Posledný veľký archeologický výskum sa na hrade realizoval v 80-tych rokoch minulého storočia. Ostal však nedokončený a zanechal po sebe viacero neodhalených tajomstiev. „Najvýznamnejším z nich sú dve pece pravdepodobne z renesančných čias hradu, teda približne zo 16. – 17. storočia,“ uviedla Stanislava Oporosková z Krajského pamiatkového úradu Žilina, ktorý dohliada na realizovaný výskum.
Slovenský unikát
Na Slovensku ide o jedinečný archeologický nález. „Takto komplexná kuchyňa s vybavením, teda väčšou pecou a menším kúreniskom, podlahou a predpecnými jamami, je na slovenských hradoch jedinečná. Doteraz sa našli len samostatné pece alebo ich fragmenty,“ uviedol Michal Hrčka, konateľ spoločnosti, ktorá realizuje rekonštrukčné práce. Udržať ju v aktuálnom stave pomohla deštrukcia, ktorá kuchyňu prisypala a zakonzervovala na celé stáročia.
Pri peciach sa našli tiež podlahové pieskovcové dlaždice a keramické kachlice, ktoré sú pre archeológov osožným datovacím materiálom. „Na zimu sa pece zastabilizujú a prekryjú viacerými vrstvami aj pomocou slamy, aby ich nepoškodil mráz, následne sa budú konzervovať a prezentovať,“ doplnila S. Oporosková.
Vodohospodársky príklad aj pre súčasníkov
Za zaujímavý sa považuje tiež výskum cisterny, ktorá sa nachádzala pod priestorom kaplnky. „S veľkou pravdepodobnosťou slúžila ako filtračná cisterna na vodu. Snažíme sa potvrdiť, že do nej odvádzali dažďovú vodu, tu sa filtrovala a taktiež remineralizovala a ďalej mierila do centrálnej nádrže, odkiaľ čerpali už čistú vodu. Cisterna bola teda svojím spôsobom ukážkovým príkladom hospodárenia s vodou i pre dnešnú dobu,“ vysvetlila archeologička.
Presné datovania
Už výskumy z 80-tych rokov identifikovali exteriérové drevené schody medzi jednotlivými poschodiami v severnej časti hradu. Aj tie budú teraz podrobené dendrologickému prieskumu, ktorý s presnosťou na pol rok pomôže datovať vznik jednotlivých hradných častí. „Je to tiež akési nóvum pre hrad Likava. Doteraz sa vždy robili len odhady na desaťročia až storočia. Vďaka použitému drevu v konštrukciách budeme presne vedieť kedy boli vystavané. Ak sme doteraz poznali presný časový údaj, pochádzal z vročení na portáloch, písomností či denníkov,“ spresnil M. Hrčka.
„Rekonštrukčné práce na hrade okrem obnovy niektorých stavebných objektov majú najmä konzervačný charakter. Snažíme sa pôvodnými technológiami zastabilizovať jednotlivé degradované časti hradnej architektúry, doplniť chýbajúce murivo či vypadnuté architektonické prvky,“ zdôraznil Jiří Přibyl, zástupca riaditeľa Liptovského múzea. „Projekt obnovy hradu prebieha súčasne na viacerých stavebných objektoch a etapy realizácie prispôsobujeme možnostiam použitia technologických postupov vzhľadom na aktuálne klimatické podmienky. Zámerom projektu obnovy je výrazne rozšíriť pre návštevníka možnosti prezentácie hradnej architektúry aj v atraktívnych častiach, ktoré doteraz neboli pre verejnosť prístupné a priblížiť mu stavebný vývoj hradu,“ dodal J. Přibyl.
Na konci roka 2026 by mal byť hrad sprístupnený pre návštevníkov. Náklady na jeho rekonštrukciu prevyšujú 4 milióny eur. Z toho 2,3 milióna eur poskrýva nenávratný finančný príspevok (NFP) z programu Interreg SK-CZ 2021-2027 a viac ako milión eur poskytuje Žilinský samosprávny kraj z vlastných zdrojov.
