ROZHOVOR Je skúseným ružomberským advokátom. Zároveň je aj predsedom petičného výboru proti zámeru zámeny nehnuteľností mesta Ružomberok so štátom (podrobnejšie sme o tom informovali v minulom vydaní RH). A práve toto bol dôvod redakčného rozhovoru s ním.
JUDr. Ladislav Janči počas neho okrem iného, na redakčnú otázku priznal, že v nasledujúcich komunálnych voľbách sa bude uchádzať o priazeň voličov v mestskom, ako aj krajskom zastupiteľstve, spoločne s manželkou, tiež advokátkou, JUDr. Miriam Jančiovou.
Ste predsedom petičného výboru. Petície, ktorá sa spustila proti zámenu zámeny majetku so štátom. Prečo ste sa stali predsedom petičného výboru? Prečo ste sa v tomto angažovali? Aký je váš hlavný dôvod a motivácia?
„Moja motivácia angažovať sa v tejto záležitosti vyplýva z poznania podrobností pripravovanej zámeny. Pretože táto zámena nemá nič spoločné s realizáciou predstieraného budovania Národného basketbalového centra v Ružomberku. Ide o čistú zámenu atraktívneho majetku mesta, ktorý sa nachádza v centre mesta za budovy vo vlastníctve štátu, ktoré sú z môjho pohľadu bezcenné.“
Prečo?
„Postupne sa dostanem k viacerým detailom, avšak niektoré si pochopiteľne nechám na odprezentovanie na najbližšom zastupiteľstve, kde sa bude petícia prerokovať. Osobitne poukazujem na to, že z môjho pohľadu, bez ohľadu na to, aké sú závery znaleckých posudkov, ktoré hodnotia jednak cenu majetku mesta, jednak cenu majetku, ktorý má byť zamieňaný, považujem túto výmenu za jednak ekonomicky nevýhodnú pre mesto a pre obyvateľov mesta, a taktiež za právne chybnú.“
Myslíte nevýhodnú?
„Áno, aj... Pokiaľ ide o tú ekonomickú nevýhodnosť, v podstate asi každému rozumnému človeku musí napadnúť, z akého dôvodu by malo mesto dať budovu bývalého administratívneho centra Mondi SCP, ktorá je umiestnená na Bystrickej ceste v Ružomberku, o ktorej každý vie, že je v podstate environmentálnou záťažou, a túto budovu je potrebné zlikvidovať. Podľa pripravovanej zámeny týchto dvoch súborov nehnuteľností je podľa znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho ohodnotené toto administratívne centrum Mondi SCP na sumu cca 4 milióny 300 tisíc eur. Reálne teda mesto má za budovu, bývalého Papiernika, zaplatiť 4,3 milióna eur v podobe prevodu vlastníctva k iným nehnuteľnosti a mesta.“
Čo teda konkrétne vzbudzuje podľa vášho názoru otázniky?
„Napríklad už samotná cena a ohodnotenie tohto objektu, pretože ešte nedávno pri v minulosti realizovaných zámenách bola táto hodnota budovy Papiernika podstatne nižšia. Medzičasom nedošlo k jej renovácii, opravám – v podstate tá budova chátra a napriek tomu malo dôjsť takémuto rapídnemu nárastu hodnoty tohto objektu, ktorý je nepochopiteľný aj v kontexte s tým, že mesto Ružomberok vôbec nezverejnilo úplné znenie znaleckého posudku Ing. Ivana Čierneho, ale na stránke mesta je možné oboznámiť sa len s prvou a v podstate poslednými dvoma stranami tohto znaleckého posudku.“
Môžete túto tému popísať obšírnejšie?
„ Z toho, čo poznáme zatiaľ, pretože znalecký posudok som od mesta žiadal, aby mi bol doručený v úplnom znení, zatiaľ tejto žiadosti nebolo vyhovené, ale už z toho, čo je zrejmé, je zreteľné, že ak by sme teda nadobudli budovu Papiernika za 4,3 milióna eur a následne by sme ju museli zdemolovať, tak náklady na nadobudnutie a demoláciu by znamenali v podstate čistú stratu pre výsledok hospodárenia mesta v tejto záležitosti. Podotýkam, že podľa veľmi skromných odhadov sú náklady na demoláciu budovy Papiernika od 2,5 do 3,5 milióna eur a to sú ešte skromné odhady, to znamená, že mesto vynaloží v podstate prostriedky v objeme 7 až 8 miliónov eur s tým, že vo výsledku nebudeme mať nič. Ani budovy v centre mesta, ani budovu Papiernika. Len nejaký pozemok, ktorý v zásade ani nepotrebuje mesto na stavbu basketbalovej alebo športovej haly, pretože plocha pri zimnom štadióne, kde mala byť realizovaná plaváreň, je svojou rozlohou rovnako veľká ako pozemok pod halou Koniareň a z tohto pohľadu teda dostačujúca na realizáciu tohto typu športovej infraštruktúry pre ružomberský basketbal.“
K basketbalu máte blízko, dokonca ste sa mu v minulosti venovali. Je to pravda?
„Áno. Bol som basketbalovým rozhodcom. K ružomberskému basketbalu som mal veľmi blízko, aj v súčasnosti si každý zápas MBK Ružomberok, ktorý vysiela televízia, pozriem. Bol som dokonca ja, aj moja manželka podporiť naše basketbalistky osobne na finálových zápasoch. Už počas gymnaziálnych čias som 4 roky basketbal hrával a robili sme aj sparing-partnera ružomberským dorastenkám v čase, keď ich trénoval Boris Žbirka, a keď družstvo viedla Natália Hejková a Jozef Smolek. Takže táto záležitosť, treba zdôrazniť, nemá nič spoločné s ružomberským basketbalom. A téma ružomberského basketbalu je z pohľadu tejto pripravovanej zámeny len akousi zásterkou, ktorá má ľudí určitým spôsobom zmiasť.“
Vráťme sa však k motivácii byť predsedom petičného výboru. Čo Vás k tomu viedlo?
„Motivácia je jednoznačná. Ochrana majetku mesta Ružomberok a zabezpečenie „svetla na konci tunela“ pre toto mesto. Pretože Ružomberok nie je v takej dobrej ekonomickej situácii, aby si mohol dovoliť vsadiť všetko na jednu kartu. Východiská celého zámeru budovania Národného basketbalového centra sú utajené. Žiadne relevantné podklady, ktoré by identifikovali tento projekt po technickej stránke a ekonomickej, neboli zverejnené. Dokonca tu je taká zvláštna skutočnosť, že viac technických údajov o tom, čo sa má pripravovať, sa dá zistiť z podporného stanoviska Slovenského olympijského a športového výboru, ako z materiálov, ktoré boli predložené poslancom na rokovanie.“
Čo konkrétne máte na mysli?
„Ak by bola pravda to, čo sa píše v podpornom stanovisku Slovenského olympijského výboru, tak zistíme, že projekt, ktorý sa má pripravovať, by znamenal investíciu v rozsahu 50 až 100 miliónov eur. Pretože tento projekt nepočíta len s výstavbou športovej haly, ale aj s výstavbou tréningovej haly, regeneračného centra, zázemia pre ubytovanie, dokonca s bežeckým oválom v dosahu 200 metrov od lokality. Takže z tohto pohľadu, sa pýtam, keď dnes mesto realizuje v podstate úplne jednoduché zámery, ako je rekonštrukcia starej plavárne, aj na to si musí požičať od banky, ako bude mesto vyzerať, ak by sme vsadili všetko na jednu kartu a vrhli sa do takéhoto projektu, do ktorého sa nevrhne ani len hlavné mesto Bratislava. Podotýkam, s rozpočtom 900 miliónov, Ružomberok má rozpočet 54 miliónov, a hlavné mesto nemá ambície, aby sa realizoval takýto projekt, ale Ružomberok sa prezentuje takouto ambíciou, ktorá finančne nie je nijako krytá. Zatiaľ sú tu prezentované len doslova plané sľuby, ktoré nie sú finančnou garanciou v žiadnom slova zmysle. Štát zatiaľ, neposkytoval garanciu ani len v rozsahu 1 eurocentu vo vzťahu k tomuto zámeru.“
Existujú však deklarácie a podporné stanoviská. Tie nemajú podľa vás reálnu hodnotu?
„Nie. Deklarácie, ktoré sú tu zo strany Slovenskej basketbalovej asociácie, respektíve Olympijského výboru, nemajú v podstate povahu záväzku prispieť finančne na realizáciu takéhoto zámeru. Sú to len slovné deklarácie, ktoré v finančnom vyjadrení neznamenajú pre realizáciu tohto zámeru prínos ani len 1 euro. Prezentujú sa síce ako spásonosné alebo podporné stanoviská, ale spásonosnými nie sú. A keď ľudí oboznámim s pozadím tých podporných stanovísk, tak zistia, že v podstate sú to bezcenné vyjadrenia organizácií, ktoré nemajú ani len silu pomôcť finančne v tejto záležitosti.“
Prejdime k inej téme. Vy ste v začiatkoch sporu o výstavu plavárne zastavenej zastupovali mesto, respektíve mestskú spoločnosť CZT Ružomberok, niekoľko mesiacov. Z tohto pohľadu táto vaša aktivita, ako aj niekoľkonásobné vystupovanie na mestskom zastupiteľstve, pre niektorých ľudí môže vyzerať ako pomsta mestu. Čo na to hovoríte?
„Tieto vyjadrenia, ktoré šíria ľudia, ktorí odkláňajú diskusiu od podstaty tejto vecnej témy, sú z môjho pohľadu úplne smiešne, ba až drzé. Mesto som zastupoval preto, že som mu chcel pomôcť a preto, že ma o to opakovane prosilo vedenie mesta. Myslím si, že moja práca, ktorá trvala asi 22 mesiacov, priniesla mestu želaný efekt v tom smere, že na základe rozhodnutia Ústavného súdu, vydaného na podklade mojej sťažnosti a argumentov v nej uvedených, sa dosiahlo zrušenie záložných práv, ktoré boli neoprávnené zriadené práve na pozemkoch pri zimnom štadióne. A dosiahol som doslova prelomenie judikatúry Ústavného súdu na Slovensku vo vzťahu k právnej otázke možnosti namietať v neskončených súdnych sporoch dočasné rozhodnutia, akými sú rozhodnutia o zriadení zabezpečovacieho práva. Tieto dve témy nijak nesúvisia, keby to tak bolo, bol by som aktívny a kritický už po vypovedaní plnej moci zo strany vedenia mesta. Pán primátor sa rozhodol aj s vedením mesta, že mi vypovedajú plnú moc. Odvtedy tú kauzu sledujem, pretože si myslím, že sa nezastupuje táto záležitosť správne a ide o spor o 2,3 milióna eur. Je to najzásadnejší spor, ktorý mesto Ružomberok vedie, respektíve organizácie v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti.“ Považujem za potrebné uviesť, že aktívny ohľadom vecí súvisiacich s mestom som začal byť až keď som začal riešiť záchranu parku nad múzeom, a to bolo až po roku od vypovedaní mi plnej moci v kauze plaváreň. Čiže akékoľvek reči, ktoré sa šíria, sú len manipulatívne reči majúce za cieľ odvrátiť pozornosť od skutočných vážnych tém, a domnievam sa, že cieľom je aj spochybniť vážnosť mojich slov vypovedaných na zastupiteľstvách. A preto dôrazne odmietam spájanie týchto dvoch záležitostí, ktoré skutočne nemajú nič spoločné.
Ako teda vnímate kroky, ktoré sa v tejto kauze, resp. súdnom spore, vedú od vášho konca zastupovania mesta?
„Ako osobe, ktorá je zainteresovaná do tohto sporu, ktorého výsledok ma ako obyvateľa mesta, ktorý tu platí nie malé dane zaujíma, a myslím si, že asi som jediným v meste, ktorý pozná pozadie a fakty, tak som skutočne rozhorčený tým, ako sa toto súdne konanie vedie, respektíve rozhorčený som najmä tým, že sa nevykonávajú kroky, ktoré by sa vykonať mali. Na túto tému som sa vyjadril na mestskom zastupiteľstve dňa 1. 4. 2026 ako aj 22. 6. 2026. Odporúčam obyvateľom mesta pozrieť si záznamy z týchto zastupiteľstiev. Keď sa bude rokovať o aktuálnej petícii na pôde mestského zastupiteľstva 30. septembra, verím, že vystúpim a poviem podrobnosti o tejto záležitosti, ktorú osobne považujem za snahu presadiť záujem jednej developerskej skupiny na úkor obyvateľov mesta.“
Čo presne máte v úmysle na rokovaní MsZ povedať, ak to nie je tajomstvo?
„Je, aj nie je. Prezradím len toľko, že tam budú odhalené všetky podrobnosti a myslím si, že obyvatelia mesta stratia všetky ilúzie nielen o tých 15 poslancoch, ktorí za túto nehoráznosť zdvihli ruku, hoci mali možnosť oboznámiť sa s podkladmi pripravovaného zámeru zámeny, ale aj o primátorovi, ktorý, myslím si, že dovtedy samozrejme navštívi svoju skriňu a vyberie z nej znovu iný kabát. Pomenujme veci, také aké sú, tu ide o vyhodenie 7 až 8 miliónov eur von z okna.“
Ako to myslíte, že mesto vyhodí toľko peňazí „von z okna“?
„Minieme 7 až 8 miliónov a nebudeme mať ešte ani len základovú platňu budúcej haly. Toto je skutočná realita. Minieme peniaze na realizáciu v podstate developerských projektov, pretože aj budova katastra, ktorú máme získať výmenou za nehnuteľnosti v centre mesta, je zo stavebného a technického hľadiska v dezolátnom stave. A ja sa pýtam, či je úlohou mesta realizovať nejaké developerské projekty. Či je úlohou mesta v zmysle zákona o obecnom zriadení realizovať sa v nákupe rozpadnutých budov renovácií. Povedal nám niekto, koľko bude stáť rekonštrukcia budovy katastra?“
Je tam však prísľub či skôr zámer postaviť 60 bytov...
„Áno, to sa ľuďom predostiera, nakoľko sa dobre počúva veta , že tam bude 60 bytov. Ale je tu jedno veľké ale. Skúste si pozrieť, akú má podlahovú výmeru jedno podlažie tej budovy. Skúste si zrátať, koľko má podlaží a či sa tam dá vybudovať 60 bytov. Ak si uvedomíte, že ani len prístupová cesta k budove katastra nebude vo vlastníctve mesta, je cudzia, pretože právny stav je taký, nastanú ďalšie komplikácie, ako aj výdavky. Takže možnosť prebudovať túto budovu, kde sídli asi 5 štátnych organizácií už dnes, ktoré nemajú kde odísť, pretože o sťahovaní katastra sa debatuje už minimálne 20 rokov a stále je tam kataster, lebo nemá inú alternatívu, tak hovoriť za daného stavu o tom, že sa bude prebudovávať na byty, nepovedať v akom časovom horizonte a nepovedať, koľko nás to bude stáť, keď navyše sú tam aj právne prekážky možnosti prestavať tú budovu, ktorá je dnes nebytovou budovou, na bytový objekt, je neseriózne a nepravdivé.“
V čom?
„S budovou katastra mesto nenadobudne v podstate žiadny pozemok, iba pozemok obstávaný múrmi tejto budovy. Takže niekto mesto vťahuje do riskantných developerských projektov, na ktoré mesto ani nemá a všetko sa to prezentuje ako vybudovanie Národného basketbalového centra. Aj laik vie, že budovať objekt na zelenej lúke je lacnejšie, ako budovať ho na mieste, kde už niečo stojí, a ešte to aj treba špecificky a teda nákladne zlikvidovať.“
Dobre, vráťme sa teda k petícii. Vzbudila medzi Ružomberčanmi obrovský záujem, podpisov pribúda. Preto je logická otázka, koľko obyvateľov mesta ju doposiaľ podpísalo?
„Dnes nepoznáme presné číslo, pretože petícia a petičné hárky sú umiestnené v rôznych prevádzkach v meste Ružomberok. My s manželkou, ale aj ľudia, ktorí podporujú poslanca Kuráňa, sa aktivizujeme, teda vo voľnom čase zbierame podpisy. Neobávam sa toho, že by do konca augusta nebol vyzbieraný potrebný počet podpisov na podporu.“
Aký je váš ďalší plán v rámci petície?
„Chceme to urobiť do konca augusta tak, aby sme dosiahli stav, že 30. septembra, kedy má byť mestské zastupiteľstvo, bol jedným z bodov programu aj prerokovanie tejto petície, tak aby poslanci, vedeli, aký je názor obyvateľov mesta. V podstate, ľudia si sami vyhodnotili, tento zámer ako nepodložený, ekonomicky nevýhodný, právne nevýhodný a navyše poškodzujúci obyvateľov mesta, poškodzujúci aj mesto ako také.“
Poslanec a konateľ MBK Ružomberok Tomáš Klopta verejne a opakovane deklaruje, že na tomto projekte pracuje tri roky...
„Áno, to sú jeho slová, viem. Tri roky tu niekto akože robil na tomto zámere. Tri roky akože robil na tomto zámere bez toho, aby mal mandát mestského zastupiteľstva. Tri roky sa tu mala potichu dohadovať nejaká výmena majetku. Niektorí poslanci budú poukazovať na to, že v roku 2024 bolo prijaté jedno uznesenie mestského zastupiteľstva, ale to uznesenie vôbec nepoverilo nikoho, rokovať o výmene majetku. To uznesenie poverilo primátora mesta rokovať o nadobudnutí Papiernika. A toto je podstatný rozdiel.“
Prečo?
„Žiadne schvaľovanie zámen nebolo predpokladané pri tomto rozhodnutí. A dnes, po akože troch rokoch roboty, sa tu predložil na stôl zámer, niekoľko mesiacov pred voľbami, ktorý je technicky nepodložený. Po prvé, my nevieme, akú halu vlastne ideme stávať. Koľko bude mať miest. To znamená, my ani nevieme, koľko tá hala bude stáť. Keď si túto tému predebatujete s odborníkmi na výstavbu takýchto objektov, zistíte, že rozsah investície do takéto športovej infraštruktúry závisí práve od počtu tých miest na sedenie. A čím väčší počet miest na sedenie, tým tá hala je drahšia.“
Ako to má verejnosť chápať?
„Z pohľadu možnosti stavať na vlastných pozemkoch, tu nebola urobená žiadna relevantná štúdia, ktorá by povedala, že mesto nemá žiadny pozemok, kde by sa to dalo postaviť. Tu sa len predostiera báchorka, doslova ďalšia báchorka o tom, že pozemok pri zimnom štadióne bol zaťažený rozhodnutím okresného súdu Žilina. Realita je taká, že to zabezpečovacie opatrenie, ani v čase, keď bolo vydané, to bolo pred vyše dvomi rokmi, nespôsobovalo žiadnu prekážku v možnosti postaviť halu pri zimnom štadióne. A čo je podstatné, už v roku 2024 po náleze ústavného súdu (ktorého rozhodnutie bolo vydané na podklade mnou písanej sťažnosti), bolo toto zabezpečovacie opatrenie zrušené.“
O tom však Ružomberčania príliš veľa nevedia...
„To je síce pravda, ale ja už dnes chápem, prečo pán primátor neinformoval o takom veľkom víťazstve, ako sme dosiahli na ústavnom súde vo vzťahu tomu zabezpečovaciemu opatreniu. Všetci boli ticho a stále som si kládol otázku, prečo sú ticho o takomto výbornom výsledku, ktorý vytvára dokonca základ pre úspešné ukončenie sporu s protistranou o náhradu škody ( kauza plaváreň). A všetci boli ticho a nevedel som, prečo sa to deje, prečo sa o tom neinformuje. Lebo už vtedy bol napísaný scenár, že zamietneme všetky iné možnosti bez riadneho vysvetlenia, bez riadnych technických analýz a budeme sa sústrediť na Bystrickú cestu. Tak teda vyzývam Ružomberčanov, aby sa spýtali, kto realizoval rekonštrukciu bytového domu Orion? Kto môže mať záujem na tom, aby sa táto budova odstránila? Odpovedzte si sami Ružomberčania. Ja odpoveď na to mám a budem ju prezentovať 30. septembra na mestskom zastupiteľstve. Z pohľadu tejto zámeny nejde o napĺňanie vízie, ktorú by ho očakávali Ružomberčania, ale ide len o plnenie plánu jednej developerskej skupiny. Nič viac, nič menej.“
Táto vaša aktivita, niekoľkonásobné vystupovanie na mestskom zastupiteľstve, teraz ako predseda petičného výboru, tiež vzbudzuje jednu otázku, či plánujete kandidovať za poslanca mestského zastupiteľstva, prípadne krajského zastupiteľstva.
„Prvým doslova gongom v mojej hlave bola záležitosť zničenia, respektíve pokusu o zničenie parku nad múzeom. Vtedy som sa spýtal v podstate sám seba, či je takéto rozhodnutie rozumné. Spýtal som sa, kto ho prijal a prečo. Odvtedy som začal pozornejšie sledovať aj v súvislosti s tým sporom, ktorý sa vedie pred okresným súdom Žilina, čo sa na meste deje a zistil som, že sa prijímajú rozhodnutia, ktoré nie sú správne. Odvtedy som sa začal aj angažovať, a výsledok toho je jednak iniciatíva ľudí, ktorých bežne stretávam, ktorí mi vyslovujú podporu a ktorí nielen mňa, ale aj moju manželku žiadali, aby som sa viac aktivizoval, aby som sa aj zúčastňoval procesov, pretože mnohí vyjadrili podporu mojim názorom.“
Znovu zopakujeme otázku. Budete teda kandidovať v najbližších komunálnych voľbách koncom októbra?
„Rozhodol som sa, že vstúpim do komunálnej politiky aj spolu so svojou manželkou, pretože si myslím, že vieme tomuto mestu niečo dať. Máme bohaté skúsenosti, s obhajobou práv jednotlivcov. A v podstate mesto je súbor jednotlivcov, obyvateľov mesta. Takže vieme sa postaviť za správnu vec a máme aj víziu, aj predstavu o tom, čo by sa v tomto meste malo zmeniť, čo by sa malo ľuďom povedať, ako by sa komunálna politika mala viesť a akým smerom by sa toto mesto malo uberať.“
Takže?
„Myslím si, že stavať budúcnosť mesta na megalomanských predstavách, ktoré nezodpovedajú ekonomickej realite Ružomberka, sa nedá. Mali by sme, ako sa hovorí, skákať len do tej výšky, na akú máme a jednoducho urobiť Ružomberok v rámci tých možností, ktoré máme, krajším mestom. A ono sa to dá, len to treba chcieť a treba mať víziu. A treba, aby v komunálnej politike boli ľudia, ktorí majú vnútorný rozmer. A ktorí vedia preniesť tie svoje vízie, realistické vízie, do praxe. Čiže budeme sa uchádzať o priazeň obyvateľov mesta. Zúčastníme sa, ak vyzbierame potrebný počet podporných podpisov, ako nezávislí záujemcovia o miesta v Mestskom parlamente v Ružomberku aj ja, aj moja manželka. A takisto, keďže komunálna politika je úzko spojená s tou vyššou a krajskou politikou, budeme sa uchádzať o miesta poslancov Žilinského samosprávneho kraja, aby sme dosiahli synergický efekt, ktorý z toho môže vyplynúť, najmä z pohľadu realizácie projektov, ktoré majú nielen lokálny rozmer, ale reálne sa môžu dotýkať záujmu Ružomberka.“
A kandidatúra na primátora vás alebo vašej manželky?
„Zvažovali sme aj tieto možnosti, pretože nie preto, že by sme si to sami niekedy vysnívali alebo bojovali o to, ale hlavne preto, že nás s tou požiadavkou oslovilo nemalé množstvo obyvateľov mesta. Nemám ambíciu stať sa primátorom ani ja, ani moja manželka, pretože si myslíme, že naše správne miesto môže byť v poslaneckom zbore. Aj z toho, z postupu poslanca sa dá mnohé zmeniť a mnohé dosiahnuť, pretože primátor je v podstate výkonnou zložkou a mozgom, je mestské zastupiteľstvo, ktoré má silu, keď je rozumné, má silu prijať také rozhodnutia, ktorých plnením sa mesto môže posunúť dopredu. Dnes si myslím, že sa to nedeje. Za uplynulé 4 roky bolo prijatých veľa rozhodnutí, ktoré nie sú z môjho pohľadu rozumné a ktorých sa bude treba do budúcnosti vystríhať.“
