Tak to máme za sebou. Aspoň tí zodpovednejší z nás, ktorí sa rozhodli minulú sobotu využiť svoje demokratické právo a išli voliť. Napríklad primátora mesta či poslancov zastupiteľstva. Tí ostatní nemajú právo, minimálne nie morálne, najbližšie štyri roky ani len nadávať na to, čo sa v Ružomberku bude diať z hľadiska samosprávy. Neboli voliť, nevyužili možnosť, ktorá sa im ponúkala.
Ľubomír Kubáň zdrvujúcim spôsobom vyhral primátorské voľby. Možno by sa tak stalo aj bez jeho volebnej kampane. Už len jeho charizma a dlhodobá popularita v Ružomberku boli predpokladmi, že je najvážnejším adeptom na víťazstvo.
Patrik Habo mal marketingovo skvelú kampaň. Dizajnovo úžasnú, modernú, adresnú. Robil so svojím tímom všetko možné aj nemožné, ale, nestačilo to. Snaha sa cení, ale zaostal o vyše 2 200 hlasov.
Tomáš Klopta zrejme doplatil na to, že dlho nežil v Ružomberku, pôsobil mimo mesta, v zahraničí. Nebol až taký známy, aj keď sa kampaňou snažil poslať voličom jasný odkaz. Síce z toho nebolo volebné víťazstvo, ale vyše 1 700 hlasov je skutočne slušný výsledok.
Ján Bednárik so skutočne silným, možno ľudsky najpríjemnejším a najoriginálnejším mottom (Ružomberok je moja rodina), skončil až štvrtý. Okrem iného mu uškodila aj značka KDH, ktorá sa postupne z mesta vytráca. Dôkazom je fakt, že v zastupiteľstve bude mať toto hnutie už len jedinú zástupkyňu.
A Petronela? K nej sa obšírnejšie vyjadrovať nebudem. Mohla prekvapiť, stačilo odpove-dať médiám. Kampaň za nula eur. Trestuhodne nevyužitá príležitosť.
Máme teda nového primátora. Verejnosť, nielen tá obrovská časť, ktorá ho volila, má obrovské očakávania. Zostáva len veriť, že sa obklopí ľuďmi, ktorí budú, podobne ako on, mys-lieť hlavne a predovšetkým na rozvoj Ružomberka, a nie v prospech naplnenia vlastnej peňa-ženky či nesplnených ambícií.