(čítanie+) Takmer dva mesiace sa šiesti zamestnanci Útvaru hlavného kontrolóra župy venovali Liptovskému múzeu, našli 44 pochybení. Poslanci Žilinského samosprávneho kraja na návrh predsedníčky Eriky Jurinovej odvolali v apríli vtedajšieho riaditeľa Liptovského múzea Michala Kovačica z funkcie. Dôvodom malo byť porušenie etického kódexu zamestnanca župy, čo odobrila aj etická komisia. Porušenie súviselo so súkromným podnikaním bývalého riaditeľa v oblasti cestovného ruchu a nevrátenými zálohami za zájazdy.
Na pozíciu riaditeľa múzea vyhlásil ŽSK minulý mesiac výberové konanie s tým, že nový riaditeľ by mal nastúpiť v januári budúceho roka. V čase od 21. 7. do 14. 9. urobil kontrolu v Liptovskom múzeu Útvar hlavného kontrolóra ŽSK v zložení 6 zamestnankýň. Hovorkyňa krajskej samosprávy Eva Lacová vtedy uviedla, že pri celkovom počte 44 kontrolných zistení prisúdili do priamej zodpovednosti bývalého riaditeľa organizácie 18 z nich.
SLUŽOBNÉ VOZIDLO, SÚKROMNÉ ÚČELY. Kontrola bola zameraná na vykonávanie základnej finančnej kontroly, na správnosť a úplnosť vedenia účtovníctva, rozpočtové pravidlá, cestovné náhrady, hospodárenie s majetkom, ale aj na uzatvorené zmluvné vzťahy, vykazovanie a evidenciu dochádzky zamestnancov, autoprevádzku a využívanie služobných motorových vozidiel, hospodárenie Múzea liptovskej dediny v Pribyline, využívanie objektu Bukovina, ktorý slúži na rekreovanie zamestnancov múzea a interné predpisy Liptovského múzea. Podrobný zoznam 44 kontrolných zistení Útvaru hlavného kontrolóra ŽSK nie je možné pre rozsiahlosť dokumentu v tomto článku kompletne uviesť, môžete si ich však v plnom znení jednoducho vyhľadať na tomto mieste: https://www.zilinskazupa.sk/sk/aktuality/aktuality/sprava-vysledku-kontroly-vykonanej-liptovskom-muzeu-ruzomberku-namestie-n-hyrosa-10-034-50-ruzomberok-zaklade-uz.html
Útvar hlavného kontrolóra uviedol, že porušenia finančnej disciplíny sú vo výške 1 580 eur, s tým, že sankčné sú vo výške 1 011 a tie, ktoré sa nevracajú, tvoria 2 269 eur. Na krajskom zastupiteľstve hlavný kontrolór medzi iným spomenul, že požívaním služobného vozidla na súkromné účely došlo k hrubému porušeniu pracovnej disciplíny a tiež, že došlo k neoprávnenému obohateniu zo strany riaditeľa za bezplatné využitie priestorov v Pribyline či objektu Bukovina.
CHYBY V ÚČTOVNÍCTVE. Z ďalších zistení spomenieme chyby v účtovníctve či rozpočte: „Tým, že kontrolovaný subjekt nezabezpečil podiel tržieb k výrobným nákladom celkom za rok 2022 v minimálnej výške 25%, nesplnil povinnosť stanovenú Rozpisom záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2022, ktorú mu určil zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj. Tým, že niektoré náklady boli zaúčtované na nesprávne nákladové účty RÚO a nebol zaúčtovaný preddavok, nepostupovala organizácia v súlade s opatrením MF SR z 8. augusta 2007. Kontrolovaný subjekt, tým že niektoré výdavky zatriedil na nesprávne položky/podpoložky ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie, nepostupoval v súlade s opatrením MF SR z 8. decembra 2004. Organizácia tým, že uhradila preddavky na dodávku tovarov, ktoré vopred v zmluve o dodávke výkonov a tovarov neboli písomne dohodnuté, porušila finančnú disciplínu. Vnútorný predpis pre vnútorný obeh účtovných dokladov a finančné operácie platný v kontrolovanom období obsahoval denný limit pokladnice, ktorý bol v rozpore s denným limitom zostatku finančných prostriedkov v hotovosti.“
SVADOBNÍ HOSTIA. Porušenia sa zistili aj pri vedení pokladnice, prekračoval sa jej denný limit. A tiež: „Obsah účtovného prípadu uvedený pri úhradách dodávateľských faktúr v hotovosti nesúhlasil s účtovným prípadom, keďže išlo o úhradu dodávateľskej faktúry, nie o nákup materiálu. Kontrolovaný subjekt tým, že VPD č. 137 zo 14. 3. 2022 neobsahoval záznam o vykonaní základnej finančnej kontroly a viaceré prekontrolované žiadanky na nákup, ktoré vypisoval sám riaditeľ LM, si sám aj schvaľoval, pričom ich mal schvaľovať jeho zástupca, rovnako základnú finančnú kontrolu vykonával za jednu osobu riaditeľ LM ako štatutár, pričom ju mal vykonávať jeho zástupca, v jednom prípade bola žiadanka na nákup vystavená a schválená deň po nákupe, tri žiadanky na nákup neobsahovali dátumy vykonania základnej finančnej kontroly a jedna žiadanka na nákup neobsahovala dátum a podpis druhej osoby zodpovednej za jej vykonanie, nepostupoval v súlade s ustanovením § 7 zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Čl. V bod. 1 a 3 Smernice pre výkon finančnej kontroly.“ Útvar hlavného kontrolóra našiel problémy v neúplnosti inventarizácie peňažných prostriedkov.
