(čítanie+) Ružomberok sa minulý štvrtok rozlúčil so zimou a privítal jar. Folklórny súbor Liptov a Detský folklórny súbor Liptáčik vyniesol Murienu. Sprievod viedol ulicami mesta k Revúcej, kde Murienu – symbol zimy – obradne zapálili a hodili do rieky za hojnej účasti divákov.
„Zvyk vynášania Murieny je považovaný za jeden z najstarších, pochádzajúci ešte z predkresťanských čas. Uchovával sa v rôznych podobách takmer vo všetkých obciach Dolného Liptova. Hlavným účelom bolo odprevadenie zimy a privolanie jari a leta. Úkony a tanečno-obradné chorovody mali zabezpečiť bohatú úrodu, zdravie, plodnosť na začiatku vegetačného roka, ktorý bol pôvodne považovaný aj za začiatok kalendárneho roka. Keďže môžeme hovoriť o existenčnom zabezpečení, predpokladá sa, že v predkresťanskom období dochádzalo k skutočným obetiam pre božstvá. Slamená figurína, či už ženská alebo mužská, má túto obeť pripomínať,“ povedal pre naše noviny Igor Littva, vedúci FS Liptov.
Novie leto
Tieto chorovody je možné rozdeliť na dve časti: Prvá je „morenie“ (pálenie, topenie alebo ubíjanie) slamenej figuríny - symbolu zimy a druhá - privolávanie jari, vítanie „novieho leta“. V prvej časti sa tak chorovody uskutočňujú s figurínou, v druhej s pučiacimi konárikmi.“ Ľudia tiež verili, že takýmto spôsobom od seba odoženú choroby, ba aj smrť a privolajú prosperitu pre celú dedinu. Najčastejším termínom vynášania Murieny bola Smrtná nedeľa – dva týždne pred Veľkonočnou nedeľou. Zvyk pochádza z predkresťanského obdobia, kedy ľudia verili, že môžu ovplyvniť nadprirodzené sily. Týmto silám pripisovali aj striedanie ročných období - ich život bol spätý s mágiou a poverami. Okrem toho bol zvyk vynášania Murieny veľmi dôležitý aj pre staré dievky: tie museli pozorne sledovať, na ktorú stranu bude Muriena plávať, a kde sa zastaví. Ak sa zastavila v blízkosti chalupy, v ktorej býval slobodný mládenec, ten mal byť starej dievke súdený.
Jeden z najarchaickejších zvykov
Tým, že zvyk vynášania Murieny pretrval až z pohanských čias, svojho času proti nemu brojila aj cirkev. To, že napriek tomu ostal v niektorých obciach dolného Liptova až do dnešných čias, svedčí o silne zakorenených pohanských rituáloch v našom prostredí. „Dievčatá chodili s Murienou po dedine z domu do domu. Pred domom zaspievali, zatancovali, za čo boli odmenené tradičným pečivom, vajíčkami. V niektorých obciach Murienu len topili, v niektorých ju aj zapaľovali,“ o zvykoch našich predkov uviedol I .Littva. Dá sa povedať, že je to jeden z najarchaickejších zvykov, ktoré sa dodnes zachovali.
A tento prastarý zvyk vnáša Folklórny súbor Liptov do ulíc Ružomberka od roku 1993, teda už celých 30 rokov. „V našom - súborovom prevedení bol rozšírený aj o „Vesnu“ - staroslovanské božstvo, ktorému bola vykonávaná obeta za účelom zabezpečenia bohatej úrody v nasledujúcom roku, čo dokazujú zachované texty piesní. Ako už začalo byť zvykom, k obradu sa pripájajú aj žiačky Súkromnej základnej umeleckej školy folklórneho súboru Liptov a Detského folklórneho súboru Liptáčik,“ doplnil I. Littva. Murienu vyniesli ulicou Podhora k rieke Revúca, kde bola za obradných tancov zapálená a hodená do rieky. Cestou späť dievčatá tance k vítaniu jari.
Plné a prázdne ulice mesta
Vynášanie Murieny si prišlo pozrieť do centra mesta mnoho Ružomberčanov. Do sprievodu sa zapojili aj niektorí náhodne okoloidúci a zaujímavé divadlo pri Revúcej obdivovali desiatky ľudí. Aký to rozdiel oproti..............................
