Ak novinár robí svoju prácu nielen preto, že je jeho živobytím, ale aj preto, že ho baví, pozorní čitatelia/diváci to okamžite spoznajú. Vidno to. Základom je nebáť sa vyjadriť svoj názor. Aj, alebo hlavne vtedy, keď môže byť pre istú časť verejnosti len dôvodom na ironické posmešky či nesúhlasné krútenie hlavou.
„Ak máš strach, nechoď do lesa,“ znie známe slovenské porekadlo. Ak máš obavy vyjadriť k nejakej – aj nepríjemnej – téme vlastný názor a publikovať ho, nebuď novinárom. Nemá to význam.
My v Ružomberskom hlase vyjadrujeme svoj názor pomerne často. Formou komentárov, poznámok, úvodníkov a iných publicistických žánrov, s aktívnym prispením našich spolupracovníkov. Ako jediní v regióne.
Nemusíte s nami vždy súhlasiť, to ani nie je možné. Ale, ideme s „(vlastnou) kožou na trh“ s rizikom, ktorého sme si dobre vedomí. Že práve kvôli zmyslu nášho novinárskeho remesla – písaniu vlastných názorov s jasným uvedením autora článku – môžeme istú časť čitateľov stratiť, nahnevať.
Alebo, aj získať. Nových.
„Nebuďte ako kopírky. Novinári nemajú len podstrčiť niekomu vo funkcii diktafón či mikrofón, a ako roboti to spracovať a uverejniť. Žurnalistika je v tom krásna, a zároveň nebezpečná a zradná, že máte tú obrovskú moc dať iným vedieť, čo si myslíte. Nebojte sa toho, má to zmysel. Za to riziko to stojí.“
Tieto vety vyslovil jeden z najuznávanejších odborníkov na slovenskú žurnalistiku. Profesor, ktorého mám tú česť osobne poznať a nielen, že sa jeho myšlienkami riadim, ale mu za ne aj ďakujem.
To, o čo sa v redakcii snažíme, je prinášať vám kvalitné noviny, ktorých samozrejmou súčasťou sú aj naše názory.
Na témy, ktoré spoločnosťou hýbu, alebo, ku ktorým máme potrebu sa vyjadriť.
Ďakujeme, že nás čítate.
