REPORTÁŽ Malo by naše mesto niekde pridať alebo stačí spokojnosť s jeho doterajším vzhľadom? Voda je život, zvykne sa hovoriť. Všetci vieme, že je to pravda. Bez vody všetko vädne. Je symbolom. Symbolom pre aktivitu, energiu, perspektívu. Oživuje, dáva pocit radosti. Jej sviežosť prináša povzbudenie.
Po mnohých rokoch voda v mestskej fontáne chýba. Je suchá. Je to symbol?
Rozvoj a mesto
Ružomberok začal naberať svoj takmer dnešný tvar a urbanistickú podobu po prevalení takzvanej Veľkej vojny, teda 1. svetovej. Dvadsiate roky minulého storočia predznamenali jeho ďalší vývoj. Pribudol evanjelický kostol, kultúrny dom, vznikalo mestské a obchodné centrum. Neskôr sirotinec a múzeum, prístavba kláštora. Do rozvoja išli aj dve nemocnice. Iniciátorom viacerých aktivít, ako aj priamym stavebníkom - kultúrny dom, škola v Ružomberku a Černovej a podobne - bol Andrej Hlinka. Nebyť tohto významného človeka, Ružomberok by dnes mal inú podobu. Určite chudobnejšiu, menej výraznejšiu. Najmä preto, že Hlinka bol katolícky kňaz, dostal sa Ružomberok v období komunistického štátneho ateizmu do nemilosti vedúcich orgánov. Napriek tomu, že bol centrom najsilnejšieho priemyselného potenciálu severného Slovenska, v šesťdesiatych rokoch mu bol odobratý štatút okresného mesta. Až do zamatového prevratu tu nebolo sídlo banky. Podobne to bolo aj s inými dôležitými inštitúciami.
Galéria Ľudovíta Fullu
Od tej doby však uplynulo veľa času a odvolávať sa na minulé príkoria je už nepatričné. Práve vďaka tomu, že sa v Ružomberku neskoršie usadil jeho rodák, národný umelec Ľudovít Fulla, vyrástla v meste ďalšia dominantná stavba. Galéria, ktorá sústredila jeho výtvarné dielo. Celé venoval štátu, pretože bolo jeho prianím, aby sa neroztratilo po rôznych vlastníkoch. Za to mu štát vybudoval bývanie s ateliérom a výstavnou sálou. Známe ako Galéria Ľudovíta Fullu. Po šiestich desiatkach rokov svojej existencie si táto stavba vyžaduje rekonštrukciu. Celé Fullovo dielo bolo pred niekoľkými rokmi z nej odvezené do depozitára a budova čaká na stavebný zásah. Ak za určitých šťastných okolností k nemu raz aj dôjde, už dnes môžeme odhadnúť, že bude drahší, ako bola celá výstavba. V dnešnej dobe čas nabaľuje výrazné koeficienty predĺženia. Predstaviť si dobu spred sto rokov, keď Hlinka realizoval veľké stavby do dvoch rokov aj s kolaudáciou, je pre nás nepredstaviteľné. V tej dobe bolo v meste pár desiatok telefónnych liniek a doprava bola najmä koňmi. A čo potom iné, ako sú stavebné stroje a materiály. Takže s návratom Fullovho diela do výstavnej siene, kde sa realizovalo aj množstvo koncertov, sa generácia dnešných dôchodcov už zrejme nestretne.
