ODVIATE ČASOM PUBLICISTIKA Rok 1961 bol druhým rokom od vyhlásenia vybudovania socializmu v Českosloven-sku. Na živote obyvateľov, zásobovaní obchodov a iných výhodách spríjemňujúcim život ľuďom sa to neprejavovalo.
V celej republike a vo svete rezonovala historická udalosť. Dňa 12. apríla prvý raz do vesmíru vo vesmírnej lodi Vostok 1 vystúpil sovietsky kozmonaut J. A. Gagarin. Stal sa naj-slávnejším človekom tej doby, všade vítaným, obdivovaným. Bol priekopníkom vesmírnych letov s ľudskou posádkou a otvoril novú cestu kozmonautike.
Život v našom meste pokračoval ustáleným, zaužívaným tempom, bez osobitných udalostí. V celej republike bolo vykonané sčítanie ľudí, domov, bytov a vybavenosť domác-ností. Podľa kroniky mesta bolo v Ružomberku v roku 1961 celkovo 1 539 rodinných do-mov, 314 bytov v činžiakoch a 365 poľnohospodárskych usadlostí. Domácnosti vlastnili okolo 400 televízorov, asi 900 rádií, 710 chladničiek. Pevná telefónna linka bola zavedená do 400 bytov a 850 prípojok bolo do škôl, nemocníc, podnikov a fabrík.
Do tohto roka boli telefónne drôty vedené po uliciach mesta na drevených stĺpoch. V tomto roku v dĺžke 10 km boli telefónne káble umiestnené do zeme a z ulíc zmizli telefónne stĺpy. V meste a v mestských častiach žilo 18 267 trvale prihlásených obyvateľov (9 625 ženského pohlavia a 8644 mužského pohlavia) a 2158 prechodne prihlásených obyvateľov. Tým, že po roku 1948 bolo obmedzené súkromné podnikanie, počet registrovaných živnos-tníkov klesol na minimum. V roku 1961 mali v Ružomberku povolenú živnosť obuvníci Jo-zef Bella a Pavol Varinský, krajčírka Jolana Balážová a fotografista Anton Vohrna.
Dnes to vyznieva k neuvereniu, ale v Ružomberku v týchto rokoch, aj keď s problé-mami, fungovalo Jednotné roľnícke družstvo Ružomberok (JRD). Práve v roku 1961 sa zlú-čilo s JRD Černová. Spolu obhospodarovali 385 ha ornej pôdy a 1 700 ha lúk a pasienkov. Na poliach pestovali hlavne pšenicu, jačmeň, raž a ovos. V maštaliach a v chlievoch chovali 649 kusov hovädzieho dobytka, okolo 600 kusov prasiat , ovce, sliepky. Najväčším problé-mom JRD bol nedostatok pracovníkov. Mladí ľudia uprednostňovali zamestnanie vo fabri-kách, baniach, hutách.
Pozornosť si zaslúžia v kronike mesta zapísané rozsiahle investičné akcie. Do roku 1963 bol plán dokončiť reguláciu rieky Revúcej. Prace boli rozdelené do troch etáp. V prvej etape časť rieky od Baničného po Sihoť. V druhej etape od Sihote po vyústenie rieky do Vá-hu a v tretej etape od obecného mosta (?) ku stanici. Úprava rieky si vyžiadala postaviť nový most ponad rieku pri Hoteli Čavoja. Starý most svojou šírkou, nosnosťou a zvýšenou frek-venciou aut už nevyhovoval. Bolo nutnosťou postaviť nový, vyhovujúci most, ktorý doteraz slúži.
Začala rozsiahla výstavba Veľkého Políka. Štadión s atletickou dráhou bol od roku 1955 dobudovaný. Chybovalo zastrešenie časti západnej tribúny. Na východnej strane šta-dióna boli vybudované dve volejbalové ihriská s antukovým povrchom, pri už existujúcich kurtoch pre tenis a basketbalovom ihrisku. Pri týchto malých ihriskách bolo na stožiaroch namontované osvetlenie pre večerné tréningy.
