Burácajúce zborové „Sanctus...!“ rozochvelo múry chrámu sv. Ondreja a srdcia poslucháčov. Veľkonočné sviatky v Ružomberku mali svoj prekvapivý vrchol, keď sa stretlo uvedenie Mozartovej zádušnej omše s odchodom pápeža Františka na večnosť.
Zaujímavé súvislosti. Ukázali sa pri dlhodobom plánovaní predstaviť duchovnú skladbu W. A. Mozarta Requiem a nečakanom úmrtí hlavy katolíckej cirkvi, Svätého otca Františka.
Práve v utorok, po Veľkej noci, keď už mnohí zdieľajú pocit, že sa sviatky skončili. Ale nie v Ružomberku - a nie tí, ktorí prišli do farského kostola sv. Ondreja, aby si vypočuli Requiem v podaní Štátnej opery z Banskej Bystrice. Teda, orchestra a zboru, tiež štyroch sólistov. Pochopili, že urobili dobre a mohli si takto predĺžiť sviatky o duchovnú aj umeleckú rovinu - a možno aj o neopakovateľný zážitok.
Zdráhal a Pardel
V krátkom preslove priblížil riaditeľ Kultúrneho domu AH Radek Zdráhal hlavné osobnostné črty zosnulého pápeža Františka. Farár a dekan Dušan Pardel pridal citáciu slov samotného Františka, ktorými vyjadroval obdiv ku Slovensku a jeho krajine. Organizátor KDAH a Farský úrad rímskokatolíckej cirkvi v Ružomberku sa rozhodli tento koncert venovať jeho pamiatke.
Ak by sme sa teraz mali pokúsiť slovne vyjadriť to, čo sa odohralo v koncertnom predstavení v ružomberskom hlavnom chráme v utorok 22. apríla, bude to len chabé lapanie priliehavých prirovnaní, pretože pravý umelecký zážitok je neopísateľný. A taký bol aj ten ružomberský.
Requiem - odpočívaj
Requiem, zádušná - pohrebná omša Mozarta je jedno z najznámejších svetových hudobných diel. Vôbec nerazí trend nejakej nostalgickej pietnej skladby, plnej smútku. Práve naopak. Je razantnou a dynamickou oslavou umenia a života. Žiari živelnosťou, ktorú autor nekompromisne vtláča do výrazu zboru a orchestra. Nešetrí plechové dychy - pozauny, sťaby fanfáry - nástroje anjelských zborov. Výrazné hudobné plochy vyráža v prudkých kontrapunktoch do smelého a odvážneho stretu, neraz pokračujúceho v spoločnom súzvuku. Možno práve táto skladba približuje osobu Mozarta najvernejšie. Teda, aspoň tak, ako ho stvárnil filmový režisér Miloš Forman vo svojom diele Amadeus. Vášnivého a bláznivo divokého. Requiem je suverénna súčasná skladba, takmer na úrovni dnešných rockových koncertov. Moderná, dynamická a oslovujúca v polohe zimomriavok, ako aj údivu. Má tempo rútiacej sa mašiny, v dobe svojho vzniku ešte neznámej, a tiež zdrvujúci rytmus, prinášajúci neustále napätie. Divoké, spontánne, ale zase brzdiace pri oslave a údive.
Sanctus - svätý
Omša má svoje pevne stanovené časti. Azda by si mnohí mohli myslieť, že sú svojím spôsobom nejako pre autora zväzujúce. Naopak, správne autorské pochopenie čerpá ich námet a posúva význam do vyššej roviny, podporuje duchovnú podstatu. Omša stúpa vo svojom dramaturgickom vývoji scenára do jej samotného vrcholu, ktorým je slávnostné opakované zvolanie - sanctus, teda svätý. Prichádza bezprostredne pred aktom premenenia, keď sa chlieb v rukách kňaza a víno premieňajú na telo a krv Ježiša Krista. „Svätý, ktorý prichádza,“ je mystickým zvolaním v Apokalypse Jána, značené ako vrchol absolútna.
