LIPTOV KLASIK 2026 Ružomberská kultúra začala oslavu leta v Čutkovskej doline. Slnko je tento týždeň na našej oblohe najdlhšie. Vracia sa zo svojej kulminačnej polohy. Žiarivé svetlo pútavých informácií prináša opäť aj Ružomberský hlas.
Boli sme pri tom
Na pódiu pod lesom vrcholí finálna scéna. Po speváčke Eve Katrákovej Bodorovej refrénom nastupuje zložený zbor: Lúčnica, Čriepky a Liptov. Zážitok z dvojhodinového symfonického koncertu prechádza do emócie. Pätnásť stovák divákov sa duchovne spája s dobrou stovkou účinkujúcich na javisku, pod vedením dirigenta Adriana Kokoša. „Najkrajší kút v šírom svete je moja rodná zem...“ Akoby neoficiálna slovenská hymna vie vždy osloviť. Známy text a melódia Gejzu Dusíka zakaždým dokáže Slováka strhnúť. Moment chvíle sa stáva veľkolepým. A prevedenie absolútne vrcholné. Búrlivý potlesk v závere vlastne ani nekončí. Sme svoji. Mimoriadne kultúrne dianie sleduje aj Ružomberský hlas.
Radkov sen
Naša ružomberská identita sa spája v našom vnímaní s rodnou zemou medzi Černovou a Bielym Potokom. Keď na to príde, vieme sa spojiť, prežiť spoločné. A Čutkovská dolina je osobitý pojem. Teraz, najmä v hlavách mnohých turistov a k tomu ešte z nemalej diaľky. Vidno to aj podľa evidenčných čísiel áut, ktoré tam neustále prichádzajú tráviť najmä víkendy. V Ružomberku je to jedno z najvýraznejších turistických stredísk. Aj v minulosti. Prívetivá šírka roviniek ponúkala príležitosti na loptové športy alebo spoločenské podujatia, ako majálesy, guláše, opekačky.
„Čutkovská dolina mi učarovala hneď, ako som ju prvýkrát navštívil,“ povedal riaditeľ Kultúrneho domu AH Radek Zdráhal, v rozhovore s moderátorkou Hanou Rapantovou v televíznej relácii Interview :24. Aj keď pred viacerými rokmi sa vtedy kultúrou až takto nezaoberal, predsa ho napadla myšlienka a povedal si: „Radku - keby si sa predsa ku tej kultúre náhodou vrátil, tak by bolo krásne urobiť tu podujatie pre ľudí..“ Dnes už vieme, že sa mu tento sen naplnil. A návštevníkom podujatia sa oplatilo.
LIPTOV KLASIK
„Klasika je niečo, čo pretrváva v čase,“ vysvetľuje Zdráhal. Koncept projektu koncertného podujatia smeroval ku 100. výročiu Slovenského rozhlasu a 70. výročiu televízie. Televízny záznam z Čutkovskej doliny ponúkne vysielanie STVR neskôr, 3. augusta, pri stom rozhlasovom výročí. Živý, kontaktný zvuk, prenášalo rádio do svojho programového rámca priamym vstupom. Pre stanice Devín a Regina pod titulom koncertu Slovenské impresie. Program dní, kedy prebiehalo podujatie, bol rozšírený o sprievodné podporné aktivity už od dopoludňajších hodín. Malé tvorivé dielne, kontakty s hudobnými nástrojmi, zábavná hra, aj animátori. „Osláviť výročie sa dá odkiaľkoľvek, ale Liptov je srdce Slovenska,“ prezradil zaujatý postoj k svojmu bydlisku v televízii Radek Zdráhal. Kto chce plávať rýchlo, musí skočiť do vody po hlave. A pri organizácii takéhoto podujatia ani nič iné neostáva. Iba dúfať, že prúd nebude dravý a neodnesie odvážlivca inam.
