(EXKLUZÍVNE IBA U NÁS) Revolučné námestie v Ružomberku praskalo pod náporom ľudí. Bola birmovka. Sviatosť birmovania vysluhoval spišský kapitulný vikár Jozef Ligoš. Na túto chvíľu, práve túto slávnosť, sa čakalo celé roky. Od roku 1946. Písal sa rok 1969 a komunistická moc láskavo povolila svoju uzdu držiacu nad spoločnosťou a cirkvou zvlášť. Pre veľký záujem sa to ešte podarilo po mesiaci zopakovať.
Potom nastúpili v tvrdších mantineloch roky husákovskej normalizácie a o takýchto častých cirkevných prejavoch a vystúpeniach sa mohlo len snívať. Námestie teraz nesie meno svojho rodáka Andreja Hlinku a výkon cirkevných záležitostí neschvaľuje žiadny svetský nadriadený orgán.
Ján Vojtaššák. Ružomberská katolícka farnosť už historicky patrí do Spišskej diecézy, pod správu tamojšieho biskupstva, v historickom mestečku, akým je Spišská Kapitula s katedrálnym chrámom sv. Martina. Keď bol z jej vedenia hanebným spôsobom odstránený, pri nástupe a uplatňovaní boľševickej moci v 50. rokoch biskup Ján Vojtaššák, biskupský stolec ostal na celé desaťročia vyprázdnený. Biskup Vojtaššák bol vystavený potupným a ponižujúcim väzenským praktikám vtedajšieho tvaru spravodlivosti komunistov. Dokonca, ešte ako 75-ročný dôchodca musel plniť prísne pracovné normy.
František Tondra. Biskupský stolec ostal na celé desaťročia opustený, organizácia diecézy, cirkevnej správnej jednotky, sa vykonávala cez funkciu vikára. V Slovenskej socialistickej republike boli len dva posty biskupa, ktoré boli obsadené. Aj v dôsledku vnútorného pnutia vo vtedajšej spoločnosti, podporenej aj petíciami a pro náboženskými aktivistami, prišiel na biskupský stolec František Tondra. Bolo to len niekoľko mesiacov pred pádom komunistickej moci v štáte, ktorý si svoje bezbrehé šafárenie uzákonil aj v ústave republiky. Práve o dva týždne si pripomenieme 34. výročie od tohto výrazného medzníka v našich dejinách.
Etapa dnešnej demokratickej doby slobody už priniesla nápravu na všetkých miestach v cirkevnej správe. Biskupstvá sa postupne, podľa potreby, doplnili aj o pozície pomocných biskupov. Práve tak mohla byť tri roky spravovaná, pomocným biskupom Jánom Kubošom, aj Spišská diecéza, po, azda predčasnom, úmrtí biskupa Štefana Sečku. Na biskupský stolec nastúpil po Františkovi Tondrovi. Ako povedal na večernej besede (26. 10.) v ružomberskej synagóge cirkevný analytik Imrich Gazda, teraz je vlastne obdobie tretej biskupskej generácie, po týchto predchádzajúcich.
Štvrtok 26. október. Pre vysokoškolského pedagóga, bývalého prorektora Katolíckej univerzity v Ružomberku v rokoch 2014-2018, akým je Mons. prof. ThDr. PaedDr. SSLic. František Trstenský, PhD. naše mesto cudzie nie je. Ale predsa. Ako biskup ho mohol prvý raz navštíviť vo štvrtok 26. októbra. A dá sa povedať, že Ružomberčania si tento, vopred ohlásený termín, aj dobre postrážili. Bohatá účasť veriacich vo farskom kostole sv. Ondreja, synagóga v limite svojich kapacitných možností. Plný dom, ako sa zvykne hovoriť. Tak sa nepotvrdili určité obavy o návštevnosti, keď práve v tento deň bola v meste zaujímavá ponuka športových podujatí.
Úsmev hodnota duše. „Som veľmi rada, že som bola! Bol to zážitok. Myslím si, že som sa celý čas usmievala,“ povedala fotoreportérka Anna Gallasová, hneď po tom, ako priniesla obrazové spravodajstvo z tejto pamätnej návštevy. Úsmev je chytľavá vec, ľahko môže nabrať podobu pandémie a u „tohto nášho“ biskupa Františka je veľmi ľahko rozpoznateľný, a teda aj prenosný. Úsmevom sa odovzdáva radosť a šíri dobrá nálada. A práve tá pri celom Františkovom vystupovaní v Ružomberku nechýbala ani chvíľu. Srdečné a vďačné pohľady Ružomberčanov už pri jeho vstupe do chrámového priestoru, a potom s nadšením pokračovanie v synagóge. Ako už povedal Seneca, pravá radosť je veľká vec.
Vedec, lingvista, biblista. František Trstenský má za sebou bohatú vedeckú bádateľskú a výskumnú kariéru a pred sebou poslanie vysväteného biskupa. Samozrejme, to by bol len hrubý rámec vymedzenia jeho intervalu pôsobnosti, zároveň v stálej kňazskej službe. Odbornosťou je zaradený predovšetkým ako biblista. S tým sú spojené jeho predchádzajúce študijné pobyty v štátoch blízkeho východu, zamerané najmä na archeológiu. Tiež štúdium biblických jazykov, ako hebrejčina, gréčtina, aramejčina. Pri prednáškovom pobyte v Jeruzaleme študoval aj sýrčinu, akkadčinu alebo aj ugaritský jazyk. Aj preto sa ružomberskí veriaci posnažili a vyhotovili ako dar - ružu pre Františka, ručne prepísané biblické texty, Listy apoštola Pavla. V zviazanej podobe mu to po skončení omše odovzdali.
