(čítanie+) Na nedeľné ráno 26. novembra mnohí Ružomberčania len tak ľahko nezabudnú. Boli totiž priamymi aktérmi scén ako z hororového filmu. Nechtiac. Je krátko pred siedmou ráno. Vydávame sa na aute po trase Houdekova – Sidorova – Jelence. Na vozovke len sneh, a pod tým čistý ľad. Nikde ani stopy po zimnej údržbe.
Už na križovatke spomínaných dvoch ulíc (Sidorova-Jelence) sme spozorneli. Dve autá sa pred nami na strete Riadku a Jelencov šmýkali.
Ups. Tadiaľ asi nepôjdeme. Vybrali sme sa hore po Zelenej, smerom ku Kláštoru Františkánok. Zlý nápad. Už na začiatku strmej cesty nás začalo šmýkať. Horko-ťažko, ale predsa, sme po neupravenej ceste vyšli.
Pokračovali sme ku Kamzíku, námestím, cieľom bola redakcia RH na Námestí slobody. Všade, resp. nikde ani chýru ani slychu po akejkoľvek údržbe. Cesta s jemnou vrstvou snehu, pod tým čistý ľad.
Keď sme prechádzali popri polícii a daňovom úrade, uvedomili sme si, že dole smerom k múzeu to môže byť nebezpečné. Zaparkovali sme auto oproti jezuitom, pred daňovým úradom.
Akurát skončila prvá nedeľná svätá omša (6:00) vo farskom kostole. My s mobilom v ruke, na chodníku od polície smerom k Satelitom/múzeu, kde sme očakávali, že sa bude niečo diať.
Aj sa dialo. Znovu podotýkame, že cesta v týchto končinách nebola nikde upravená. Jemná vrstva snehu, a pod ňou čistý ľad. Ani stopy po posypaní, solení, odhŕňaní. Bolo stále pred siedmou.
Rútiace sa autá (väčšina z nich išla zo sv. omše) okamžite za daňovým úradom spomalili, brzdili. Nič im to nepomohlo. Cestou sa plížili ako curlingové gule. Šmýkalo ich, tí, ktorí situáciu ustáli, ani nešli dole smerom k múzeu, ale zamierili to k Satelitom (Sladkého) v nádeji, že tam bude cesta upravená.
Ostatní sa postupne dostávali do poriadnej šlamastiky. Bolo počuť len buch-buch, autá do seba narážali ako biliardové gule, stalo sa tam viacero dopravných kolízií. Nečudo, na ceste, ktorá nebola nijako upravená, posypaná či posolená, priezračná ako ľad, sa nič iné ani nedalo čakať.
Viacerým vozidlám vznikli škody, poškodené blatníky, či iné časti áut. Ľudia v panike brzdili, zachádzali ku krajnici, snažili sa zastať a nepríjemné, hektické situácie ustáť s čo najmenšími škodami.
V pohotovosti mali byť už oveľa skôr Technické služby, zmluvný partner mesta pri zimnej údržbe. Ale, neboli. Namiesto toho, a to bez preháňania, bola v pohotovosti zubatá. Stačilo totiž málo, a mohlo tam pokojne vyhasnúť (nejeden) ľudský život.
Osud? Náhoda? Zhoda okolností? Šťastie? Božie riadenie? Umenie vodičov? Vyberte si. Niečo z tohto zrejme mohlo za skutočnosť, že okrem poškodených áut, vystrašených ľudí a úplne nemožnému prejazdu sa nikomu nič vážne nestalo.
Nad múzeom zostal stáť aj autobus MAD, s veľkými problémami zastal pri krajnici. Neprešiel by cez zhluk áut, ktoré pred ním priamo na ceste stáli.
Je 7:25. Prichádza prvé vozidlo údržby. Solí cestu, sneh a ľad sa musia skloniť pred posypovou soľou, roztápajú sa. Cesta sa stáva znovu prejazdná…
Kde sa stala chyba? Prečo nebola jedna z kľúčových ciest v Ružomberku, dokonca trasa liniek MAD a jej výrazne strmý úsek – zjazdná ani o siedmej ráno? Opýtali sme sa hovorcu mesta Ružomberok Vladimíra Miškovčíka.
„Zimnú údržbu v meste zabezpečuje samospráva na základe zmluvy prostredníctvom zmluvného partnera Technických služieb Ružomberok. Pokiaľ ide o situáciu z nedele 26. novembra zo skorých ranných hodín z úseku na kopci pri Liptovskom múzeu, na základe osobného monitoringu zmenového dispečera v teréne ešte o 5:00 nebol posyp komunikácie nutný. Zjazdnosť cesty bola potvrdená aj rannými spojmi mestskej autobusovej dopravy. Vývinom poveternostnej situácie, ktorá skomplikovala situáciu v celom meste, bola zvolaná celá pohotovostná zmena.“
Zimná údržba bola podľa jeho slov vykonávaná riadne a podľa plánu napriek tomu sa stalo to, že rýchlou zmenou počasia na ceste pribudol sneh a v niektorých miestach primrzla. „Uvedená situácia nás mrzí a vodičom sa........................
(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.23/2023)
