Slovenský spisovateľ a prozaik. Takúto stručnú úvodnú charakteristiku ponúka pri černovskom rodákovi Antonovi Laučekovi wikipedia. Za strohým opisom sa však skrýva bohaté literárne dielo, ktoré v uplynulom období pán spisovateľ rozšíril o niekoľko zaujímavých titulov. To bolo dôvodom prečo sme A. Laučeka oslovili s otázkami, ktoré sa týkajú jeho aktuálnej tvorby, pôsobenia, ale aj plánov do budúcnosti.
Nešlo o jednoduchú záležitosť. Prvou novinkou je románová próza s názvom Iba srdce. Vznikla na podnet Spoločnosti Božieho Slova, misionárov z Nitry a opisuje dramatické životné osudy Jána Hudeca, ktorý pochádzal z Chlebníc na Orave. Kňaz sa narodil v roku 1922, po štúdiách na Slovensku a neskôr v Ríme pôsobil na ostrove Flores v Indonézii viac ako 42 rokov, kde je aj pochovaný.
Pri príležitosti spomienkových slávností týkajúcich sa jeho nedožitej storočnice bola vydaná prvá verzia tejto prózy pod názvom Misionár Ján. Obsahovala aj cennú obrazovo-dokumentárnu prílohu. Text vznikal sedem mesiacov a Spoločnosť knihu distribuovala záujemcom práve počas augustových osláv.
Lenže po odovzdaní prvej verzie textu do tlače sa ukázala potreba doplniť do neho viaceré novozistené skutočnosti, a tie sa mohli objaviť v druhom vydaní knihy, ktorá vyšla už v inej obálke pod názvom Iba srdce v októbri 2022. „Pri jej písaní som vychádzal z bohatého najmä písomného materiálu, ktorý mi poskytla hlavne Spoločnosť a tiež zo spomienok pamätníkov, prípadne členov rodiny. Nešlo o jednoduchú záležitosť, keďže v Indonézii som nikdy nebol. Ale pre mňa išlo o výzvu týkajúcu sa nevšednej osobnosti a život misionára Jána Hudeca ma uchvátil,“ priblížil A. Lauček. Záujemcovia môžu knihu získať v Ružomberku na jednej z plánovaných besied.
Príbeh o rodákovi Vendelínovi Javorkovi. V ostatných piatich rokoch sa autorsky „činil“ vydávaním zbierky beletrizovaných žánrov publicistického štýlu Iba tak IX. - XII. Jeho v tom období napísané divadelné hry ako Puknutý zvon či dráma Najkrajšia ozvena mali premiéru v podaní ochotníckych súborov hlavne mimo Liptova.
V roku 2021 mu vyšla próza Päť dní Vendelína Michajloviča, v ktorej rozpovedá príbeh o rodákovi Vendelínovi Javorkovi. Ďalším literárnym počinom bola kniha o hendikepovaných deťoch s názvom O ranených vtáčatách – nie iba tak. Všetky spomenuté knihy si môžu záujemcovia zakúpiť v nadácii podporujúcej znevýhodnené deti Úsmev pre druhých, ktorej ich autor daroval.
„Podnety pre tvorbu získavam tak, že sa veľa rozprávam s ľuďmi - aj s cudzími. Momentálne nepíšem, len si robím poznámky, aby som sa mal do čoho ponoriť, keď budem chcieť začať niečo nové. Hoci už pomaly strácam nádej, že ľudia začnú znova čítať. Napísal som glosu Debilizácia národa, ktorá koluje na internete už približne tretí rok, všimlo si ju viac ako pol milióna záujemcov. Doteraz sa mi mnohí v reakcii ohlasujú. V glose pripomínam Emersonovo konštatovanie, že kto prečítal aspoň jednu dobrú knihu, ako keby absolvoval dobrú univerzitu,“ podotkol.
Pokračoval: „No žiaľ, stále viac je takých, a to najmä z mladej generácie, ktorí neprečítali žiadnu knihu. A to na človeku hneď spoznáte, že nevie nič, chýba mu vedomostný základ a jediné, čo dokáže, je klikanie na internete. Všetci zabúdajú, že na počiatku bolo slovo, a nie klik.“
Nezostať len pri klikaní na internete. Na otázku, čo má v úmysle publikovať v najbližšom čase, odvetil, že plány by boli, ale nechce provokovať. „Nechávam si čas a priestor pre nápady. Musia dozrieť. Zatiaľ aspoň chodievam na besedy o literatúre, presviedčam mládež, že treba čítať knihy. Budú vzdelaní, ak neostanú iba pri klikaní na internete. Našťastie, ešte existujú učitelia slovenčiny, ktorí túto potrebu chápu. Mám už svoje knižnice, kde ma pozývajú pravidelne a aj školy, kde učia pedagógovia horiaci pre literatúru.“
Anton Lauček je vyštudovaný učiteľ dejepisu, slovenského a nemeckého jazyka a literatúry, dlhoročný vysokoškolský pedagóg. V súčasnosti pracuje už dvanásty rok na Žilinskej univerzite, konkrétne na Fakulte humanitných vied a na Fakulte elektrotechniky a informačných technológií. „Škola vydala v roku 2019 aj moju knihu Iba tak o univerzite. Používa ju pri propagácii ako marketingový nástroj, umelecky zameraný. Hoci ide o univerzitu technicky orientovanú, motto v úvode mierne provokuje, no hlavne pripomína čitateľovi, že "Svet zachráni jedine krása a dobro. Technika ho zničí. Pomôže mu, iba keď sa dá do služieb dobra a krásy. Iba tak!"
Rozprávanie zakončil úsmevne odpoveďou na otázku, čo robí vo voľnom čase. „Obyčajne ho zmárnim cestovaním. Kto skúsil cestovať vlakmi, vie, o čom hovorím.“
