ODVIATE ČASOM Archeologické nálezy a skúmanie historikov dokazujú, že územie dolného Liptova bolo trvalo osídlené od obdobia Veľkej Moravy, ktorej bol Liptov súčasťou. Údaje hovoria, že koncom 9. a začiatkom 10. storočia do tejto oblasti pravdepodobne z Turca prichádzajú Slovania, ktorí položili základy osídlenia.
Neboli to však prví obyvatelia v tejto oblasti. Staršie, malé sídliská sa nachádzali už predtým na viacerých miestach (Madočany, L. Štiavnica, Vlkolínec...) Prichádzajúce slovanské obyvateľstvo prináša so sebou aj začiatky kresťanskej kultúry. Možno nariadením uhorského kráľa Štefana v 10.-11. storočí začínajú kresťania budovať prvé kostoly. Podľa nariadenia mal byť na desať obcí, či osád vybudovaný jeden kostol. Predpokladáme, že takto na území dolného Liptova začali budovať prvé sakrálne stavby. Výstavba ďalších kostolov pokračovala v 13. storočí. Podávame prehľad najstarších svätýň a kostolov.
Za najstarší sakrálny objekt sa považujú archeológmi odkryté základy románskeho Kostola Svätého Ducha v Komjatnej, datovaného do 12. storočia. Bola to jednoloďová stavba o rozmeroch približne 9 x 8 m s polkruhovou apsidou (výklenok pre oltár). Na základoch tejto stavby a jej rozšírením v 14. storočí postavili stredoveký kostol s polygonálnou svätyňou. V kostole a v jeho blízkom okolí bolo odkrytých 16 hrobov datovaných do 11. storočia s nálezmi bronzových guľovitých gombíkov z 10. a 11. storočia.
Svätyňa a krížová klenba v Hrboltovej
Pod starším kultovým centrom na Havránku až do výstavby priehrady bola dedina Liptovská Svätá Mara. Pravdepodobne bola najstarším kresťanským centrom na Liptove s Kostolom Panny Márie. Nie je celkom jasné, ako prvý kostol, ktorého vznik je datovaný na prelom 11. a 12. storočia – vyzeral. Predpokladá sa, že bol jednoloďový s pravouhlou svätyňou. Okolo rokov 1260 – 1280 bol prestavaný, predĺžený s novou pravouhlou svätyňou so sakristiou. V rovnakom čase bola postavená predstavaná veža. Kostol pre nestabilitu ustúpil výstavbe priehrady a zachovaná ostala len veža.
Po tatárskom vpáde do Uhorska v roku 1241 sú na viacerých miestach sledovaného územia stavané sakrálne stavby. Do tohto obdobia možno priradiť ranogotickú svätyňu s krížovou klenbou v Kostole svätej Kataríny Alexandrijskej v Hrboltovej. Aj po výstavbe nového kostola začiatkom 19. storočia ostala svätyňa v kostole zachovaná.
Najstarší je v Liptovskom Michale
Medzi najstaršie kostoly z tohto obdobia radíme starobylý kostol zasvätený k úcte Michala Archanjela v Liptovskom Michale. Prvý raz sa v písomnostiach spomína v roku 1326, ale pochádza z druhej tretiny 13. storočia. V danej dobe bol v šírom okolí jediným kostolom. Upravený bol v prvej polovici 14. storočia a neskôr v 19. storočí. Patrí medzi najstaršie sakrálne stavby Liptova. Dodnes má kostol zachované sakristie s krížovou klenbou, štrbinové lomené okná. Hlavný vstup tvorí gotický sedlový portál, gotické dvere s dekorovaným kovaním. Sedlová strecha kostola je krytá šindľom s výraznou vežičkou – sanktusníkom. Kostol je obtočený múrom so strieľňami. Drevená šalovaná zvonica sa spomína už v roku 1694. V minulosti sa v blízkosti kostola pri vykopávkach našli urny, bronzové šperky. Patrí sa pripomenúť, že vo farnosti roky ako farár pôsobil historik Š. N. Hýroš, ktorý je na cintoríne pri kostole pochovaný.
Kostol Všetkých svätých s areálom v Ludrovej–Kúte (snímka hore vpravo a dole - interiér v minulosti) netreba Ružomberčanom osobitne predstavovať. Je na dosah ruky a mnoho obyvateľov nepohrdlo návštevou kostola pri podujatiach v ňom uskutočnených. Kostol stojí na miernej vyvýšenine uprostred polí ohradený kamenným múrom. Zachoval si charakteristickú podobu ranogotického kostola z 13. storočia s prístavbami z 15. a 16. storočia. Rovnako aj on patrí k najstarším stojacim sakrálnym stavbám v Liptove.
Je vzácny zachovanými nástenným maľbami zo 14. a 15. storočia a výmaľbou svätyne z 15. storočia. Bol postavený niekedy v rokoch poslednej tretiny 13. storočia. Často bol spájaný s nepotvrdeným pobytom templárov v tomto kraji. Dlhé roky slúžil veriacim okolitých dedín a obyvateľom Ružomberka. Do histórie Ružomberka sa zapísal aj tým, že v ňom boli v roku 1554 polapaní ružomberskí radní a následne väznení deväť mesiacov zemanom Rakovským v kaštieli Jánošovskô.