Námestie a mesto
Urbanistické miesto číslo jedna v meste je Námestie Andreja Hlinku. Je stabilným vizuálnym charakterom centra pred radnicou a medzi dvoma kostolmi. Tiež je sídlom viacerých škôl, teda aj určitým centrom vzdelávania. V minulosti malo živší obchodný charakter. Bývali tu trhy a sídlili predajne, aj lekáreň. Viacročná snaha o oživenie tohto priestoru nenaberá podobu ideálu predstavy. Dve - tri kaviarne, či ubytovacie prevádzky sa s veľkým spoločenským záujmom príliš nestretajú. Nielen v zahraničí, ale aj u nás, na takýchto miestach je inak živo. Najmä cez sviatky a popoludní. Čím to bude..? Koncom deväťdesiatych rokov prešlo toto oválne námestie, s alejou listnatých stromov, výraznou prestavbou. S novým mobiliárom pribudlo aj nové osvetlenie, a to viacerých druhov. Ale to už patrí dávnej minulosti. Pri rekonštrukcii sa obišiel aj nevzhľadný priestor bývalých mestských záchodov na ulici Malý závoz, rovno pod námestím. Naposledy boli prístupné, už v zlom stave, v začiatku šesťdesiatych rokov. Akoby sa teraz zišli počas jarmokov. Podobné záchody boli aj pod pravým ramenom Školských schodov, tiež neobnovené pri rekonštrukcii. Veľkou výzvou, zdá sa, pre Mesto je tzv. Legerského vila, susedná budova s radnicou, ktorá už roky čaká na zámer a využitie.
Ubrať plyn z potenciálu realizačných nápadov muselo aj Námestie Slobody. Všetky inštalované svietidlá, ktoré mali vytvárať nočný charakter miesta, už dávno nesvietia alebo vôbec ani nie sú. Spievajúca fontána nepreháňa vodu, a mnohí ani nevedia, že niečo také tam vôbec je. Dostavba kaviarne Kuba do tohto priestoru sa ukázala ako nevyužiteľný nápad. Po viacerých pokusoch o prevádzku je opäť opustená.
Hrad prepevný
Neďaleko je evanjelický kostol, dielo architekta Harminca. Brutalita minulého socialistického obdobia mu vtlačila do „pazuchy“ v osemdesiatych rokoch múr prístavby väznice. Však čo. V novom tisícročí prišlo Mesto s návrhom vybudovať pred týmto kostolom, ako aj pred školou oproti, jednotný parkový priestor. Podmienkou bolo zrušiť oplotenia, ktoré boli aj rovnaké, pred oboma stavbami. So školou problém nebol, keďže je vo vlastníctve Mesta. Výsledok je už roky zrejmý a príjemný. Vtedajší primátor Juraj Čech zámer predstavil aj pred cirkevným zhromaždením, priamo v evanjelickom kostole. S tým, že by celú údržbu a kultiváciu priestoru prevzalo Mesto. Nestretol sa s porozumením, ani so schválením v presbyterstve miestneho zboru. A tak dnes budú ružomberskí evanjelici musieť čeliť otázke, čo s chátrajúcim oplotením, ktorého oprava sa ukazuje ako čoraz naliehavejšou. Tiež samotný kostol býval osvetlený reflektormi z vonkajšej strany zo stĺpov verejného osvetlenia. Roky už nie je. A zdá sa, že jediný, komu to chýba, je autor tohto článku. Pekný príklad areálu evanjelického kostola je len toť, v Dolnom Kubíne. Otvorený, doplnený lavičkami a sochami dejateľov. Kostol je v nedeľu odpoludnia prístupný prechádzkam námestím, s osvetleným oltárom. Treba viac alebo stačí aj málo? Sú viaceré dediny, nieto mestá, kde si veriaci vo vlastnom záujme osvetlia, alebo sa inak postarajú o ich osvetlenie, svoje cirkevné stánky. Veľa to nepotrebuje.
Centrum a ulice
Život do mesta sa vnáša viacerými spôsobmi, a mnohé ťažko definovať alebo popísať. Mostová ulica už dávno nie je tým, aspoň obchodným, centrom, ako bývala. Prázdne obchodné priestory svedčia o ústupe záujmu tak verejnosti, ako prevádzkovateľov. Nemaľujme čerta, ale uvedomme si, že podoba vyľudneného Černobyľu až taká vzdialená byť nemusí. Podobný zničujúci efekt sa šíri na vedľajšiu ulicu Podhora. Chudina, táto ulica, celé volebné obdobia trpí na nezáujem vyrovnať 120 krokov dlhý úsek, ešte z čias socializmu, popred obchodný dom. Mená primátorov, ktorí prešli jej ťaživými obdobiami, si už poznamenáva na druhú stranu svojho zápisníčka. Stačil by nový asfalt, ale to je asi príliš jednoduché. Miesto toho sa míňajú peniaze na rôzne súťaže, ktorých horizont realizácie, a či vôbec, je poriadne ďaleko.
Ako ďalej
Prázdne budovy, ktoré nie sú vo vlastníctve Mesta, možno len ťažko zmeniť, či vyriešiť. Zato možno ovplyvniť celkovú okolitú atmosféru. Budú to aj dve desaťročia, ako je opustený komplex budov bývalej detskej nemocnice a zdravotnej školy. Podobne, na Bystrickej ceste, je vyprázdnená budova riaditeľstva papierní s kongresovou sálou, ako aj zdravotné stredisko. Posledné indície však naznačujú zmenu k lepšiemu. Ale, ak by aj prešli do majetku mesta, ich využitie si bude musieť premyslieť niektoré z budúcich mestských zastupiteľstiev. Dlhé roky visí otáznik a zamknutý čas aj nad kaštieľom svätej Žofie. Podobne je na tom areál bývalej papierne SOLO. Tiež priestor bývalého ihriska Slovan v Lazinách, podľa pôvodného územného plánu určený na športoviská. Dnes sú tieto územia mimo vlastníctva, a teda aj dosahu, mesta Ružomberok.
Kalvária a plaváreň
Ťah s plánovanou a započatou výstavbou mestskej plavárne s potápačskou vežou, o hĺbke asi dvadsať metrov, sa ukázal ako veľmi nešťastný. Ešte dlho bude na stole primátora oloveným ťažidlom. Do iných stavieb sa Mesto nepribralo. Ak nerátame sympatický cestný obchvat na Kalvárii. Krížovú cestu, teda kaplnky, sa podarilo aktivistom dostať pod režim a štatút kultúrnej pamiatky. A tam to aj končí. Teda, aspoň zatiaľ. Väčší pohyb akýmkoľvek smerom pozorovaný nebol. Začínajú sa napĺňať slová predchádzajúceho dekana Dušana Škrabeka, že ak sa dostane ružomberská Kalvária do režimu kultúrnej pamiatky, už s ňou nikto nepohne. Pár rokov od týchto pamätných slov už ubehlo. Sympatickým ostáva častejšie sprístupnenie a využívanie samotného kostolíka, najmä v letných mesiacoch, na bohoslužby. Dobré je, že farár Dušan Pardel tlačí na pílu, ako sa len dá.
Manna a či vlaha
Práve vďaka externému prostrediu, podnikateľskému, môže Ružomberok, aspoň ako tak, ukázať zmeny na svojej tvári. Moderné stredisko Yell point, či Autoplachty Juráš na Bystrickej ceste, sú povzbudivou ukážkou životaschopnosti podnikateľského prostredia. Podobne, ako by sme si dnes nevedeli predstaviť Ružomberok bez Kultúrneho domu Andreja Hlinku, tak by sme boli v Ružomberku veľmi chudobní bez Katolíckej univerzity. Práve tohto roku si pripomína 25 rokov svojej existencie, a my len môžeme vďačiť nebesám, že je v našom meste! Okrem svojho primárneho poslania - rozdávať vzdelanosť, zasahuje do kultúry, šíri povedomie o našom meste a vytvára intelektuálne spoločenské prostredie.
Kropením vpred
Záhada straty vody vo fontáne sa určite vyrieši. Okrem takejto vody - okrasnej, poznáme aj inú. Je síce pomyselná, ale dôležitá. Hovorí sa jej aj „voda na mlyn.“ A takej veru nie je nikdy dosť. Potečie aj v Ružomberku..?
.jpg)
