ODVIATE ČASOM 80 ROKOV SNP Pred 80 rokmi ako vojenský veliteľ bránil 20 km dlhý frontový úsek pri Bielom Potoku. Pod jeho velením sa odohrali kruté boje o Ostrô. Počas Slovenského národného povstania (SNP) bol v neprítomnosti v Bratislave odsúdený na trest smrti. Nemci za jeho hlavu vypísali odmenu 250 000 mariek. Taký bol generálmajor Miloš VESEL (29.1.1909 – 22. 6.1989).
Narodil sa vo Zvolene. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici v roku 1929. Tri roky potom pokračoval vo Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, aby v roku 1932 nastúpil ku vojenskej jednotke v Čechách. V roku 1938 ho zastihla mobilizácia, a keď v roku 1939 boli českí dôstojníci zo Slovenska odvelení do Čiech, M. Vesel v rámci reorganizácie slovenskej armády bol premiestnený k delostreleckému pluku do Ružomberka.
Od roku 1941 bojoval na východnom fronte, odkiaľ sa vrátil po dvoch mesiacoch a druhýkrát sa z východného frontu vrátil po štyroch mesiacoch. Vďaka rozhodnutiu lekárov bol uznaný „neschopným poľnej služby“. Preto ho zaradili do funkcie zástupcu veliteľa vojenského vysokoškolského internátu v Bratislave. Tu, v hlavnom meste, a v roku 1942 sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. Pôvodne sa mal podieľať na príprave SNP v Bratislave. Keď k 1. 8. 1944 bol preložený do Ružomberka a menovaný veliteľom posádky, začal pripravovať SNP v Ružomberku. Jeho bratia, dvojičky Mirko a Milan Veselovci boli 29. augusta 1944 iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Tým umožnili centrálne koordinovať povstalecké akcie na Slovensku.
Po skončení vojny bol Miloš Vesel poslaný na čiastočný vojenský dôchodok a o rok neskôr ho z armády prepustili z politických dôvodov. Rehabilitácie sa dočkal až v roku 1964. Zomrel v Ružomberku vo veku 80 rokov. V roku 1991 mu udelili hodnosť generálmajora in memoriam. Mesto Ružomberok v roku 1999 po ňom pomenovalo jednu z ulíc mesta pri ÚVN SNP (predtým Ul. Matrozovova). Po rehabilitácii v roku 1964, pri 20. výročí SNP v novinách „Rybárpoľský textilák“ (č. 32–33) Miloš Vesel takto spomínal na vývoj a pokračovanie SNP v Ružomberku. Výber z jeho príspevku uvádzame v skrátenej forme.
25. 8. 1944 – Prostredníctvom kuriéra som dostal rozkaz pre prípravu povstania v Ružomberku. Od 26. 8. bola nariadená zostrená pohotovosť. Bol vydaný zákaz ubytovávať nemecké jednotky tam, kde sú slovenskí vojaci. Heslo pre začiatok povstania bolo „Započať s vysťahovaním“. Ďalej bolo nariadené postupne vojenský materiál a pohonné hmoty presťahovať do Nízkych Tatier.
26. 8. – O 14:00 som zvolal vopred preverených spoľahlivých dôstojníkov a informoval o príprave SNP. V Ružomberku bola jednotka SS v sile 40 mužov a ubytovaní boli v starých Štefánikových kasárňach.
27. 8. – 3:00 Do Ružomberka pricestovala skupina gestapa, 76 mužov a 4 ženy. Ubytovali sa v mestských hoteloch. O 8:00 pricestovala ďalšia jednotka 70 mužov SS. Žiadali ubytovanie vo vojenských kasárňach, ale vzhľadom na predchádzajúci príkaz, som ich odmietol s tým, že v kasárňach nie je miesto. Ubytovali sa v starých Štefánikových kasárňach a časť v rybárpoľskej textilke. O 14:30 z Liptovskej Lúžnej prišlo na autách do Ružomberka 35 partizánov. Boli rozdelení medzi slovenské vojenské jednotky. V ružomberskej posádke v tom čase bolo 870 vojakov.