Tento moment je v omšovej skladbe Requiem zvlášť mimoriadne pochopený a skvelo dominantne zdôraznený. Tu sa už zbor Štátnej opery s chuťou ponára do vĺn vášnivej riavy svojho vokálneho prejavu, prevažne vo vysokých registroch. Sprievody sláčikových nástrojov sú búrlivé a turbulentné. Práve v tejto časti sa cíti ako ryba vo vode. A je potešiteľné poslucháčsky čítať, ako si bol toho autor dobre vedomý. Hravé a zároveň povznášajúce. A nielen táto časť, ale celkové vyznenie hudobnej skladby Requiem, je predchnuté pocitom pozdvihujúcej veleby, úcty a slávy. A pokory k božskému majestátu.
Dramatický výraz diela umocňujú party sólistov. V sopráne Katarína Procházková, v alte Michaela Šebestová. Mužské hlasy Andrej Vancel - tenor a Ivan Zvarík - bas. Dirigentskú taktovku držal Igor Bulla, zbormajsterkou bola Iveta Popovičová.
Organizačný nápor
Samozrejme, zariadiť takéto predstavenie, koncert vo viacerých vrstvách, musí byť nutne úspešným ťahom organizátora. V tomto prípade Kultúrneho domu A. Hlinku. Čo všetko prináša taká skutočnosť, že práve v kostole má vystúpiť orchester, početný zbor a auditórium majú zaplniť stovky poslucháčov - je samostatnou témou, verejnosti spravidla skrytou. To, že kostol bolo ešte potrebné doplniť ďalšími miestami na sedenie, vrátane vyvýšených stupňov - je, popri všetkom, len malým technickým rébusom. Requiem sa uvádzalo v priestore chrámu sv. Ondreja bez akejkoľvek podpory elektroakustických zariadení. Jednoducho tak, ako by sa mohlo predstaviť aj niekoľko storočí dozadu. Všetko ponechané na výkon umelcov a akustiku chrámového priestoru. Sympatickým krokom bolo aj poskytnutie zázemia pre účinkujúcich v Gymnáziu sv. Andreja.
Umierajúci Mozart
Skladba Requiem je opradená mierou tajomstva a záhady. Vznikať začala na objednávku od tajomnej postavy muža, ktorý ju dopredu vyplatil. Krajina bola postihnutá pandémiou moru, rok postupoval ku zime a Wolfgang Amadeus Mozart, ako vždy, zápasil s materiálnymi problémami o živobytie. Pri slabnúcom podlomenom zdraví si uvedomoval, že si komponuje pre seba pohrebnú omšu. Dielo mu nebolo dopriate dokončiť. Urobil to za neho jeho dôverný žiak Franz Xaver Süssmayr. Už ležiac na posteli si prespieval výňatky z omše. A ešte v tú noc, 5. decembra 1791, zomrel vo veku 35 rokov. Svojím rozsiahlym hudobným dielom zabral rozsiahlu časť svetového hudobného dedičstva.
Veľkonočná oktáva
Rozbehnutý kultúrny život, ktorý zurčí v Ružomberku svojím ustáleným rytmom, vhupol po veľkonočných sviatkoch do výraznejšej podoby. Prvý týždeň po nedeli Veľkej noci má katolícka cirkev zaužívaný ako veľkonočnú oktávu, kedy každý deň je vnímaný ako sviatok. A farský kostol sv. Ondreja bol, ako vždy, centrom sviatočného veľkonočného diania. A pridal aj ďalší formát oslavy - koncert profesionálneho ansámblu.
Aby toho v tomto týždni nebolo málo, KDAH ku prvému podujatiu v kostole pridal ešte dve ďalšie vo Veľkej dvorane. Vystúpenie súboru SĽUK pri príležitosti jeho 75. výročia založenia a koncert Slávna oscarová hudba v podaní Štátnej filharmónie Košice.
Požehnaný týždeň, podčiarknutý hrubou fixkou umenia.