Zistenia k cestovným náhradám: „Pri takmer všetkých prekontrolovaných vyúčtovaniach zahraničných pracovných ciest v rokoch 2021 a 2022 kontrolovaný subjekt vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne neurčil spôsob dopravy. V niekoľkých prípadoch pri vyslaní zamestnancov na tuzemské pracovné cesty v rokoch 2021 a 2022 neboli cestovné príkazy schválené zamestnancom oprávneným na povolenie cesty.“ K internej smernici Autoprevádzka sa uvádza, že riaditeľ Liptovského múzea v takmer všetkých prípadoch jázd služobným autom po ich skončení v daný deň bez splnenia podmienok návratu zo služobnej cesty v neskorých večerných hodinách po 22:00 podľa knihy jázd neparkoval v garážach múzea, resp. vo dvore múzea, a teda auto používal na súkromné účely. V zisteniach sa spomína aj použitie služobného auta na prevoz svadobných hostí počas svadby dcéry riaditeľa múzea, a tiež to, služobné auto používal riaditeľ počas dovolenky či nevystavovanie cestovných príkazov a žiadaniek na prepravu.
K inventarizácii sa v správe uvádza: „Organizácia nevykonala inventarizáciu všetkého majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov. Pri inventarizácii niektorých účtov neprikladala podklady preukazujúce vykonanie dokladovej inventúry.“ Zistenia sa uvádzajú aj k dohodám o brigádnickej práci, napríklad: „Kontrolovaný subjekt priznal siedmim brigádnikom pracujúcim na základe uzatvorených dohôd o brigádnickej práci študentov za august 2021 vyššiu odmenu ako mali dohodnutú v dohodách o brigádnickej práci študentov, nad rámec odpracovaných hodín.“
CHAOS V EVIDENCII VSTUPOV. O stanovisko k výsledku kontroly a súčasnej situácii sme požiadali aj bývalého riaditeľa Liptovského múzea Michala Kovačica. Z jeho rozsiahlej reakcie pre naše noviny vyberáme: „Pri nástupe do funkcie som sa musel popasovať s množstvom problémov. Múzeum bola inštitúcia, ktorá už niekoľko rokov bola v „mŕtvom režime“, nevykazovala takmer žiadnu činnosť, mala minimálny príjem z návštevnosti a nerealizovala takmer žiadne projekty. V evidencii vstupov bol neuveriteľný chaos. Nikde sa nedalo platiť platobnou kartou, tržby boli odvádzané raz týždenne bez akejkoľvek spätnej kontroly a boli evidované v zošite, ako v minulom storočí. A to už nehovorím o technologickej zaostalosti. Jediný notebook mal k dispozícii pán riaditeľ, a aj ten bol z roku 2013. O takých vymoženostiach, ako wi-fi v celom priestore múzea sa tam ani nechyrovalo. M. Kovačic podotklol, že zamestnanci, ktorí chceli, boli pripojení cez šnúru a rýchlosť pripojenia bola taká slabá, že aj obrázky s minimálnou veľkosťou sa sťahovali niekoľko minút.
