(ČÍTANIE+) Po jesenných komunálnych voľbách sa aj v našom meste obmenil poslanecký zbor a medzi zástupcami občanov máme viacero nových tvárí. Niektoré z nich nie sú neznáme, no v mestskom zastupiteľstve sa v tomto volebnom období ocitli po prvý raz. Jedným z nich je aj Martin Papčo, poslanec za mestskú časť Černová, s ktorým sme pre toho vydanie Ružomberského hlasu pripravili rozhovor.
Pre našich čitateľov sa v úvode predstavil takto: „Som otec päťčlennej rodiny, vysokoškolský učiteľ pripravujúci budúcich matikárov, matematik venujúci sa výskumu modernej matematiky, ktorá nachádza uplatnenie v strojoch so šiestym zmyslom, jeden z režisérov černovských divadelných ochotníkov, bas v kostolnom zbore.“
Čo vás viedlo k rozhodnutiu zapojiť sa do komunálnej politiky a aká cesta k tomu viedla? Bolo vás treba dlhšie prehovárať alebo to bolo jasné?
„Uchádzať sa o poslanecký mandát za Černovú som sa rozhodol preto, že dozrel na to čas. S manželkou sme sa niekoľko rokov popri svojich prácach naplno venovali svojpomocnej rekonštrukcii rodinného domu – stavba na kľúč je z učiteľských platov „sladké mámení“. Vlani sa nám to do „obývateľnej“ miery podarilo dotiahnuť. A tak sa teda vytvoril aký-taký časový priestor aj na iné aktivity. Tým bola splnená nutná podmienka. K tomu pribudli výzvy viacerých ľudí z Černovej, aby som do toho šiel. Šlo zväčša o mojich vrstovníkov, no tiež starších ľudí, ktorí nerozprávajú do vetra a ich úsudok má váhu. To bol impulz na moje zvažovanie. Už vtedy som si uvedomoval, že o slávu ani peniaze nepôjde, skôr naopak, že poctivé poslancovanie je v Černovej službou na plný úväzok. U nás sa totiž poslancovi bežne hovorí richtár alebo starosta a aj sa od neho očakáva, že ním bude. Nie je teda poslanec ako poslanec, Černová, no tiež Hrboltová i Biely Potok majú na to svoj osobitný pohľad. A zároveň som cítil, že práve v tom by som mohol nájsť aj vnútorné naplnenie. Že možno som na to stavaný, a že prinajmenšom mám chuť napomôcť zachovať to dobré, čo je v černovskom živote prítomné, a prípadne posunúť niečo k lepšiemu. Napokon som súhlasil pod podmienkou, že tí, ktorí mi to navrhli, budú mojimi pomocníkmi. Pri zbieraní podporných podpisov moje rozhodnutie mnohí odobrili, povzbudili ma a aj ponúkli svoje služby (pamätám si ich a počítam s nimi, veď bez spoločného prispenia ku komunitnému životu by to ani nemalo logiku). Samozrejme, možno bol môj odhad prepiaty a mylný a počas nasledujúcich štyroch rokov sa ukáže, že zrkadlo, do ktorého som sa díval, bolo krivé.“
Skúste spätne zhodnotiť predvolebnú kampaň a celkovo výsledky volieb v Ružomberku. Do akej miery ste spokojný, prípadne nespokojný?
„Predvolebnú kampaň s odstupom pár mesiacov hodnotím ako vcelku kultivovanú a v porovnaní s predchádzajúcou ako posun k lepšiemu. Potešilo ma, že prakticky sa vyhlo pamfletom a klamstvám. Zároveň trochu korenia a rozumná miera verejnej kritiky ku kortešačkám patria. Osobitne je to prospešné u kandidátov, ktorí v komunálnej politike nie sú nováčikmi – je dobré pripomenúť si, či ich predchádzajúce sľuby neboli iba prázdne reči, alebo ako sa zachovali, keď sa rozhodovalo v zastupiteľstve o kľúčových veciach, alebo či za nimi vidieť kus roboty. To totiž možno očakávať aj v ďalšom volebnom období (a s tým musí počítať každý zástupca ľudu, aj Martin Papčo). Nerozumel som zbytočnej nadpráci Ružomberského hlasu tesne pred voľbami pri zverejnení pochybných prognóz výsledkov vo forme platenej politickej reklamy. Však už bolo jasné, že generál na párpercentnom trójskom koni Tróju nedobyje, a primátorský premiant na takúto „službu“ odkázaný nebol. Určite existoval spôsob, ako sa nátlaku elegantne vyhnúť. Napokon, horúcou ihlou šité zverejnenie výsledkov prieskumu v lokálnom periodiku voľby nezvráti, skôr môže uškodiť jeho dlhodobo budovanému renomé. Hodnotným zistením z kampane bolo aj schladenie všelijakých volebných digitálnych mágov, ktorí stavili na sociálne siete a bubliny. Isteže, tieto prostriedky oslovovania voličov nemožno opomenúť, no reálny život sa deje ešte stále niekde inde. Ľudia, ktorí denne pošlú tisíce lajkov musia na to mať čas, čo znamená, že sa nemôžu seriózne venovať robote, je to teda špeciálna skupina, čoho si treba byť v kampani vedomý. Pokiaľ ide o mňa, nekalé praktiky na sebe som v predvolebnom boji nezažil. Ľudia v Černovej poznajú moje dobré i zlé vlastnosti, nie som tu nepopísaná tabuľa, vo voľbách si približne dve tretiny voličov zrejme povedalo, že tie lepšie stránky prevažujú. Ružomberské výsledky primátorských i poslaneckých volieb vnímam ako opatrné vykročenie k zmene, voliči z väčšej časti stavili na to, čo poznajú, z menšej vpustili aj nový vietor. A tiež vystavili účet tunajším kresťanským demokratom, vzhľadom na dlhodobý trend nielen za posledné štyri roky. Problémom bolo asi to, že v rozhodujúcich chvíľach ich kľúčoví predstavitelia uprednostnili pred prísľubom zasľúbenej zeme každodennú egyptskú cibuľu. Kto sa má iných zastať v spravodlivej veci, ak nie kresťanskí demokrati? Hádam sa z toho v budúcnosti poučia, ak nie, ich osud bude spečatený. A bola by to škoda, veď vo svojich najlepších časoch boli práve kresťanskí demokrati na Slovensku soľou, bez ktorej by naša krajina nemala chuť.“
Aké sú vaše plány na najbližšie štvorročné volebné obdobie v obvode Černová, ale aj v meste ako takom a akým spôsobom budete v kontakte s obyvateľmi?
„V súlade s významom príslušného slova mám v úmysle ako člen mestského zastupiteľstva na prvom mieste obyvateľov Černovej na verejnom fóre Ružomberka zastupovať, byť ich hlasom. Černová mestu už nemálo dala a stále tak robí, nie je iba jeho periférnym prífarkom. Až potom spomínaným richtárom či starostom mestskej časti. Ružomberok nie je zlým mestom na život, no ani nie normálnym. Mnohé z toho, na čo sa poukazovalo ako tu chýbajúce v predvolebných kampaniach, je vlastne štandardnou výbavou normálneho mesta. Dobrý, normálny Ružomberok rovná sa aj dobrý, normálny život v Černovej. A preto, pokiaľ padne rozumný návrh týkajúci sa Ružomberka, na ktorého realizáciu budú peniaze, rád ho podporím bez ohľadu na to, či bude za ním ten či onen. Naopak, ak z toho bude trčať kšeft na úkor verejného dobra, budem tvrdo proti. V Černovej sa budem usilovať mať otvorené ucho a oko pre rozumné spoločné potreby tu žijúcich ľudí. To, čo táto časť mesta potrebuje, sú na prvom mieste mladé rodiny. Bez detí niet života. Práve tomuto by malo podstatne pomôcť dokončenie jednoduchých pozemkových úprav v lokalite medzi Starou a Novou Černovou. Po vybudovaní sietí a nutných komunikácií tam následne bude možno stavať rodinné domy. Už teraz je niekoľko desiatok záujemcov. Ak bude o to záujem a nebude nevôľa nechať si poradiť od skúsených urbanistov (aj zo zahraničia, v tíme Patrika Haba takí sú), môže tam vyrásť moderná ukážková mestská štvrť, kde sa bude pamätať na všetko, čo patrí k dobrému komunitnému životu. Žiadne betónovými plotmi obohnané domy... A z okolitých obcí budú chodiť návštevníci učiť sa, ako na to. Okrem toho bude nutné hľadať spôsoby, ako udržať pri živote stále živý a obohacujúci komunitný život – v Černovej sú divadelní ochotníci, speváci, futbalisti, stolní tenisti, turisti, cyklisti, fitnesáci, hasiči, členovia duchovných spoločenstiev, klubu dôchodcov, družstva Srazy a občianskeho združenia Černovský chotár, učitelia a deti vo vyhľadávanej škôlke a špičkovej základnej škole a viacerí ďalší. Určite by tomu pomohlo komunitné centrum, kde by sa záujemcovia mohli stretávať a robiť to, čo majú v „náplni práce“. Na to však musí byť záujem zainteresovaných, dobrá vôľa a peniaze. Mnohí by tiež uvítali, keby sa v Černovej nekosilo kosačkami každý deň od svitu do mrku, ale napríklad týždenne iba počas troch stabilne dohodnutých dní od do. Alebo aby sa v nedeľu doobeda netriasli steny rodinného domu s malými deťmi od susedovej zbíjačky. K zlepšeniu života by určite prispela aj cyklotrasa spájajúca Černovú a ostatné časti mesta.“
Vieme, že je ešte len začiatok volebného obdobia, ale predsa – aká je vaša predstava spolupráce s novým vedením mesta?
„Na hodnotenie spolupráce s novým primátorom a jeho tímom je privčas. Zároveň kvitujem jeho doterajšiu ochotu o veciach diskutovať, vypočuť si iný názor, nechať si poradiť a vopred neodpísať niekoho iba preto, že......................
