Už je von kniha niekdajšieho prvoligového futbalového rozhodcu, a potom delegáta, pozorovateľa rozhodcov, ružomberského rodáka Stanislava Bombu.
„Veľmi sa teším, že takáto publikácia uzrela svetlo sveta, že Stanko, ktorého dlhé roky poznám, dal svoje zážitky, emócie, postrehy i odporúčania takto dokopy. Je to slovenský, rozhodcovský originál,“ povedal nám pri slávnostnom akte uvedenia 115–stranovej knižky do života s názvom Žltá musí, červená môže, a čo na to litera?, jej krstný otec, tiež futbalový arbiter Ľubomír Samotný, ktorý v našej elitnej republikovej súťaži pôsobil desať rokov.
„Písal sa november 2021. Mal som 71 rokov, sedel som v kruhu svojich priateľov a rozprával som im svoje príhody a iné veci, čo ma sprevádzali vo futbalovom hnutí ako hráča, trénera, ligového rozhodcu a ligového delegáta. Tam sa ozval Milan Mikušiak, prezident MFK Tatran Liptovský Mikuláš, že prečo to nedám na papier, keď futbal poznám z každého brehu. A stalo sa.“ Takto S. Bomba, ktorý vlani v novembri oslávil svoje sedemdesiate piate narodeniny, objasnil vo svojej publikácii hlavný impulz jej vzniku.
Krstilo sa malými futbalovými loptičkami, ktoré dopadali na maličké umelé futbalové ihrisko. „Počas svojho života som chodil po hracej ploche ako hráč, tréner, a potom v úlohe rozhodcu. Na takomto pľaci človek zažil množstvo emócií. To bol môj život,“ vravel pri slávnostnej príležitosti hlavný hostiteľ.
Knihu obohacujú aj zaujímavé dobové fotografie. Hneď na začiatku je to obrázok zo svätého prijímania. „Každá fotka v tejto publikácii vyťahuje okamih času a zmení život tak, že ho zastavuje. Písal sa rok 1958. Na moje prvé sväté prijímanie som dostal od starej mamy futbalovú loptu, ktorú môj starý otec mal odloženú v skrini. Táto lopta ma sprevádzala po celý môj život.“ Aj tieto vety od autora sa nachádzajú v úvodnej kapitole.
Stanislav Bomba odmalička hrával futbal, v ružomberskom klube prešiel od ´benjamínky´ všetkými mládežníckymi kategóriami a svoju prvú futbalovú kapitolu zavŕšil ako 26–ročný v „béčku“ pod Čebraťom. Potom sa vydal na dráhu futbalového arbitra a 19. septembra 1976 si, po splnení predpísaného kurzu, prevzal preukaz futbalového rozhodcu s hlavičkou Československého zväzu telesnej výchovy. „Ako 30–ročný som debutoval vo federálnej lige v stretnutí Žilina – Lokomotíva Košice a posledným mojím zápasom bol v júni 1997 v I. slovenskej lige duel 1. FC Košice – Lokomotíva Košice. Tam som bol na čiare, keď hlavným rozhodcom bol Miloš Kopča, domáci vyhrali 2:1 a získali vôbec prvý titul. Išlo o záverečné kolo sezóny,“ oprášil si spomienky muž, ktorý v I. československej lige odkrútil trinásť sezón, a po rozdelení republiky pridal ďalšie štyri v najvyššej slovenskej súťaži. Potom mu vek vystavil stopku.
Zo zeleného trávnika však plynule prešiel medzi delegátov Slovenského futbalového zväzu. Keď skončil, tiež kvôli vekovej hranici v top spoločnosti, pokračoval v súťažiach Stredoslovenského futbalového zväzu – v tretej, štvrtej a piatej lige.
Stanislav Bomba, držiteľ Zlatého odznaku Slovenského futbalového zväzu sa tiež do povedomia verejnosti dostal aj svojimi vlastnými píšťalkami „bombovkami“, či originálnymi kĺbovými zástavkami.
