V uplynulom období - prvých desať októbrových dní - bolo v našej farnosti podujatie Ruža nádeje. Podľa slov dekana farnosti Dušana Pardela boli tieto dni pre mnohých hlbokým a radostným zážitkom.
“Ruža nádeje mala dve hlavné podoby. Prvou bola duchovná púť priamo v priestoroch farského kostola, kde inštalácia z tisícok ruží viedla návštevníka po štyroch tematických zastaveniach. Púť: Začínala sa pri symbolickej Jubilejnej bráne. Jej základy tvorili červené ruže – symbol našich starostí a utrpenia. Pri pohľade nahor sa však premieňali na biele ruže víťazstva a pokoja, ktoré nám daruje Kristus. Bol to obraz cesty od bolesti k nádeji. Odpustenie: druhé zastavenie s bielymi ružami v kaplnke sv. Jána Nepomuckého bolo pozvaním zanechať svoje bremená a prijať slobodu nového začiatku. Nádej: tretie zastavenie pri ambóne (mieste čítania Božieho slova) a jubilejnom kríži bolo miestom načerpania istoty, že naša cesta má zmysel a smer. Radosť: púť vrcholila pri oltári, kde ružové a žlté ruže symbolizovali eucharistickú radosť zo stretnutia s Bohom a spoločenstvom,” vysvetlil symboliku D. Pardel.
Druhým, samostatným podujatím, bol slávnostný koncert – mariánske hudobno-literárne pásmo s názvom „Ruža nádeje – krása, ktorá oslavuje“, ktorý bol v utorok 7. októbra. “V zaplnenom kostole svoje talenty spojili naše domáce hudobné telesá: Schola Cantorum Rosenbergensis a Farský zbor Andrej, spolu so sólistami Adamom Hvolkom, Petrom Pekarčíkom a Ivanou Šablatúrovou. Tento koncert dal celej myšlienke púte nový, živý rozmer, kde sa krása ruží spojila s krásou umenia v jednej spoločnej oslave,” o koncerte povedal D. Pardel. Podľa dekana farnosti bolo hlavnou myšlienkou desaťdňového podujatia stvárniť život človeka ako púť nádeje – cestu od starostí a utrpenia až k radosti a pokoju v cieli: “Toto podujatie sa priamo viaže na prežívanie Jubilejného roka 2025, ktorý pápež František vyhlásil s mottom Pútnici nádeje. Ruža nádeje bola odpoveďou našej farnosti a duchovným príspevkom do tohto mimoriadneho obdobia.”
Dekan D. Pardel spomenul, že na tomto diele bolo najkrajšie to, že bolo skutočným ovocím spoločenstva a nadšenia desiatok dobrovoľníkov: “Na začiatku stála malá skupina kreatívnych farníkov s prvotnou myšlienkou. Následne sa pridala šikovná skupina aranžérov, a tu je dôležité podčiarknuť, že s výnimkou dvoch skúsenejších osôb to boli všetko nadšení amatéri a milovníci kvetov. O to vzácnejšie je, že sa do práce s chuťou zapojila aj skupina mužov, ktorí dokázali, že krása a služba nemajú hranice. K nim sa pridali desiatky ďalších farníkov, ktorí priniesli kvety zo svojich záhrad. Osobitné poďakovanie patrí aj Mestu Ružomberok za partnerstvo a podporu, vďaka ktorej sme mohli tento vizuálne aj duchovne náročný projekt zrealizovať v takomto rozsahu. Veľmi si ceníme túto spoluprácu.”
Aby bolo možné vytvoriť jednotné a vizuálne silné dielo, veľká časť hlavnej inštalácie bola spravená z ruží, ktoré boli špeciálne dopravené až z Ekvádoru. “O to vzácnejší a osobnejší kontrast potom vytvoril oltár Panny Márie, ktorý bol vyzdobený výlučne ružami zo záhrad našich farníkov. Každá táto domáca ruža mala svoj príbeh a bola darovaná s láskou. Čo je najkrajšie, táto iniciatíva inšpirovala mnohých ľudí, aby začali vo svojich záhradách pestovať ruže s úmyslom, že ich v budúcnosti darujú na výzdobu kostola,” zmienil sa D. Pardel, pre ktorého osobne to boli dni mimoriadnej milosti a radosti. “Atmosféra v kostole bola neopísateľná – spájala sa v nej tichá, kontemplatívna modlitba s radostným úžasom. Prínos vidím v troch rovinách: v tej duchovnej (zážitkové priblíženie myšlienok Jubilea), komunitnej (ukázala sa obrovská sila spoločenstva) a evanjelizačnej (krása pritiahla aj ľudí, ktorí do kostola bežne nechodia). A napokon význam? Ruža nádeje nám všetkým ukázala, že viera je živá, tvorivá a radostná cesta. Bol to silný príspevok k prežívaniu Svätého roka, ktorý nám dodal veľkú dávku nádeje.”
