richtárstvo Petrovi, synovi Stanka, aby rozšíril počet obyvateľov. Ešte v 16. storočí Hubová, Stankovany a Švošov tvorili jednu obec. (1625 – Gombas, 1948 – Hubová).

Prvá správa o vtedy ešte neexistujúcej obci, ale o existujúcom území Ivachnovej je z roku 1298, kedy bol vyčlenený majetok z chotára Liptovskej Teplej pre zemana Ivanka. Dedina bola majetkom potomkov Ivanka až do 14. storočia, kedy bola pričlenená k hradnému panstvu Likavy.

Osada Kalameny vznikla niekedy koncom 13. storočia. V roku 1264 kráľ Bela IV. daroval zemanovi Klementovi majetok vyčlenený z územia Liptovskej Teplej (1283 – terra Clementini, 1375 – Kelemenfalva).

Osídlenie Komjatnej dokladá cintorín z 11. – 12. storočia na území, kde stál najstarší kostol. Prvá písomná zmienka o Komjatnej je z roku 1330 pri darovaní majetku magistra Donča zemanovi Petrovi. Názov Komnathna je odvodený od slova komňata – izba s kozubom a komínom. Pravdepodobne tu v 13. storočí stál prícestný hostinec na ceste do Poľska.

Napriek tomu, že na území dnešnej Likavky a v jej okolí boli na začiatku nášho letopočtu hradiská, trvalé osídlenie územia je známe až z roku 1335 pri výmene majetkov medzi Likavkou (Likua, potom Likawa...) a Trnovcom. O dedine a hrade sa prvý raz neomylne píše v listine z roku 1341.

Liptovská Lúžna je najmladšou obcou v Liptove. Vznikla vyčlenením časti chotára Liptovskej Osady. Zakladaciu listinu vydal Štefan Tököli 5. augusta 1670. Z Veselého na Orave prišlo do dediny bývať prvých 25 rodín na čele so šoltýsom Jurajom Veselovským.

Liptovskú Osadu založili počas goralskej kolonizácie obyvatelia pohraničia na Orave v roku 1649. Súčasťou obce je aj Korytnica. Ako osada bola osídlená už v 14. storočí.

Archeologické náleziská v Liptovskej Štiavnici a dôkazy o existujúcich hradiskách sú zo 6. storočia pred našim letopočtom. Najstaršia písomná zmienka o obci – Sceunycha je z roku 1300 (1471 – Scaunicza).

Liptovská Teplá je jednou z najstarších liptovských obcí, ktorej existencia je dokladaná už pred 11. storočím. V písomných dokladoch sa prvý raz spomína v roku 1264, kedy bola časť chotára vyčlenená pre osadu Kalameny, časť pre Lúčky (1266), pre Bešeňovú (1279), pre Potok (1286) a pre Turík (1278). Obec patrila k majetku Veľkého hradu a neskôr ku hradu Likava.

Zrod Liptovských Revúc je komplikované určiť. Pretože na území Ružomberka bola v roku 1233 osada Revúca – Reucha, ktorá na začiatku 14. storočia bola včlenená do chotára Ružomberka. V roku 1625 sa v majetku Likavy objavujú názvy Nižná a Stredná Revúca pod názvom Hričkov. A v roku 1671 Veľký aj Malý Hričkov (Vyšná Revúca), aby sa neskôr spojili s názvom Tri Revúce.

Malé osídlenia Liptovských Sliačov boli už v dobe kamennej a bronzovej. Sliače sa prvý raz spomínajú ako majetok kláštora v Kláštore pod Znievom v roku 1251. Vtedy existovali dve osady, Nižný a Vyšný Sliač. V roku 1516 im prepošt Uriel Majteni udelil výsady mestečka. V roku 1523 sa spomína Stredný Sliač, ktorý sa vytvoril okolo novovybudovaného kostola. Tri osady boli potom spojené do spoločnej obce.

Trvalejšie osídlenie okolo staršieho kostola v Liptovskom Michale je od veľkomoravského obdobia. Majetok Kostola svätého Michala sa spomína pri vymedzení chotára Nemeckej (Partizánskej) Ľupče v roku 1270 (1331 – Eclesia S. Michaelis).

Obec Lisková (Lysk) sa písomne prvý raz spomína v roku 1252 pri vymedzení hraníc Sliačov. Jej vznik je možné predpokladať už v 12. storočí. Názov je odvodený od mena jej zakladateľa zemana Lyska.

Prvá zmienka o obci Lúčky je z roku 1266 ako Jezernaluchka (potom Luchk – 1287) darovaná Mikulášovi, synovi Gála. Od roku 1341 boli Lúčky majetkom Veľkého hradu.

Prvá zmienka o Ludrovej (Villa Ludrowa) je z roku 1376, keď kráľ nariadil Rudolfovi, aby jeho poddaní odovzdávali daň mestu Ružomberok, keďže bývajú v jeho chotári. Obec sa osamostatnila od Ružomberka v roku 1953.

S pomenovaním obce Ľubochňa sa stretávame až v rokoch 1797 a 1808. Život v Ľubochnianskej doline existoval už v polovici 16. storočia. Bola tu sklárska huta, píly, hámor na spracovanie železa. V roku 1882 sa obec administratívne zlúčila s Hubovou a v roku 1951 sa osamostatnila.

Obec Martinček vznikla na kráľovskom majetku v okolí Kostola svätého Martina na vrchu Mních až po roku 1600. Dovtedy tam neboli sedliacke obydlia, ale nevylučuje sa prítomnosť želiarov likavského panstva. Kostol do 16. storočia patril do chotára Likavky.

Obec Potok sa prvý raz spomína v roku 1278 a potom v roku 1394, keď sa dedina z majetku kráľa stala vlastníctvom zemanov z Bešeňovej.

O Stankovanoch je prvá písomná zmienka v roku 1425. Názov obce je odvodený od mena jej zakladateľa Stanka. O miestnej časti Rojkov je prvá zmienka v roku 1715. Vznikla okolo tunajšieho mlyna. Do katastra obce patrili aj osady Podšíp, Holdoš a Fedorov.

Štiavnička vznikla na území Liptovskej Štiavnice na podnet miestnych zemanov na začiatku 15. storočia. Prvý raz sa spomína v roku 1477 ako Kis Stiawniczka.

Švošov patril ešte v 13. storočí Komjatnej. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1551. Názov obce je pravdepodobne odvodený podľa prvého šoltýsa Šóša.

Územie obce Turík sa prvý raz spomína v roku 1278 (Turapataka), ležiace v údolí riečky Turík, podľa ktorého dostala pomenovanie.

Medzi najstaršie existujúce obce patrí Valaská Dubová. Vznikla niekedy koncom 13. storočia. Do 14. storočia bola kráľovským majetkom a najstaršia zmienka o obci je z roku 1323 v listine magistra Donča ako Dubová.

(Informácie použité v príspevku sú čerpané z publikácie „Národné kultúrne pamiatky na Slovensku, okres Ružomberok“, 2008)

Vyhľadávanie

Piatok 14. február 2025
0:0:0
Online: