Ružomberský umelec - výtvarník Jozef Matuška vystavuje od 1. apríla svoje dielo v Oravskej galérii v Župnom dome v Dolnom Kubíne. Ide o súbor štyroch charakterových búst s názvom Zóna formy, ktorý vznikol na pomedzí dvoch zdanlivo vzdialených oblastí – vizuálneho umenia a športového výkonu. Verejná prezentácia diela spojená s ukážkovým workshopom bola 9. apríla o 16:00 a inštalácia potrvá do 10. apríla.
“Dielo sa sústreďuje na moment, v ktorom sa fyzická námaha, merateľná prostredníctvom dát, premieňa na vizuálnu a materiálnu skúsenosť. Busty zobrazujú samotného autora v rozličných fázach fyzického vypätia spojeného s behom. Ide o autoportréty zachytávajúce tvár formovanú intenzitou výkonu – koncentráciou, únavou i odhodlaním,” vysvetlila kurátorka inštalácie Katarína Matušková. Uviedla, že tradičná sochárska forma portrétnej busty, historicky spätá s reprezentáciou osobnosti, úspechu alebo spoločenského statusu, je v tomto projekte reinterpretovaná: namiesto oslavy spoločenskej pozície sa stáva záznamom telesnej skúsenosti a individuálneho výkonu.
“Každá z búst je umiestnená v plexisklovom boxe, ktorý pôsobí ako transparentný archív. Na jeho povrchu sa objavujú graficky spracované údaje zo športových aktivít autora – vzdialenosť, prevýšenie, trvanie tréningu či zóna srdcového tepu. Ide o reálne dáta zaznamenané počas behu, prenesené do vizuálnej podoby na tváre búst. Kvantifikované informácie, bežne slúžiace na analýzu výkonu, tu vstupujú do vizuálneho dialógu so sochárskou podobou tváre, z ktorej daný výkon vzišiel,” hovorí K. Matušková s tým, že projekt poukazuje na paradox športu v súčasnosti: pohyb je síce dočasný, no zároveň intenzívne dokumentovaný prostredníctvom technológií. Každý krok, pulz či výškový meter sa premieňa na dátový záznam. Vystavené diela tento proces posúvajú do iného kontextu – záznam výkonu sa stáva súčasťou umeleckého objektu a nadobúda nový význam: “V priestore výstavy tak vzniká napätie medzi telom a číslom, medzi emóciou a meraním, medzi pominuteľnosťou pohybu a trvanlivosťou sochy. Busty nesú stopy fyzickej skúsenosti konkrétneho tela, zatiaľ čo projekcia dát ju zároveň analyzuje, archivuje a vizualizuje. Dielo tak otvára otázku, ako možno zaznamenať skúsenosť tela v pohybe, a akým spôsobom môže byť fyzický výkon uchovaný v pamäti – nielen ako číslo v aplikácii, ale aj ako zóna formy.”
Ako spomenul sám autor, myšlienka projektu Zóna formy sa vyvíjala dlhší čas. “Keďže sa vo svojej tvorbe venujem tomu, ako technológie ovplyvňujú naše prežívanie reality, tento projekt na to prirodzene nadviazal. Zaujíma ma moment, keď zážitok nielen prežívame, ale ho zároveň aj meriame a zaznamenávame. Táto dvojitá skúsenosť je dnes pre nás úplne prirodzená. V minulosti som realizoval diela, v ktorých som sa zameriaval na vnímanie sveta cez aplikácie využívané najmä v komunite outdoorových športovcov, a tak sa aj aktuálny projekt postupne skladal z rôznych skúseností – z behu, z práce s dátami a z vizuálneho uvažovania,” hovorí J. Matuška. Dôležité pre neho bolo aj rozhodnutie pracovať s bustou: “Je to klasická forma, ktorá sa spája s reprezentáciou človeka, no ja som ju chcel použiť inak – nie prvoplánovo len na zachytenie identity, ale na zachytenie momentu výkonu. V kombinácii s premietanými dátami tak vzniká obraz toho, ako dnes prežívame realitu – zároveň fyzicky aj digitálne.”
J. Matuška tiež spomenul, že tvorba búst bola časovo aj technologicky pomerne náročná a prebiehala v niekoľkých fázach. Modelovanie každej busty si vyžadovalo iný prístup, keďže nešlo len o anatómiu, ale aj o zachytenie rôznych polôh emócie a výrazu počas fyzického výkonu: “Čo sa týka materiálov, projekt mal aj výraznú výskumnú rovinu, keďže som pri ich výbere veľa experimentoval. Okrem klasických sochárskych materiálov som skúšal aj stavebné materiály, ktoré dielu dodali väčšiu surovosť a fyzickosť. Zaujímalo ma, ako budú jednotlivé povrchy fungovať v kombinácii so svetlom a projekciou dát, ktorá je dôležitou súčasťou celej inštalácie. Celý proces tvorby, od prvých modelov po finálne odliatky, trval deväť mesiacov a bol úzko prepojený aj so zberom a spracovaním športových dát, ktoré sa napokon stali súčasťou samotného diela.”
V tejto súvislosti nás zaujímal aj autorov osobný vzťah k športu: “Šport je pre mňa prirodzenou súčasťou života, niečím, čo presahuje rámec fyzickej aktivity. Dôležité pre mňa je aj to, že ho realizujem v prírode, ktorá je pre mňa rovnako podstatná ako samotný pohyb. Venujem sa najmä behu, ale aj cyklistike, čo si vyžaduje pravidelnosť. Keďže je táto aktivita, ako som už spomínal, pre mňa prirodzená, vnímam ju ako bežnú súčasť svojho každodenného fungovania. Okrem fyzickej kondície mi prináša najmä mentálnu rovnováhu a odstup, ktorý potrebujem aj pri tvorbe. Práve v športe som si uvedomil, že výkon nie je len o číslach, ale aj o prežívaní. A to sa, samozrejme, netýka len samotného športu, ale v podstate každej oblasti ľudskej činnosti.”
Jozef Matuška je zároveň momentálne v prípravnej fáze nového projektu: “Moja tvorba funguje v cykloch, takže po dokončení projektu Zóna formy prirodzene prichádza obdobie formulovania nového konceptu. Aktuálne rozvíjam projekt, ktorý som zatiaľ spracovával na úrovni návrhu. Ide o posun v mierke aj tematike, no stále vychádza z môjho dlhodobého záujmu o reinterpretácie a ich významy v širšom kontexte.”
Autor pôsobí v oblasti vizuálneho umenia na rozhraní sochárstva, inštalácie, maľby a intermediálnych presahov. Vo svojej tvorbe prepája klasické výtvarné médiá s technologickými zásahmi ako sú dátové vizualizácie, svetelné komponenty či interaktívne prvky. Vznikajú tak objekty, obrazy a priestorové realizácie, ktoré sprostredkúvajú dialóg medzi fyzickou realitou a digitálnym prostredím a neraz ponúkajú divákovi možnosť aktívnej participácie. Projekt podporil z verejných zdrojov formou štipendia Fond na podporu umenia.
Jozef Matuška: vzdelanie: Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici – Katedra sochárstva a priestorovej tvorby, Mgr. art. (II. stupeň vysokoškolského štúdia); diplomová práca: Segregácia – site-specific inštalácia realizovaná v priestoroch stálej expozície Galérie Ľudovíta Fullu v Ružomberku; Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici – Fakulta humanitných vied, Katedra výtvarných umení Mgr.; diplomová práca: Portrét ako výraz ľudskej psychiky/Krížová cesta.