Jozef a František Trstenský. „Privádzam svojho oltárneho brata Františka, zároveň aj môjho rodného brata,“ povedal Jozef Trstenský, farár z Liptovskej Lúžnej, predtým z Černovej, keď predstúpil pred kolégium svätiacich biskupov v Spišskej Kapitule. Azda by sa aj mohlo zdať, že svätenie za biskupa dostal František Trstenský, ako oneskorený dar ku svojej päťdesiatke, keďže sa narodil 13. marca. Dar vyzerá možno trochu ináč. Svätenie na biskupa a funkcia s tým spojená, je však predovšetkým veľký záväzok. A pracovný nápor, že sa môže často sedem dní na týždeň máliť.
Aj asi preto trval výber vhodného kandidáta na túto pozíciu tri roky. A musí byť aj odhodlaný. Rátať musí aj s tým, že ho nejaký dôchodkový odpočinok v súčte rokov nečaká. Zatiaľ si opticky a s humorom ťažko a nešikovne zvyká na insígnie náležiace biskupovi, teda pastiersku palicu, berlu a pokrývku hlavy, mitru. Pri homílii, kázni, ich má mať so sebou, pri slúžení omše zase odkladá. Náročné zapamätať.
Viktor Trstenský. Vzdialená príbuzenská stopa vedie aj ku známemu disidentovi, horlivému kňazovi, ktorým bol publicista Viktor Trstenský. Ako spoluväzeň biskupa Jána Vojtaššáka knižne vydal jeho životopis. Odvážne vystupoval v čase totality za práva cirkvi a veriacich, ako horlivý zástanca pravdy a viery. Bol nositeľom viacerých ocenení, tiež aj titulu pápežský prelát. Za socializmu v kňazskej službe nemohol verejne účinkovať.
František v synagóge. Aby tých Františkov nebolo málo, zostavu diskutujúcich doplnil bard slovenskej politiky, staronový poslanec NR SR, František Mikloško. No, a o čom bola diskusia? O Františkovi, súčasnom pápežovi a o dobrej nálade. Žurnalista Imrich Gazda podrobne sleduje nielen dianie v Rímskej kúrii, ale aj iné náboženské pohyby vo svete. Ako odborník je prizývaný do diskusných relácií rôznych médií, bol aj spolukomentátorom v RTVS pri pápežovej návšteve Slovenska. „Viera má byť o uvažovaní, nie o prijímaní nejakého diktátu. Pápež rozvíril polemiku, vyvolal otázky, a to je podľa mňa fajn,“ zdôraznil v rozprave Gazda a pridal postreh: „Doteraz sme boli zvyknutí, že Rím dáva definitívne odpovede, a zrazu tu máme pápeža, ktorý vyvoláva otázky. Medzi „áno“ a „nie“ je pestrá škála slov, medzi čiernou a bielou je celá paleta farieb. Ľudský život je zložitý, nemôžeme ho celý zošnurovať do presných predpisov.“
Výzvu pridal biskup František: „Preberme spoločne zodpovednosť aj za Spišskú diecézu. Ľudia povedia: Bude, ako poviete, pán biskup. Nie, uvažujme spoločne, skúmajme, aká má byť naša cirkev. Cirkev, akú chce mať Kristus.“
Zloba aj poézia. „Pápež František povedal, že Slovensko je poézia, že je tu živá zbožnosť. Ale my tu nie sme len pre seba. Aký je stav slovenskej spoločnosti? Nikdy sme neboli takí rozbití, koľko je tu zloby,“ pridal názor František Mikloško. Ako skúsený politik a poslanec vie o tom svoje a môže politické blato schytávať z prvej ruky: „V parlamente som teraz zažil taký šok. Pri vystúpení jedného poslanca som musel odísť, lebo ma začal z toho bolieť žalúdok. Toľko zloby a snahy ponížiť iného človeka z toho vychádzalo.“
Diskusný večer na tému Cirkev podľa Františka organizoval denník Postoj s moderátorom Pavlom Rábarom. Vydarený formát podujatia očividne ružomberskej poslucháčskej a diváckej verejnosti „sadol.“ Nielen živý kontakt s biskupom, ale aj témy o hodnotových stanoviskách, ako bioetika alebo problematika vzťahov rozvedených manželstiev, sú aktuálne momenty prežívania, tak partnerského, ako aj spoločenského života. Odhodlanie v novom vetre azda ponúkne možnosti riešení.
Vízia. Biskup František priznal aj návrh, ktorý dostal, aby si zriadil kanceláriu v Ružomberku. Pekný takýto krok by iste uvítali viacerí v našom meste. Nakoniec, všetko je v pohybe, potreby rastú. Už niekoľkokrát v minulosti prebleskla informácia, že azda by sa mohla zriadiť Liptovsko-Oravská diecéza. So sídlom v Ružomberku. Tohto biskupa Františka, z Oravy, by sme už teda, mali...
.jpg)