Slnovrat nádeje
Slnko sa na svojej púti oblohou zastavuje, aby nám doprialo najdlhší deň v roku. Letný slnovrat 21. júna 2026 neoznačuje len astronomický začiatok leta a vrchol slnečných hodín, ale aj moment, kedy sa Slovensko pripravuje na prvú vlnu intenzívnych afrických horúčav. Do tejto fázy začiatku horúčav vstúpilo podujatie ku storočnici Slovenského rozhlasu a 70. výročiu televízneho vysielania. Takéto dni sa kedysi, v pozostatku pohanskej tradície, slávili ohňami v dolinách na svätého Jána. Oslava slnovratu dostala v Čutkovskej doline osobitú podobu.
Slovenské impresie
Legendy slovenských hudobných skladateľov prispeli svojou tvorbou do programu koncertu. Nemôže chýbať Eugen Suchoň, Bartolomej Urbanec, Ilja Zeljenka a už vôbec nie Svetozár Stračina. Práve on komponoval viaceré svoje diela na mieru, na polohu priezračného hlasu, Ružomberčanke Anne Hulejovej. Jej známa „Muriena naša..!“ zaznela opäť mocne fascinujúco spolu s orchestrom a zborom. Ľudová hudba bola vždy nositeľom národnej identity. Rozhlas ju rozvíjal prostredníctvom svojho vysielania prakticky od založenia. O koncerte v Čutkovskej doline nemožno povedať, že by bol folklórny, aj keď použil prvky ľudových skladieb. Celé vyznenie bolo povýšené do kultivovanej roviny klasiky hudobného prejavu. Umocnilo to výrazový náboj a posilnilo národné povedomie. Náročné spojenie, ale očividne, za dramaturgickým konceptom aj aranžmánmi, stáli skutoční majstri.
Sólisti večera - Eva Katráková Bodorová a Martin Gyimesi sa už ružomberskému publiku mali možnosť predstaviť. Na javisku Veľkej dvorany vystúpila v Novoročnom koncerte Eva Katráková Bodorová. Martin Gyimesi sa u nás predstavil so svojím tenorom ako Karol Duchoň v inscenácii Na srdci mi hraj. Samostatným sympatickým segmentom bol aranžmán lúčnych kvetov, ktoré lemovali okraj scénickej plochy. Cit pre mieru a prekvapivý moment sa pri tomto podujatí vedel prejaviť aj vo viacerých podobách.
100 rokov
Čas vie poriadne cválať. Najmä v technike robí mimoriadne pokroky. Vysielanie začínalo rádio pred sto rokmi. Práve v tom čase sedel nad projektami pre stavbu kultúrneho domu iniciatívny Černovčan Andrej Hlinka. Stovka veku čaká onedlho aj tento ikonický stánok kultúry v našom meste. Vek sa podpisuje na všetkom, na stavbe zvlášť. A modernizovať treba. Či sa v tomto smere bude dariť našej ružomberskej Kultúre, teda Kultúrnemu domu AH, ukáže zase len čas...
Kultúra RK
Ružomberská kultúra, jej povedomie, závisí od vnútorného nastavenia jednotlivých ľudí, občanov. To, ako sa o ňu zaujímajú, ako chcú aby vyzerala. Jeden príklad: Vitrážové okná vo farskom kostole sv. Ondreja od Ľudovíta Fullu boli už zrelé na reštaurovanie. A položka je to nemalá, ktorá čaká Rímskokatolícky farský úrad za vyhotovené dielo. Je sympatické sledovať, ako Ružomberčania zobrali tento problém za svoj. Cez svoje farské oznamy zverejňuje úrad príspevky na opravu okien. Nechýbajú aj viaceré sumy od jednotlivých darcov vo výške tisíc eur. Presne toľko, jedentisíc, dostal aj Kultúrny dom AH od Fondu na podporu umenia, pre podujatie LIPTOV KLASIK v Čutkovskej doline. Pomyselný, takýto lakmusový papierik z kostola, však signalizuje, že s ružomberským kultúrnym cítením to také zlé naozaj nie je.







