Ružomberský hlas
  • Sobota 22. jún 2024
  • 0:0:0
  • Online:
ODVIATE ČASOM Rok 1928 bol jubilejným rokom 10. výročia vzniku Československa. Iniciatívne, nenásilne a s ochotou sa štátne inštitúcie pripravovali na oslavu nastávajúceho výročia. „Okresný osvetový zbor v Ružomberku nariadil všetkým obciam okresu, aby z príležitosti 10. výročia vzniku republiky do prípravy osláv zapojili učiteľov a organizovali: prednášky o vzniku a význame ČSR, nacvičovali divadelné predstavenia, organizovali „stromkové slávnosti“ s vysadením pamätných stromov, najčastejšie líp.“

Vojenská posádka v Ružomberku „už 4. marca 1928 vo veľkej zasadačke Mestského domu pripravila oslavu 10. výročia vzniku ČSR a 7. marca na futbalovom ihrisku ŠK Ružomberok sa predstavila vojenskou prehliadkou nastúpených jednotiek.“ Celý rok boli prezentované spoločenské, kultúrne a športové podujatia pripomínajúce vznik republiky.

Mesto Ružomberok vyhlásilo súťaž na jubilejný pomník „Sloboda slovenského národa.“ Dňa 26. júna 1928 v Mestskom dome zasadla komisia, ktorá posúdila návrhy. Zvíťazil návrh od akademického sochára L. Majerského a prof. V. Malíka z Bratislavy, ktorým vyhotovenie pomníka bolo zadané. Na druhom mieste bol návrh od Pospíšila z Bratislavy a na treťom mieste od sochárov Otáhal, Skorpíšek z Prahy.

O vybranom návrhu protestovali umelecké spolky a Ľudovít Fulla sa mal vyjadriť, „že takáto socha sa pre Ružomberok nehodí...“ Dňa 28. októbra 1928, v deň výročia vzniku republiky bol položený základný kameň pomníka. Na mieste bývalého cintorína sa zhromaždila tisícka ľudí. Už doobeda sa konali bohoslužby, na ihrisku slávnostná prehliadka vojska... Napriek vyhotoveniu a osadeniu pomník bol rok zahalený pre protesty Ružomberčanov (nahé ženské telo) a odhalený bol až 10. novembra 1929 a s výnimkou vojnových rokov tam stojí dodnes.

Ako v súčasnosti, tak aj v jubilejnom roku republiky Ružomberok privítal viacerých významných hostí. Cestou po Slovensku sa v Ružomberku zastavil priateľ slovenského národa Scotus Viator. Pri Hoteli Mýto bola postavená slávobrána, zhromaždilo sa do 3 000 ľudí prevolávajúcich na jeho slávu. Oficiálne privítanie vykonal starosta mesta J. Janček a po privítaní bol S. Viator hosťom Andreja Hlinku. V jeho programe bola aj návšteva černovského cintorína k hrobom martýrov.

Ďalšia návšteva bola mimoriadne zaujímavá. „V nedeľu dňa 22. júla 1928 navštívil naše mesto prvý krajinský prezident Ján Drobný, náš rodák. Privítali sme ho okázalo tak, ako sa sluší. Keď sa prezident J. Drobný objavil v bráne stanice, bol privítaný hlučným „SLÁVA“... Pri vchode do mesta pred Mýtom, očakávalo ho 5 000 ľudí. Pri slávobráne privítal krajinského prezidenta starosta Janček...“

Po oficialitách sa sprievod odobral na faru, kde bol hosťom A. Hlinku. Následne odišli na černovský cintorín k hrobom martýrov. „Potom prezident položil kvety na hrob svojho bývalého profesora Jozefa Potkana–Budaváryho a na hroby svojich rodičov, ktorí odpočívajú v starom ružomberskom cintoríne (pozn. za domom hasičov). Nevieme prečo, o tomto období je málo informácií. Krajinský prezident bol najvyšším krajinským úradníkom, podriadený ministrovi vnútra ČSR. Slovenská krajina bola zriadená zo zákona a účinnosť nadobudla od 1.7. 1928. Československo bolo rozdelené na štyri krajinské zriadenia: Čechy, Morava so Sliezskom, Slovensko a Podkarpatská Rus. A práve na čele Slovenska bol Ružomberčan Ján Drobný.

