ROZHOVOR Štyri volebné obdobia, 16 rokov, množstvo zrealizovaných projektov, ale aj osobné skúsenosti, ktoré sa nedajú získať inak. Dlhoročný starosta Likavky sa obzerá za svojím pôsobením, otvorene hovorí o úspechoch aj rozhodnutiach, ktoré by dnes urobil inak. Prezrádza tiež, čo ho na starostovaní najviac mrzí, či by sa do tejto funkcie pustil opäť a aké má plány po odchode z jej čela.
Starostovanie býva označované za službu verejnosti, ktorá si vyžaduje veľa času aj osobných obetí. Čo vám toto obdobie dalo a čo vám, naopak, vzalo?
„Starostovanie mi dalo nesmierne veľa nenahraditeľných skúseností, vedomostí, prehľadu. Spoznával som vďaka nemu ľudí, získaval priateľov, rástol a zrel som ľudsky i osobnostne. Vďaka spätnej väzbe od ľudí som sa naučil aj seba vidieť pravdivo, najmä so všetkými svojimi slabosťami, nedostatkami a negatívami. Naučil som sa a získal som množstvo vedomostí, ktoré som uplatňoval a budem uplatňovať v práci i v živote. Naučil som sa (žiaľ podľa mňa trochu neskoro), že mojím najväčším bohatstvom sú ľudia okolo mňa. Za 16 rokov som ale prišiel o kus zdravia, fyzického i psychického. Mnohým ľuďom som nevyhovel, či sklamal som ich, a tak som si získal aj mnohých kritikov a neprajníkov (nie celkom nezaslúžene). Stratil som takmer všetko súkromie, stal som sa terčom primitívnych a vymyslených očierňovaní, konšpirácií, udaní a hanobenia mňa i mojej rodiny. Prestal som sa venovať sebe, trpela rodina i známi, ktorých som odsunul bokom. A to najhoršie, k čomu som sa počas práce na starostovskej stoličke dopracoval poznávaním bežnej reality a fungovania štátnej mašinérie, je strata aj posledných ilúzií o pozitívnom a na človeka – občana orientovanom smerovaní nášho štátu.“
Keď sa dnes prejdete Likavkou, za vami zostáva množstvo konkrétnych výsledkov. Ktoré projekty stoja za zmienku?
„Bez toho, aby to vyznelo ako chválenie, ale prakticky na každom kroku pri prechádzaní sa po obci vidno nejakú stopu, ktorú v nej zanechávam a na ktorej som podpísaný spolu s tímom mojich kolegov, poslancov, dobrovoľníkov, spolkov a združení. Či už sú to čiastočne alebo kompletne obnovené ulice (bolo ich osem) s odvedením povrchových vôd a zrenovované chodníky, tri detské ihriská, workouty, multifunkčné ihrisko, či zmodernizovaný obecný futbalový stánok, tiež takmer všetky vymenené svietidlá verejného osvetlenia a prvky obecného rozhlasu, vybudovaný kamerový systém a výrazne posilnené dopravné značenie, vymenené všetky okná na obecných budovách, zateplené viaceré budovy, obnovený vozový a technický park, alebo vynikajúce, reprezentatívne a inšpirujúce kultúrne podujatia, nadviazaná cezhraničná spolupráca, výrazná podpora športu a občianskych združení v obci. Hrdý som aj na spoluprácu s podnikateľskými subjektami v obci, domovmi sociálnych služieb, školou, správcami vodných tokov a ciest, lesnými spoločenstvami, štátnymi inštitúciami.“
Keby ste mali vypichnúť to, na čo ste najviac hrdý...
„Bolo by to zmodernizované zdravotné stredisko v obci, zateplenie a kompletná rekonštrukciu budovy materskej školy a školskej jedálne, vybudovaný moderný zberný dvor aj s technikou a vybavením a najmä na bytový dom, ktorý práve dokončujeme a nájde si v ňom domov 23 rodín.“
Ani po rokoch práce vo vedení obce sa nepodarí naplniť všetky zámery.
„Za môjho pôsobenia sa nepodarilo zaviesť vážený množstvový zber odpadu, minimálne sa pokročilo v majetkoprávnom vysporiadavaní verejných priestranstiev, prerušilo a nenaštartovalo sa organizovanie detského folklórneho festivalu a veľmi málo sa podarilo pripraviť pre kompletnú modernizáciu Kultúrneho domu Likavka a bývalej reštaurácie na Paračke.“
Čo zostalo nedokončené a ktoré rozhodnutia by ste dnes urobili inak?
„Úplne najviac ma ale mrzí skutočnosť, že najmä v prvých rokoch svojho starostovania som prijal niekoľko veľmi zlých rozhodnutí, obzvlášť tých, s dopadom na fungovanie a chod obecného úradu. Tvrdohlavo som ich sám pred sebou obhajoval a nedokázal na nich pracovať, alebo ich zmeniť. Spôsobilo to mnoho komplikácií, stagnovania a utlmenia ľudského i pracovného potenciálu mojich kolegov. V neposlednom rade to i mňa samého postupne dostávalo do veľkej nepohody a vnútorného sklamania.“
Keby ste sa mohli vrátiť na začiatok a opäť stáli pred rozhodnutím kandidovať za starostu, rozhodli by ste sa rovnako?
„Úprimne, nešiel by som do toho. Napriek tomu, že ide o prácu krásnu, inšpiratívnu a obohacujúcu, s mojou povahou a dnešným poznaním seba samého jednoducho nie.“
Čo by ste zaželali svojmu nástupcovi a akú radu by ste mu odovzdali na začiatku jeho pôsobenia?
„S poukazom na to, že dnes už viem, že mojím nástupcom bude môj dlhoročný zástupca vo funkcii, skúsený a erudovaný človek Michal Švento, želám mu najmä pevné zdravie, pokoj a rozvahu pri rozhodovaní, dobrých a lojálnych ľudí pre jeho pracovný tím, nech čo najefektívnejšie uplatní svoje skúsenosti s riadením a vedením ľudí, nájde širokú podporu, nestratí rozhodnosť, ktorou disponuje a najmä nech nezabúda na seba a svoju rodinu.“
Vaše pôsobenie na čele Likavky sa končí. Čo vás čaká po odovzdaní starostovskej funkcie a čomu sa chcete venovať ďalej?
„Funkciu odovzdám 20. novembra a hneď v nasledujúci pracovný deň sa budem hlásiť na úrade práce do evidencie nezamestnaných. Oddýchnem si, vyčistím hlavu, povenujem sa sebe a rodine a začnem si hľadať novú prácu a novú motiváciu.“