Cez zimu na kurtoch bol urobený ľad, postavené mantinely a pri umelom osvetlení ružomberskí hokejisti hrávali svoje majstrovské a prípravné zápasy. Cez deň a v podvečer slúžilo klzisko pre verejné korčuľovanie. Súčasťou dokončovaných prác okolo štadióna bolo vybudovanie oplotenia športového areálu z južnej a východnej strany.
Rozsiahla výstavba Políka sa dotkla aj bytovej výstavby. Aby pre stavbu panelákov a domov bol pripravený stavebný priestor, mesto vybudovalo 550 m kanalizácie a 600 m vo-dovodu. Keď hovoríme o vode je paradoxom, že Ružomberok v týchto rokoch mal nedosta-tok vody. Zachytené pramene svojou výdatnosťou nestačili zásobovať obyvateľov mesta a fabriky.
Časté boli odstávky vody, alebo byty vo vyšších poschodiach nie vždy mali vodu. Preto bolo v pláne zachytiť ďalšie pramene a potrubím zviesť vodu do mesta. Uskutočnila sa generálna oprava vodovodu z Čutkova do vodojemu Vráce v dĺžke 4,2 km a viacero domov v Černovej bolo pripojených na vodovod.
Oproti štátnemu gymnáziu začali stavať prvý panelák - stobytovku. Súčasťou výstav-by Políka bolo v pláne aj vybudovanie veľkej samoobslužnej predajne potravín, kotolne a práčovne. Predpokladalo sa, že nové panelové byty v Políku budú prevažne pre mladé rodi-ny. Preto sa začala budovať materská škola s jasľami. Pripravovala sa výstavby ďalších pa-nelákov a upravovali sa priestory okolo cesty a budúcej výstavby. V individuálnej bytovej výstavbe na vymedzených parcelách vyrastali súkromné domy. Nezabudlo sa ani na stred mesta. Pred Liptovským múzeom bol upravený park a vybudovaná fontána (predchodkyňa súčasnej).
Návštevníci Ružomberka nemali veľký výber v možnosti ubytovania. Prenocovať bo-lo možné v Hoteli Kultúra a Sršeň (Liptov). Hoci horský Hotel Malina bol už v prevádzke, pre návštevníkov mesta bol však dopravne nedostupný.
V súčasnosti už takú „vymoženosť“, akou bol rozhlas po drôte nepoznáme. Bolo pra-vidlom, že v školách, obchodoch, úradoch, kanceláriách, v zdravotníckych zariadeniach bol pevnou linkou ku reproduktoru - rádiu zavedené spojenie. V rádiu , ktoré malo „gombík“ iba na zosilňovanie zvuku bola vysielaná hudba, hovorené slovo, relácie a miestne oznamy.
Cez rozhlas po drôte boli propagované aj filmy premietané v Kine Kultúra a Partizán. Dôvodom bol pokles návštevnosti v kinách, pretože v domácnostiach pribúdali televízory. Kiná lákali aj novinkou premietaním širokouhlých filmov. Osobitosťou bol november - me-siac československo-sovietskeho priateľstva. Vtedy sa celý mesiac v kinách premietali iba sovietske filmy.
Nemožno tvrdiť, že okrem filmov nebola v meste žiadna kultúra. Opera z Banskej Bystrice vystúpila v kultúrnom dome s predstaveniami opier Traviata, Eugen Onegin, Eva. Umeleckými vystúpeniami sa predstavili zahraničné súbory z Bulharska, Francúzska a Bar-my. Celkove na pódiách kultúrnych domov v meste, v Rybárpoli, v Černovej sa vystriedalo 69 profesionálnych súborov a 32 súborov ľudovej umeleckej tvorivosti.
Osobitne pri štátnych sviatkoch a príležitostných akciách kultúrne domy ožívali kul-túrnymi vystúpeniami a divadelnými predstaveniami. Ružomberok nebol ani vtedy „zapadá-kovom“. Bol tu primeraný kultúrny, spoločenský a športový život. Tak to zapísal v kronike mesta za rok 1961 kronikár Pavol Virág.