Výročie republiky nezmenilo nič na bežných starostiach mesta, ktoré trápili obyvateľov a ktoré bolo potrebné neustále riešiť. Bolo spestrením života a výzvou na započatie, alebo ukončenie niektorých akcií. „V apríli mestská rada prerokovávala a hľadala nasledujúce riešenia. Bolo potrebné opraviť dvoje schodov vedúcich na námestie, pretože po daždi sa na Mariánsku ulicu po nich valí voda, je nutné vybudovanie kanalizácie. Revúca na Plavisku pri vyššej hladine vody zaplavuje dvory domov. Prerokované bolo vydláždenie ulice ku nemocnici a s nemocnicou boli vedené rokovania ohľadom zníženia platieb za použitie röntgenu zo 70.- na 50.- korún.“

Nie všetci obyvatelia mesta boli s riešením a postupom vedenia mesta spokojní. Tí, ktorí bývali na Pivovarskej ulici sa dožadovali výstavby kanalizácie, ale uspeli len čiastočne. „Mesto im povolilo budovať kanalizáciu na vlastné náklady...“ Štátne zákazky plánované vo výstavbe v Ružomberku sa nezastavili. „Stavba sedrie a väznice v Ružomberku postúpila tak, že 14. januára bola vypísaná súťaž na vypracovanie plánov stavby. Je predpoklad, že výstavba sa začne ešte v tomto roku...“

Ku koncu roka 1928 bola dokončievaná stavba dominanty mesta – Kultúrneho domu. Decembrová tlač chválila veľkolepé dielo, ale vždy sa našli ľudia, ktorým niečo vadilo (ako vždy). „Kultúrny dom v Ružomberku speje k svojmu dokončeniu. Hoci celá stavba ešte odovzdaná nie je, kino začalo premietať už skôr. Ale ľuďom vadia dvojjazyčné názvy, dožadujú sa iba slovenských...“

Koniec roka znamenal ukončenie výstavby a odovzdanie kultúrneho stánku do užívania. Nebudeme čitateľov zaťažovať podrobnosťami o KD, viackrát sme o nich písali. Pripomenieme iba slávnostné otvorenie. „Slávnosť posviacky budovy sa konala 30. decembra 1928. Začala pontifikálnou omšou celebrovanou biskupom Jánom Vojtaššákom vo farskom kostole. Z kostola asi 4 000 ľudí v sprievode s národnými zástavami a za spevu náboženských a národných piesní sa vydalo ku KD. Akt posviacky vykonal biskup J. Vojtaššák a po zahraní hymien žilinskou vojenskou hudbou a po zaspievaní pápežskej hymny, sa uskutočnilo slávnostné otvorenie KD.“

Nasledovali príhovory, pozdravy, banket pre pozvaných hostí. Vo veľkej dvorane sa potom konalo divadelné predstavenie s biblickou hrou Siobah. Po divadelnej hre bola tanečná zábava. Odvtedy KD slúžil verejnosti nielen pre kultúrne a spoločenské udalosti, ale aj pre stretnutia politikov, umelcov, športovcov... a slúži po nutných rekonštrukciách dodnes.