Spomenul, že múzeum nemalo vytvorené žiadne väzby s príbuznými organizáciami, nebolo ani členom profesijných združení, a tiež ani členom Zväzu múzeí Slovenska, a o takom niečom ako ICOM (Celosvetová organizácia múzeí) tam ani nechyrovali: „Hneď v prvom roku sme sa stali aktívnymi členmi všetkých združení, ktoré v oblasti muzeológie pôsobia, a rovnako sme vstúpili aj do Zväzu múzeí a do ICOM. Ocenením našej práce bolo to, že sme po dvoch rokoch počas môjho pôsobenia získali na výročnom stretnutí Zväzu múzeí Slovenska päť z deväť udeľovaných hlavných výročných cien (v zväze je organizovaných viac ako 100 múzeí z celého Slovenska). V minulom roku sa dvaja členovia vedenia múzea zúčastnili na základe našich výsledkov v roku 2022 celosvetového stretnutia ICOM v Prahe. Ako ocenenie našej aktívnej práce sa správca Múzea liptovskej dediny v Pribyline stal predsedom celoslovenského združenia múzeí v prírode, ktoré združuje všetky skanzeny na Slovensku.“
ROZHÁDANÉ ORGANIZÁCIE. Podľa slov bývalého riaditeľa má dnes každý odborný pracovník múzea k dispozícii kvalitnú techniku (notebooky, monitory s vysokým rozlíšením, tlačiarne, scanery a iné) a všetky hlavné priestory múzea disponujú vysokorýchlostným optickým internetom, takže klienti sa môžu pripojiť cez svoje zariadenia na interaktívne expozície, ktoré boli v múzeu postupne zavádzané. „O tom, že sme sprístupnili priestory v sídelnej budove múzea aj handicapovaným záujemcom o návštevu sa popísalo dosť, stalo sa to tak po prvý krát v 110 ročnej histórii múzea. Okrem toho sa nám podarilo znovu dostať „pod jednu strechu“ všetky dlhé roky rozhádané fotografické organizácie v Ružomberku a pravidelne sa v múzeu začali robiť fotografické podujatia s celoslovenskou a i nadnárodnou pôsobnosťou,“ vyjadril sa M. Kovačic a spomenul tiež, že priestory na nacvičovanie a na ich programy múzeum poskytlo aj rozličným záujmovým združeniam (folklórny súbor Liptov, spevácka skupina Čriepky a pod.): „Rovnako sa u nás konali pravidelné podujatia historikov, prednášky pre verejnosť a podujatia k rozličným výročiam. Ako prvé múzeum na Slovensku sme začali vyrábať vlastné podcasty a od tohto roku sa začali verejnosti ponúkať aj videopodcasty, hosťami ktorých boli poprední historici z renomovaných inštitúcií a univerzít na Slovensku.“
STOVKY TISÍC EUR. Bývalý riaditeľ povedal, že múzeum bolo úspešné aj v projektovej činnosti: „Ročne sme do múzea priniesli vždy niekoľko stotisíc eur z rozličných projektových schém (napr. pri projektoch z Fondu na podporu umenia sme mali takmer vždy 100% úspešnosť podaných projektov). Vďaka enormnému úsiliu vedenia múzea sa nám podarilo dostať do Liptovského múzea tzv. Likavský poklad, unikátny súbor stredovekých mincí spod hradu Likavka, ktorý mal byť pôvodne vystavený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.“ Vyjadril sa, že tých vecí, ktoré sa v múzeu robili, a za ktoré bola inštitúcia oceňovaná, bolo veľké množstvo a aj ten človek, ktorý sa o históriu a kultúru v Ružomberku nikdy nezaujímal, musel konštatovať, že múzeum mimoriadne ožilo: „Aj keď to nie je podstatné, signifikantné na celej situácii je to, že aj ja, ako riaditeľ múzea som bol za riadenie múzea zo strany Žilinského samosprávneho kraja hodnotený mimoriadne kladne. Aj pre toto všetko bol pre mňa prekvapením priam skutočný lynč na moju osobu, ktorý začal na jar tohto roku a vyvrcholil návrhom županky na moje odvolanie na on-line zasadnutí poslancov ŽSK v apríli tohto roku.“ Podľa tvrdení M. Kovačica, predsedníčka ŽSK si ho niekoľkokrát zavolala na stretnutie: „Keď som jej vysvetlil celú situáciu ohľadne fungovania cestovnej kancelárie, ktorej som bol konateľom, a ktorá pozastavila svoju činnosť v marci 2020 po vypuknutí kovidu, musela skonštatovať, že po právnej stránke som neporušil žiadnu náležitosť vo vzťahu k ŽSK a ani k výkonu svojej práce. Preto nastúpili podpásové politické intrigy zo strany niektorých poslancov ŽSK, anonymné udania zo strany „bývalých i súčasných pracovníkov múzea“ ako aj tlak na mňa, aby som sám z funkcie odstúpil. Keďže som si nebol vedomý žiadneho pochybenia zo strany výkonu mojej funkcie, odmietol som to. Nátlaky sa stupňovali. Nakoniec, keď už županka videla, že ma nemá prečo odvolať kvôli pochybeniam v mojej práci, tak „vytiahla“ niekde zo záhrobia tzv. etickú komisiu ŽSK, ktorá zasadla vôbec od vzniku ŽSK pred 20 rokmi po prvýkrát. A komisia, napočudovanie, skonštatovala, že som síce neporušil nič po právnej stránke, ale previnil som sa vraj eticky voči kraju. Nikto mi nezdôvodnil ako a akým spôsobom.“
M. Kovačic sa vyjadril, že keď prejavil záujem pri svojom odvolávaní vystúpiť pred poslancami ŽSK a vysvetliť im celú svoju pozíciu a stav vo firme, ktorej šéfoval 2 roky pred nástupom do funkcie riaditeľa, tak mu to nebolo umožnené. „Následne po mojom odvolaní sa rýchlo zorganizovala aj.......
(celý príspevok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.22/2023)
