Tomáš Dezider a Juraj František boli dvaja synovia manželov Gizely a Františka Munkovcov. Rodina, ktorá silným spôsobom zviazala svoj život s Ružomberkom. Pôvodom židia z maďarského prostredia, sa najmä zásluhou otca, začlenili do slovenského života. Chlapci predtým navštevovali nemeckú školu v Bratislave. V roku 1938 sa presťahovali do Ružomberka, kde sa otec František stal prokuristom a riaditeľom papierne. Ubytovali sa na Nemeckej ulici 27, dnes Scotta Viatora 1.
Židovskí konvertiti
Prvý ročník Tomášovho štúdia v Ružomberku sprevádzali dramatické udalosti blížiacej sa vojny. Navštevoval štátne reálne gymnázium.
Duchovný život hral pre rodinu Munkovcov dôležitú úlohu. Ich vstup do katolíckej cirkvi bol vyústením dlhej kľukatej cesty. Každodenne navštevovali bohoslužby, zúčastňovali sa duchovných cvičení.
Boli to práve Munkovci, ktorí vtedy ružomberského lekára Pavla Straussa zobrali prvý raz do kostola. Neskôr sa stal významným konvertitom. Tu niekde a v kontakte s ich rodinou začína aj jeho postupný prechod na katolícku vieru.
Dlhé dialógy viedli spolu pri klavíri, na ktorom hrou vynikal okrem matky aj syn Juraj. Munkovci sa stali Straussovými krstnými rodičmi, keď prijal sviatosť krstu.
Študent a novic
Tomáš, po prijatí protižidovských zákonov, pokračoval v samoštúdiu, s pomocou kamaráta Paľa Horského. Neskôr vstúpili spolu do noviciátu k ružomberským jezuitom. Biskup Dominik Kaľata, ktorý tiež spolu s ním vstúpil do kláštora, vyjadril obdiv a závisť k jeho, okrem iného, jazykovým schopnostiam. Suverénna nemčina a maďarčina, potom francúzština, latinčina a hebrejčina. Vo svojich, až mystických listoch otcovi, Tomáš vyjadruje hĺbku svojho náboženského presvedčenia.
14. decembra 1944 sa Gizela Munková vybrala ku kaderníkovi, domov už nedošla. Pred budovou gestapa – vedľa dnešnej polície - ju zastavila akási žena a voviedla ju dnu.
Jezuiti
„Tejto noci som ponúkol Bohu svoj život za svoj židovský národ. Modlite sa za mňa, aby som nesklamal,“ povedal v kláštore pri zatýkaní 15. decembra 1944 novic Tomáš. Práve v tento dátum už tradične zvýrazňujú spomienku na svojho spolubrata ružomberskí členovia Spoločnosti Ježišovej.
Samozrejme, v pokračujúcej snahe v procese blahorečenia u Svätej Stolice. Dosiahnuť vyhlásenie za svätého je dlhý a náročný proces, plný dokazovania mnohých okolností. Aj preto sa teraz táto rehoľa púšťa do snahy o blahorečenie viacerých svojich členov, ktorí boli mučení a väznení režimom komunistov za socializmu. Ružomberčanom sú známe najmä mená ako Pavol Horský a Michal Petráš.
Koniec šťastia
Celá rodina prežila Vianoce v ružomberskej väznici. Boli to posledné Vianoce v ich živote. Potom ich transportovali do tábora v Seredi. Tu boli dva týždne.
16. januára 1945 začali transporty do Nemecka. Otec František a syn Tomáš boli s ostatnými väzňami nasadzovaní na práce v zničenom Berlíne.
Kňaz Edmund P. Bárdoš, pôsobiaci v Habovke, ktorý bol spolu s nimi zatknutý, vydal očité svedectvo: „Obaja z hĺbky srdca milovali slovenský národ a túžili vrátiť sa k nemu a preň pracovať...“ Stopa 45-ročnej matky Gizely a 15-ročného syna Juraja sa stratila.
Rádio
Spomienku na ružomberskú rodinu Munkovcov zaradilo do svojho vysielania Rádio Devín na pravé poludnie v nedeľu 2. októbra. V dramatizovanom dokumente Eleny Antalovej účinkovala takmer dvadsiatka známych hercov. Matilda Domaratzká, Tetalein, spišská Nemka a evanjelička, vychovávateľka oboch bratov, chodila až do svojej smrti v čiernom. Zomrela v Ružomberku roku 1987. V 20. storočí zahynulo v rôznych režimoch vyše 300 jezuitov mučeníckou smrťou. Tomáš Munk bol jediným slovenským jezuitom, ktorého život sa skončil rukou nacistov.
Príklad viery a života
Mučenícky osud a príkladný život viery bol podkladom pre ich návrh na blahorečenie. Jezuitský páter Ondrej Gábriš sa angažoval tak v publicite ich životného príbehu, ako aj v snahe o vyhlásenie ich svätosti Vatikánom. Jeho nečakaná smrť akoby prerušila tieto snahy, keď aj pri ich výročiach, tradične organizoval spomienkové koncertné podujatia. Verne odkazu a príkladu živej viery tejto rodiny, ostáva v úcte celá Spoločnosť Ježišova. Tiež laické spoločenstvo veriacich Ružomberčanov, a nielen oni, veď ide o našich spoluobčanov. Munkovci zahynuli spolu pri pochode, keď sa chorému oslabenému synovi snažil jeho otec pomôcť vstať. Nekompromisná streľba ukončila ich život 23. apríla 1945. Tak krátko pred koncom vojny.
Rodinná fotografia Munkovcov je výborným dielom portrétneho fotografa. Mimoriadne zvýraznené žiarivé šťastie blízkeho rodinného vzťahu. Tvorí teraz súčasť chrámovej obrazovej výzdoby v našich kostoloch. Nie však ako doplnok, ale akcent.