V tento deň Miloš Vesel vydal rozkaz na zlikvidovanie ubytovaných Nemcov v Ružomberku, obsadenie verejných budov, úradov, pôšt, bánk, fabrík. V Ružomberku začalo SNP. Vojenské jednotky boli rozdelené na tieto úseky:
- Jedna na západ do úžiny pri Ľubochni.
- Druhá rota dostala rozkaz zlikvidovať SS-manov v starých kasárňach.
- O 17:00 jedna čata zlikvidovala v textilke 47 SS-manov a 22 zajala. Z gestapa bolo uväznených 67 osôb, vrátane 4 žien.
- O 19:00 utekajúci Nemci z textilky (24 mužov) sa v Ľubochni zabarikádovali vo vile Róza.
- Na zabezpečenie mesta od východu na úseku Smrekovo – Martinček bola vyslaná 1 čata. Na priechod do Ružomberka jedna pešia rota a pri Bielom Potoku batéria ľahkých húfnic.
- Od severu Ružomberok bránila jedna čata pri Brestovej.
- Od juhu nebolo potrené organizovať obranu, lebo v Liptovskej Lúžnej bola silná partizánska skupina.
Cez mestský rozhlas nasledovala výzva obyvateľom Ružomberka, aby zachovali pokoj. Bol vydaný zákaz predaja alkoholu, zákaz zdržiavania sa v meste po 21:00, zákaz zhromažďovania, plienenia a rabovania. Vlastníci motorových vozidiel mali povinnosť odovzdať vozidla na posádkové veliteľstvo, rovnako vlastníci zbraní mali odovzdať zbrane. Na poriadok v meste bola vyčlenená jedna čata vojakov.
28. 8. – 2:00 – bolo hlásené, že v meste dvaja vojaci s mestským strážnikom sa dopustili rabovania. M. Vesel nariadil vyšetrenie, páchateľov dali do posádkovej väznice a obaja rabujúci vojaci boli o 19:00 popravení.
- 3:00 V Ľubochni bola zlikvidovaná skupina 24 SS-manov ukrytých vo vile.
- 9:00 Popravených bolo 22 zajatých SS-manov a 67 gestapákov.
- Popoludní boli v textilke zničené stroje na vojenskú výrobu.
- Zo skladu na Kramariskách bol odvážaný vojenský materiál do Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Osady a Liptovských Revúc.
29. 8. – Pokračovala evakuácia vojenského materiálu z Ružomberka. O 10:00 hod. boli pri Liskovej zlikvidované dve čaty Nemcov na nákladných autách, ktorí sa do Ružomberka z Liptovského Mikuláša presúvali na pomoc.
30. 8. – Rozhlasom z Banskej Bystrice bola na celom povstaleckom území vyhlásená mobilizácia.
1. – 5. septembra pokračovala ďalšia evakuácia z Ružomberka. V Trstenej bolo ukoristených sedem cisterien benzínu a vlakom boli dopravené do Ružomberka a ďalej do Nižných Revúc. Už 4. 9. Nemci bez boja obsadili Liptovský Mikuláš.
6. 9. 5:30 – Nemci od východu začali útočiť na Ružomberok za pomoci tankov, delostreleckej a mínometnej paľby.
7:30 – Na Kramariskách bol zničený muničný sklad. M. Vesel nariadil všetkým jednotkám ústup do priestoru : Ostrô – Biely Potok – Vlkolínec a prehradiť cestu : Ružomberok – Veľký Šturec – Banská Bystrica. Do Štrby vyslaná jedna batéria bola Nemcami rozbitá a do Ružomberka sa vrátil len ostatok mužstva.
10:30 – Nemci po predchádzajúcich bojoch obsadili Ružomberok.
11:30 – Do Bieleho Potoka prišiel pplk. Ján Golian. Okrem iných personálnych výmen ustanovil M. Vesela veliteľom frontového úseku : Ostrô – Biely Potok – Vlkolínec – Šiprúň.
7. – 10. 9. – Pokračovalo sa v opevňovacích prácach. Budovali sa protitankové zátarasy, pri rieke Revúcej sa kládli protitankové míny, na Ostrom sa budovali betónové kryty. Mladí vojaci mali výbornú bojovú morálku, čo sa o záložníkoch nedalo povedať. Záložníci po prvých paľbách zutekali. Medzi mužstvom boli aj agenti gestapa, z ktorých jedného som po výsluchu nechal popraviť.