Na jednej strane radosť z výstavby Ružomberka, na opačnej strane obavy z blížiacej celosvetovej krízy, ktorá neobišla ani naše mesto. Zvyšovala sa nezamestnanosť, rástli ceny základných potravín a životných potrieb. Nastalo zdražovanie všetkého (ako v súčasnosti). To viedlo k nespokojnosti obyvateľov. Na vzniknutú situáciu v zásobovaní a zdražovaní základných potravín reagovali aj riadiace orgány. „Okresný úrad v Ružomberku stanovil maximálne ceny mlieka: mlieko v obchode – 2,30.- koruny, na tržnici 2,30.-, u gazdu 1,85.- smotana za 1 liter 23.-, maslo za 1 kg 38.- a tvaroh za 1 kg 7.- korún.“ O podporu najbiednejších rodín usilovala aj ženská organizácia Živena v Ružomberku. Mala 78 členiek a predsedníčkou bola Elena Páričková. Z neveľkých zbierok pod názvom „Matky matkám“ pomohli jednej rodine z Černovej zaplatiť za byt, rodinám v Rybárpoli poskytli 136 litrov mlieka a osem rodín zásobili základnými potravinami. Mnoho rodín žilo v biede a na hranici chudoby.

V starostlivosti o zdravie obyvateľov sme v dobových novinách prečítali aj nasledujúci oznam. „V Ružomberku na Mostovej ulici v dome pána Ditricha Kordoša začal od 19. marca ordinovať odborný zubný lekár MUDr. Albín Grun, bývalý lekár kliník v Česku a v Nemecku.“ Zaujala nás aj výstraha pre obyvateľov mesta. „Dňa 22. marca sa na strelnici v Hrabove uskutočnia streľby z mínometov. Okolo strelnice budú rozostavené stráže. Upozorňujeme obyvateľov, aby nevybuchnuté míny nezbierali, ale nálezy oznámili ružomberskej posádke.“ Dnes na týchto miestach už po strelnici niet ani stopy a Hrabovo je areálom zdravia a oddychu.

Naša retrospektíva by nebola úplná bez dobových správ z kultúry. „Ružomberský dobrovoľný hasičský zbor odohral v Hoteli Mýto divadelnú hru od Urbánka Hrob lásky. Výborný výkon predviedli slečna Mamojková v úlohe Eleny a ďalej Štefan Sabucha a Gita Mrázová.“ A jedna, na tú dobu neobyčajná pozvánka. „V Kine Apollo sa 29. marca o 8:00 hod. večer bude konať módna prehliadka firmy Rolný, továreň na odevy, filiálka Ružomberok. Predvádzané budú dámske plášte. Vstup je voľný.“

Z viacerých športových správ v tomto roku sme vybrali nasledovné: „Odbor Klubu československých turistov v Ružomberku mal valné zhromaždenie. Má 242 členov. Predsedom je prof. V. A. Kyas a pokladník Václav Hochmuth. Vytýčili si úlohu postaviť na Čebrati rozhľadňu, ale najskôr musia vybudovať turistický chodník.“ Ružomberská posádka pri príležitosti 10. výročia vzniku republiky zorganizovala cyklistické preteky Ružomberok – Dolný Kubín – Kraľovany - Ružomberok. Dňa 14. augusta odohral ŠK Ružomberok futbalový zápas s Karlínom Praha a zvíťazil 4:2 Pochvalu v novinách si zaslúžil Paľo Gross ako obranca. A 26. augusta ŠK Ružomberok prehral na vlastnom ihrisku s ŠK Žilina 0:4, keď polčas skončil bez gólov. Spravodajca zo zápasu napísal, že „v druhom polčase sme boli nečinní.“

A na záver pohľadu na rok 1928 niekoľko zaujímavostí, či udalostí: „Dňa 14. júna Delostrelecký pluk v Ružomberku odpredával pre gazdov 15 koní... Dňa 15. júna bola na ružomberskej tržnici výstava hovädzieho plemenného dobytka... Na ružomberskej pošte k Vianociam odoslali 7 000 balíkov... Dňa 22. januára 1928 vo večerných hodinách pod Mníchom narazilo auto pána Kožehuba do povozu gazdu zo Sliačov. Šofér utrpel úraz na hlave, strecha auta bola polámaná, jeden kôň bol zabitý a druhý poranený.“

(Informácie boli čerpané z dobových novín Republikán a Slovák)
(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.1/2023 v rámci rubriky Odviate časom)

Vyhľadávanie

Sobota 22. jún 2024
0:0:0
Online: