LIPTOV KLASIK ABONENT ČUTKOVSKÁ DOLINA Ak má nápad prepuknúť do podoby koncertu v prírode, je potrebný tím odhodlaných a profesionálnych ľudí. Sú to kolegovia, spolupracovníci. A tiež, mnohí ďalší odborníci. Len takto mohol sršať iskrivou náladou jedinečný koncert Liptov klasik v prírode pod názvom Keď ticho doliny ožije. Slovenská filharmónia, Čutkovská dolina a Ružomberský hlas boli pri tom.
Zámer ako cieľ Riaditeľ Kultúrneho domu Andreja Hlinku svoju dávnejšiu myšlienku oživil do reálnej podoby. Náročný projekt z viacerých strán. Samozrejme, netradičné uvedenie podujatia, a v tomto prípade zvlášť, ukrýva v sebe kus tajomstva, a najmä napätia. Jednak - z očakávania výsledku, a tiež, nemalé obavy môže vyvolávať nevyspytateľné počasie.
Doliny a mesto Ružomberok je mesto, ktoré, ako jedno z mála, má bezprostredný kontakt s prírodou. Tak polohou, ako aj dopravnou dostupnosťou. Jeho kontakt s lesným porastom, lesom, je plynulý, a to z viacerých strán. Do Hrabova alebo Čutkova sa dá poľahky odbočiť autom dokonca aj z hlavnej štátnej cesty. Radek Zdráhal sa už vo viacerých rozhlasových rozhovoroch netajil obdivom k prírode Liptova. Pre svoj výnimočný zámer si vybral Čutkovskú dolinu. Má výhodnú polohu voči mestu, a tiež je v nej dosah potrebných sietí, predovšetkým elektrických. Veľkolepé podujatie vyžaduje podporu viacerých vstupov. Aj zázemie pre účinkujúcich. Veľké javiskové pódium do svojej podoby rástlo niekoľko dní. Ku tomu bolo treba vybudovať stupňovité hľadisko pre viac ako tisíc miest na sedenie. Rozložiť stoličky, a zase ich pozbierať. Zdráhalovci v dlhých smenách trávili v doline celé dni.
Slovenská filharmónia Vystúpenie symfonického orchestra v otvorenom priestore, dokonca v exteriéri autentickej prírody, až tak časté nebýva. Známe je veľké letné a tradičné vystúpenie Viedenských filharmonikov v zámockom parku Schönbrunn, prenášané televíziou do viacerých štátov. V podobnom rozsahu sa v našich končinách niečo podobné, a už vôbec s tradíciou, veru nekoná. Úspešné uvedenie vystúpenia Slovenskej filharmónie v ružomberských podmienkach Čutkovskej doliny by azda mohlo mnohé naznačiť. Každopádne, tak do kultúry mesta, ako aj samotného orchestra, vnieslo rozmer osobitosti a jedinečnosti. Všetko je raz prvý raz. Aj keď už na tomto mieste boli uvedené živé hudobné vystúpenia, predsa to boli len menšie zoskupenia hráčov. Uviesť koncert v tvare - ako sa hovorí - un plug, teda bez podpory eletroakustických nástrojov, nie je jednoduchá vec. Najmä, ak uvážime otvorený priestor, bez možnosti využiť rezonanciu uzavretej sály, ako to zvyčajne pri takýchto koncertoch býva. Aj ladenie nástrojov je citlivé voči okolitému prostrediu. Zmení sa, ak posvieti slnko alebo sa rozšíri vzdušná vlhkosť.
Ruslan a Ľudmila
Ruský rozprávkový príbeh pretavil Michail Ivanovič Glinka do podoby rozsiahlej opery. Práve predohra ku tejto opere sa stala obľúbenou orchestrálnou skladbou mnohých koncertných uvedení. V Čutkove to bol akýsi štart ku veľkému podujatiu.
Zároveň požehnaný pár kvapkami rozpačitého dažďa. Podarilo sa tomu vyhnúť, a koncertné dielo mohlo byť odpálené zo štartovacej rampy Fatranka.
Novosvetská symfónia
Antonín Dvořák je jeden z najznámejších skladateľov svetovej klasickej hudby. Rovnako aj jeho dielo tvorí repertoár azda všetkých známych a veľkých orchestrov svetovej hudobnej scény. V Ružomberku sa už svojou tvorbou predstavil, a to práve po Veľkej noci v kostole sv. Ondreja. Tentoraz jeho dielo vymenilo velebnosť chrámu za velebnosť prírody. Jeho najznámejšie dielo - Novosvetská symfónia - sa tak ocitlo v nevšednom priestore otvorenej prírody.
Jeden z najväčších pokladov, ktoré Slovensko vo svojej kultúrnej výbave vlastní, je Slovenská filharmónia. Špičkové hudobné teleso, rokmi pretavené cez ruky mimoriadnych dirigentských osobností. Na ružomberskej premiére v sobotu 7. júna ho viedol Leoš Svárovský.
Nový svet Amerika Antonín Dvořák vytvoril svoju IX. symfóniu Z nového sveta, Novosvetskú, počas svojho niekoľkoročného pôsobenia v Spojených štátoch amerických. Odborníci ju zaraďujú k jeho tvorivému vrcholu. Toto dielo kypí skladateľovou invenciou v striedavých melodických náladách. A, ako to už býva, experti sa dohadujú, že čo všetko možno v tejto hudbe rozpoznať. Či už je to ruch veľkomesta, indiánske alebo černošské motívy. Ale tiež aj razantný motív nástupu nového sveta, života, v podobe technického pokroku v telegrafe odosielajúcom správu. Očividne sa modernou Amerikou, Dvořák ako skladateľ, v ohromení novým prostredím a novými kultúrnymi podnetmi, mimoriadne nadchýnal. Nakoniec, aj právom. Tvorivý komfort, ktorý mu poskytol pobyt v tejto krajine z dobre zabezpečeného živobytia vo finančnej nezávislosti, vyústili do jeho vykryštalizovaného kompozičného štýlu Nezávislosť, tak prepotrebná pre kompozičnú pohodu.
Piotr Iľjič Čajkovskij
Žiadny koncert pre orchester a sólistu nie je ľahký. A zvlášť, ak je to huslista. Čajkovského Koncert pre husle a orchester D-dur je náročné dielo na interpretačné majstrovstvo. Tiež aj na technické možnosti huslí, ako nástroja. Nekompromisná pecka, žiariaca bohatstvom melodickej invencie skladateľa. Vo svete je cenené, ako jedno z vrcholných diel hudobného dedičstva. Odvážne dialógové strety sólistu s orchestrom kladú mimoriadnu náročnosť na udržanie kompaktnosti skladby. Autor zrejme pri písaní tejto hudby hádam ani nepredpokladal, žeby to mohla niekedy zahrať žena. Ešte k tomu drobná a krehká Yoon-Hee Kim.
Pôvabný zázrak Rakúsko-kórejská huslistka Yoon-Hee Kim debutovala s orchestrom v roku 1996 už ako päťročná. Ako dieťa vystupovala s viacerými známymi filharmóniami. Získala ceny na niekoľkých medzinárodných súťažiach - a udivovala. Aj teraz - malý zázrak vo veľkej doline. Energicky sa vedela vysporiadať tak s búrlivým tutti, ako aj jemne s lyrikou melódie. Brilantné finále drásalo struny jej huslí v zložitých prstokladoch na ich krku. Desivá bravúra, siahajúca po otázke - ako sa dá tak náročná skladba predviesť spamäti. Čajkovský stále pridáva na tempe, s čím sa musí interpret stotožniť. Vrcholí v spoločnom súzvuku sólistu a orchestra, nekompromisnom tutti.
Jemná, ale výrazne presvedčivá, Yoon-Hee Kim vystúpila v najznámejších koncertných sálach sveta. Po ružomberskom koncerte si do ich zoznamu môže pridať aj čutkovskú Fatranku.
Kozmos aj svet
Symfónia „Z Nového světa“ patrí k tým dielam, ktoré sa navždy zapisujú ako pútavá melódia do pamäte poslucháčov. Lyricky podmanivé jej Largo - pre dominantný anglický roh - zaznelo na pohrebe niektorých amerických prezidentov. Veľa nechýbalo, a bola by si ho Amerika adoptovala za národnú hymnu.
Prvý človek na Mesiaci - astronaut Neil Armstrong, si nahrávku Novosvetskej, New World Symphony, zobral so sebou na misiu Apollo 11.
Antonín Dvořák ju premiérovo uviedol v New Yorku, vtedy v len nedávno postavenej koncertnej sieni Carnegie Hall. Uvedenie symfónie malo obrovský úspech. Po každej vete publikum tlieskalo, a Dvořák sa musel zakaždým klaňať. Až o niekoľko rokov sa táto IX. symfónia uviedla v českom prostredí. V pražskom Rudolfine orchester viedol sám autor diela.
Fatranka Hall
Ale to nie je nič mimoriadne, aj v Čutkove sa ozýval potlesk po každej vete skladby. Očividne, tisícka divákov, nabudená predchádzajúcim výkonom huslistky Kim, začína chápať, že sa vezie v luxusnom exprese, uháňajúcom krajinou krásy.
Výrazná dikcia plechových nástrojov stavia chromatickú chrbticu skladby. Razantné, americké. Zároveň aj rámcuje, keď sa v rytmizujúcom finále fanfárovite stupňuje tempo. Veľké hudobné plochy slákov sa striedajú s podobnými v dychoch, najmä plechových. Čeština má pre ne priliehavý výraz - žestě. V záverečnej fáze sa spájajú, aby burácali v spoločnom a masívnom tutti. Za nostalgickej pripomienky refrénovitého motívu larga z druhej vety. Dirigent Svárovský, idúci celý čas bez partitúry, si doslova užíva nástupy jednotlivých sekcií svojho orchestra. Vášnivá dráma, ktorá maže realitu prítomného času. Už od začiatku tejto symfónie sa do predstavenia nevtieravo, ale zato čoraz nástojčivejšie, pridáva skupina operených spevavcov z vedľajšieho blízkeho pódia, teda lesa. A Svárovský je vnímavý a necháva priestor na vyznenie aj tejto sekcii. Dynamika koncertu sa umocňuje aj o takéto pridané a nečakané hodnoty. Ale aj, v zostave Slovenskej filharmónie, desiatka hráčov na violončelo, slušný počet. Na prvom poste profesor Ján Slávik - slovenská jednotka.
Burcujúce finále ukončuje ďalší profesor - dirigent Leoš Svárovský - elegantným gestom. Ako už mnohokrát vo svojom umeleckom živote. Teraz, v Ružomberku, v Čutkove, asi aj trochu inak. Výkon, aj keď podobný, zakaždým je iný. Vždy však je naplnený úprimnou snahou o dokonalosť, vášeň a majstrovstvo. Aj taká je hudba pred očami sveta, za ktorou je množstvo driny.
Milosrdné nebesá
Koncert prepuká v ošiaľ skandujúceho publika. Vážny bod zlomu, keď si riaditeľ KDAH anonymne uvedomuje, že nemalá časť z potlesku patrí aj jemu. Alebo, ak mu to ešte nedošlo - tak mu to po zásluhe patrí. A tiež kolektívu kultúrneho domu, ktorý všetko toto - viditeľné, ale aj málo známe - pripravil. Nechýbal primátor Ľubomír Kubáň, ani predsedkyňa ŽSK Erika Jurinová, obaja s pozdravom úvodom podujatia. Napätie z očakávania nepriazne počasia spadlo zo všetkých hráčov tímu kapitána Zdráhala. Priazeň nebies bola úplne rukolapná. Ale aj povzbudivá. Už teraz je pripravený plán kultúrnych podujatí pre sezónu 2025/26.
Čutkovská dolina a vtáci - spevavci budú pri tom..!
A tiež znalci hudobného umenia, ktorí hodnotia, že najväčším a najpočuteľnejším hlasom Novosvetskej symfónie je výraz túžby po univerzálnej slobode a ľudskej spolunáležitosti.