11. 9. – 6:00 Nemci začali južne od Bieleho Potoka silnú delostreleckú a mínometnú paľbu.
14. 9. Obranu Ostrého posilňujeme o jednu čatu. Do údolia Revúcej sme nasadili jednu rotu 4 veľkorážnych guľometov a vybudovali protitankovú priekopu: Trlenská - západný okraj lesa.
15. 9. – Posilňujeme obranu Ostrého, Šiprúňa, Vlkolínca. Pri mínometoch sme museli zacvičovať delostrelcov.
6. – 25. 9. – Najväčšie boje boli na úseku pri Bielom Potoku. Pripravovali sme palebné postavenia južne od Liptovskej Osady a postupne sme preskupovali jednotky vojakov.
15. 9. – Na úsvite po delostreleckej príprave Nemci zaútočili na Ostrô. Po dvoch hodinách bojov povstalecké jednotky ustúpili o 300 m. Po posilnení povstalcov a delostreleckej príprave naše jednotky podnikli protiútok a na poludnie Ostrô opäť bolo v rukách povstalcov. Naše straty boli 18 mŕtvych, celkove v boji o Ostrô 34 mŕtvych. Pri boji sme ukoristili dva ľahké guľomety.
17. 9. – V ranných hodinách Nemci s podporou 5 tankov a dvoch rôt znova zaútočili. Zničili sme jeden tank Tiger, nákladné auto s mužstvom a nepriateľská pechota bola rozprášená paľbou z guľometov. Útok trval 1,5 hodiny. Stratili sme 2 vojakov a 7 bolo ranených.
21. 9. – Ráno podnikli Nemci útok na Vlkolínec od západu i východu. Boj trval až do poludnia. Nemci prvý raz nechali mŕtvych na bojisku. Bolo ich 116. My sme stratili 9 vojakov.
22. 9. – 17. 10. V tomto čase Nemci podnikli 12 útokov na Ostrô, 5 útokov na Vlkolínec, 7 v údolí rieky Revúcej. Všetky boli odrazené. Zničili sme 7 nákladných aut, 2 obrnené autá, na Kalvárii sme ukoristili ťažký guľomet. Nepriateľovi nepomohlo ani letecké bombardovanie nášho postavenia.
18. 10. – Ráno nepriateľ zaútočil na Ostrô a údolím Revúcej. Kým pri Revúcej bol nepriateľ zahnaný, Ostrô dobyl. Za pomoci paľby z húfnic sme vrchol opäť obsadili.
20. 10. – Znova útok Nemcov na Ostrô zo všetkých strán a večer Nemci vrchol obsadili. Až 22. októbra sa podarilo asi 70 bojovníkom z Ostrého prebojovať sa do doliny a za noci ustúpiť až na výšinu Podsuchej.
23. 10. Skupina 28 Nemcov poblúdila a dostala sa až na naše obranné postavenie. Všetci boli zajatí.
26. 10. – Ďalší útok nepriateľa na naše obranné postavenie. Po zotmení bol vydaný rozkaz na ústup našich jednotiek na vybudované obranné postavenie : Červená Magura – Sekaniny – Smrekovica.
27. 10. – Na úsvite Nemci za silnej delostreleckej paľby a leteckého bombardovania začali útočiť na naše postavenia. Z Vyšných Revúc do Liptovskej Osady postupovali 2 roty Nemcov. Dostali sme rozkaz zaujať obranné postavenie na Patočinách. Zaujali sme ho po zotmení okolo 17:00 – 18:00.
28. 10. – 4:00 Vybral som sa do Korytnice na veliteľstvo skupiny, kde som sa dozvedel, že slovenská armáda bola rozpustená. Veliteľstvo ustúpilo smerom na Prašivú a Nemci obsadili Donovaly. Vrátil som sa na Patočiny. Nariadil som zničiť všetky motorové vozidlá, delostrelecký materiál. Ustúpili sme do Korytnice, kde sme zničili vozidlá, ktorými sme sa prepravili a so zbytkom mužstva sme sa vydali smerom na Prašivú...