Martinček a templári?
K najstarším kostolom Liptova radíme aj Kostol svätého Martina biskupa v Martinčeku. Jeho vznik je datovaný do obdobia druhej polovice 13. storočia s úpravami v 14., 18. a koncom 19. storočia. Podľa nepotvrdených povestí ranogotický kostol mali postaviť templári, ktorí mali blízko neho svoj kláštor, po ktorom nezostali žiadne stopy. Rovnako je spájaný s panstvom hradu Likava, pretože o kostol sa od jeho počiatkov staral majiteľ hradu.
Obec Martinček vtedy neexistovala, vznikla až po roku 1600. Sprvu bolo v kostole vybudované gotické jednolodie so svätyňou, s preklenutou krížovou klenbou. Z dvoch štrbinových lomených okien sa zachovalo jedno, druhé bolo rozšírené. Vzácne sú aj ďalšie architektonické prvky: sanktuárium, okno západnej fasády veže, portál do sakristie, štvorpodlažná predstavaná veža. Nástenné maľby interiéru majú znaky byzantsko-talianskej orientácie. Maľby patria k najstarším zachovaným maľbám nielen v Liptove, ale aj v rámci nástennej maľby na celom Slovensku.
V minulosti bol okolo kostola ochranný múr a cintorín, do ktorého pochovávali i zomrelých z hradného panstva. Tak, ako boli v rokoch 1999 – 2002 odkryté a zreštaurované maľby kostola pod vedením reštaurátora Ružomberčana Juraja Matáka, nemožno vylúčiť, že niekedy v budúcnosti sa odkryjú ďalšie objavy, ktoré pomôžu doplniť históriu kostola.
Krypty zemanov
Farský Kostol svätého Filipa a Jakuba apoštolov v Liptovskej Teplej bol postavený po roku 1280 ako pozdĺžne jednolodie so štvorcovou svätyňou, s krížovou klenbou, ako to v ranogotických kostoloch tzv. kolonizačného typu bolo pravidlom. Počas storočí prešiel kostol značnými úpravami. Je obkolesený múrom so vstupnou bránou. Stavebné úpravy a výzdoba freskami pochádzajú z konca 14. a začiatku 15. storočia. Najväčší zásah do stavby kostola bol v poslednej tretine 16. storočia, kedy prešiel renesančnými úpravami, prístavbou dvoch kaplniek, postavením päťpodlažnej hranolovitej veže. V oboch kaplnkách sú krypty zemanov a vlastníkov obcí blízkeho okolia.
Jednou z najstarších zachovaných stavieb v Ružomberku je ranogotický farský Kostol svätého Ondreja apoštola. Pôvodný kostol bol postavený na prelome 13. a 14. storočia. Z tohto obdobia je zachovaná predstavaná mohutná štvorpodlažná hranolovitá veža. Pôvodne bol kostol zasvätený uhorskému kráľovi svätému Ladislavovi. Postupne sa stal centrom opevneného sakrálneho komplexu. Z južnej strany stáli budovy fary a cirkevnej školy. V roku 1445 bol okolo kostola vybudovaný kamenný múr so strieľňami, ktorého ostatky sa nachádzajú na východnej strane kostola.
Podľa stredovekých zvyklostí pri kostole bol druhý najstarší cintorín v meste (prvý bol pri Kaštieli sv. Žofie). Počas storočí kostol vzdoroval ničivým požiarom a menili sa aj vlastníci kostola. Dochádzalo k prestavbe, rozširovaniu kostola, barokovým úpravám, prístavbe nižšej schodiskovej veže a južnej bočnej lode. Zachované ostali základy a múry mohutnej gotickej veže. Veľa zmien bolo vykonaných vo vnútornom zariadení, výmaľbe, vitrážach a v iných dekoratívnych úpravách.
Gotické mreže, gotický portál
Do zoznamu najstarších kostolov radíme aj farský Kostol svätých Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch. Postavili ho v rokoch 1326–1334 v gotickom slohu a v 16. storočí renesančne preklenuli. Veža kostola pochádza z konca 17. storočia. Kostol obkolesuje opevňovací múr s bránou. Výstavba kostola vznikla z iniciatívy vlastníka Sliačov prepošta Valentína z Kláštora pod Znievom v čase, kedy sa tunajšia farnosť odčlenila od Liptovského Michala.
Zachované sú v kostole viaceré gotické prvky: krížová rebrová klenba, lomené okná s gotickými mrežami, gotický vstupný portál, gotické dvere. Nástenné maľby pochádzajú zo 14. a 15. storočia. Pre Sliače bol významný rok 1516, kedy im boli priznané výsady mestečka. V rokoch 1897–1905 k úprave kostola prispel počas svojho pôsobenia v Liptovských Sliačoch aj Andrej Hlinka. Vtedy interiér kostola vymaľoval sliačanský rodák, akademický maliar Jozef Hanula.. 2024