Mária Fecenková, členka organizačného tímu a dobrovoľníčka spomenula, že tento rok nebol úmysel taký, aby posvätný priestor kostola bol len o krásnej výzdobe samotných ruží: “Premýšľali sme veľmi dôsledne. No najmä sme sa pýtali v modlitbe, či diskutovali o tom, čo by malo byť hlavným posolstvom. Ak by to bola len výstava, bolo by to príliš málo. Prvotná myšlienka kňazov bola spojiť výstavu s tohtoročným Jubilejným rokom - Pútnici nádeje. Výstava predstavovala pútnikov nádeje, ktorí prešli cez konkrétnu bránu ozdobenú červenými a bielymi ružami a zeleňou. Červené symbolizovali utrpenie - všetko, čo nás ťaží, a na vrchu – biele, naopak, symbol víťazstva a pokoja, ktoré daruje Kristus. Nasledovala “Via Sacra“, teda svätá cesta, ktorá smerovala k oltáru. Táto cesta začínala prvkami, ktoré tvorili kríky, šípky a červené ruže, čo predstavovalo tŕnistú a často namáhavú cestu pútnika. Ako sme prichádzali bližšie k oltáru, sprevádzali nás už len biele ruže a zeleň ako symbol čistoty a nádeje. Je dôležité pripomenúť si, že na tejto ceste pútnika nikdy nie sme sami. Je s nami spoločenstvo, ktoré nás podopiera. Obsahom cesty sú aj dôležité miesta – tzv. piliere jubilea. Pilier Jubilea – Odpustenie sme mohli nájsť priamo v priestore spovedníc. Tu sa ho naši muži – architekti, snažili znázorniť bielymi aranžmánmi, šípkami a zeleňou. Toto vyzdobené miesto nás vťahovalo do pravdy zanechať za sebou staré bremená, minulé zlyhania a viny, ktoré nás zväzujú. A naopak, prijať šancu na nový začiatok, zažitie vnútornej slobody a čistého srdca.” Ďalším pilierom Jubilea je Radosť – oslava. “Ako je vrcholom celej jubilejnej púte stretnutie sa so živým Ježišom v Eucharistii, naša oslava bola tiež ozvenou veľkej radosti z tohtoročného Diecézneho eucharistického kongresu, ktorý sme slávili v máji. Ružové ruže pri obetnom stole symbolizovali samotné slávenie svätej omše – radostné stretnutie spoločenstva, ktoré ďakuje a oslavuje. Žlté ruže pri hlavnom oltári vyjadrovali radosť z Božej prítomnosti v Bohostánku,” spomenula M. Fecenková. Pilier jubilea: Nádej, sa nachádzal pri ambóne, mieste ohlasovania Božieho slova. “Farba ruží sa skladala z rôznych farieb jubilejného loga, čo predstavuje nás, rozmanitých ľudí s vlastným príbehom. Významným miestom bol aj oltár Panny Márie. Naši farníci pozitívne reagovali na výzvu a priniesli zo svojich záhrad farebné a rôznorodé ruže, ktorými sme ho ozdobili. Na tomto oltári sme mohli vidieť, že každá ruža je autentická so svojím príbehom, farbou, veľkosťou, nedokonalou stonkou, lístkom. Takýmto spôsobom napodobňoval záhradu – ako príklad nás všetkých, ktorí pomyselne ozdobujeme oltár Panny Márie. Ona je tá, ktorá pozýva všetkých, takých akí sme, a tak spoločne vytvárame živý ruženec. Oltár Božského srdca bol nádherne vyzdobený červenými ružami, čo symbolizuje lásku a prijatie, ktoré vychádzajú priamo z Kristovho srdca. V neposlednom rade chceme spomenúť Ruže sv. Terezky, ktoré si mohol jednotlivec zakúpiť domov ako symbol jej posolstva, v ktorom prisľubuje, že po jej smrti, budú na zem padať milosti v podobe ruží,” dodala M. Fecenková.
“Ruže patria k Ružomberku a sú našim symbolom. Ružu máme aj v erbe mesta a sú s ňou späté aj legendy o vzniku nášho mesta. Veľmi som sa potešil, keď minulý rok prišiel k nám pán dekan Dušan Pardel spolu s bývalým pánom kaplánom Martinom Tešlom, že by chceli zorganizovať výstavu ruží vo farskom Rímskokatolíckom kostole sv. Ondreja,” povedal pre naše noviny primátor Ružomberka Ľubomír Kubáň. Z jeho pohľadu to nebola obyčajná výstava: “V októbri si totiž cirkev pripomína sviatok svätej Terézie z Lisieux, ktorá je známa aj svojím prísľubom o tom, že z neba zošle dážď ruží. Okrem spätosti ruží s mestom Ružomberok malo podujatie najmä duchovný význam.” Vlani i tento rok mesto spolupracovalo na podujatí finančne, prostredníctvom sponzorov poskytlo časť financií, ktoré boli použité na nákup výzdoby. “Musím povedať, že podujatie malo obrovský úspech a teší sa pozornosti nielen veriacich. Zaznamenali sme, že ľudia prichádzali autobusmi nielen z okolitých obcí, aby výstavu videli, v kostole sa stíšili i pomodlili. A iste, keď zvýšil čas, navštívili aj naše mesto a jeho pamätihodnosti. Zároveň nás táto myšlienka inšpirovala k tomu, že chceme do mesta Ružomberok opäť vrátiť ruže formou kvetinovej výzdoby či inej aktivity. Keď to bude ucelená predstava, určite o nej budeme informovať,” uzavrel primátor Ľ. Kubáň.
