Leto v spätnom zrkadle

RUŽOMBEROK (Stanislav Surový, foto Anna Tomčíková) - Leto už stojí na peróne ružomberskej stanice s dávno predplateným lístkom. Čaká na pravidelný rýchlik čas, ktorý ho odvezie na inú stranu sveta. Aj keď rozlúčka s týmto ročným obdobím patrí k tým smutnejším, leto aj tak nikdy dobré nie je. Teda pre všetkých. Dovolenkári chcú viacej slnka, poľnohospodári viacej vlahy. Každopádne, tohoročné horúčavy prekonali aj najhoršie očakávania. Sucho až strach. Vraj, najväčšie za päťsto rokov. Podľa SHMÚ bolo na Slovensku 103 letných dní v rade. Na druhú trávu, otavu, to nevyzeralo, takže paša na lúkach bola chudobná, dojivosť oviec mizerná. Niektoré rieky sa dokonca celkom stratili. Nádrž priehrady Liptovská Mara ukázala prázdne vrecká zívajúcich suchých, hlbokých a strmých brehov, neraz siahajúcich ku dnu zátoky. Leto však treba vždy uchopiť. Raz v úlohe rekreanta, cestovateľa, inokedy hostiteľa, poskytovateľa služieb, spojených s cestovným ruchom.
Východisko cestovného ruchu
Tak, ako všetky cesty vedú do Ríma, tie najdôležitejšie slovenské, sa pretínajú v Ružomberku. No, fakt.
Mnohým kompetentným orgánom v našom hlavnom meste, ako sa rokmi ukazuje, práve čítanie mapy robí najväčší problém.
Aj gramotnosť má svoje úrovne. Ale aj limity.
To vysvetľuje skutočnosti, prečo treba silným spôsobom bojovať, aby daný vlak v našom meste zastavil.
V 60. rokoch sme si v Ružomberku azda viacej začínali uvedomovať, že okrem nátronového smradu z fabriky a plávajúcej peny, rovnakého pôvodu, podobnej tej z piva, na Revúcej a Váhu, máme v meste ešte aj niečo navyše.
Bola to príroda a s ňou spojený turizmus.
Vtedy začali vychádzať aj vážnejšie publikácie od Zdenka Hochmutha s fotografiami Františka Šlachtu, zdôrazňujúce práve polohu Ružomberka medzi horskými masívmi Tatry a Fatry.
Napríklad brožúra Východisko Ružomberok, vydavateľstvo Šport, 1968.
Robiť bilanciu toho, kam sme sa za 50-60 rokov posunuli, a či vôbec, by vyžadovalo rozsiahlejšiu štúdiu. Vždy, po uplynulom letnom dovolenkovom období, nám utkvie niekoľko postrehov a zároveň aj porovnaní s minulosťou, či iným miestom.
Celkovým pohľadom na Slovensko v stravovacích a najmä ubytovacích službách, cez toto leto, naberieme výsledok, ktorým je cenový nárast. Niekde až dosť výrazný. Akoby tí všetci, ukrátení najmä pandemickými obmedzeniami, potrebovali za jednu voľnú sezónu dohnať zameškané. Ej, bisťu.
Len pre porovnanie, susedné Poľsko až tak veľkým syndrómom biedy ducha a vrecka netrpí.
Sám vojak v poli
Známa Fullova krčma, ktorá je s veľkou históriou v našom meste, celé toto leto statočne držala slušný cenový štandard ponúkaného obedového stravovania za cenu okolo 4,60 za polievku s bohatým hlavným jedlom.
Moderný, vynovený a príjemný priestor, vie ponúknuť rýchlu možnosť naobedovať sa, a to aj vďaka sympatickému obslužnému personálu.
Dilema aj predvídavosť
Práve pracovníci v gastro službách sú neraz určujúcim faktorom úspechu a ďalšieho rozvoja. Pre prevádzkovateľov sú aj neustálou dilemou. Buď vôbec nie sú alebo sa ťažko zháňajú. A zase ak sú, predstavujú nemajú nákladovú položku.
Ku potešeniu návštevníkov Korytnice tam ešte v roku 2O21 fungovala kaviareň s terasou. Upozornenie však informovalo, že je to bez obsluhy. Podobná informácia sa zase tohto roku objavila pod reštauráciou hotela Hrabovo.
Náklady na obsluhu sú jednoducho záťažou.
Spomenutá a jediná kaviareň v Korytnici už tohto leta nebola otvorená. Príčiny môžu byť rôzne, ale to prípadného návštevníka nezaujíma.
Súvislosti
Ale zase všetko so všetkým súvisí a prvý dojem sa druhýkrát urobiť nepodarí. Nám, domácim, ani nepríde, aký bol v centre ružomberského turizmu, v Hrabove, neuveriteľne škaredý most, teda hrdzavé a oprskané zábradlie na ňom. Sme si naň zvykli.
Niekoľko plechoviek zelenej farby tento problém pohodlne riešil až v druhej polovici leta, keď turizmus tu bežal v plnom prúde.
Lebo aj doma, keď sa čaká návšteva, snažíme sa upratať všetko dopredu. A množstvo návštev v Hrabove, pri rôznych súťažných príležitostiach, akciách a aktivitách alebo len tak, môžeme neraz rozlišovať aj podľa druhov cudzích značiek áut.
Ak si myslíme, že obdiv k horám, lanovke a iným atrakciám, takéto nedostatky šatu mesta prekryje – tak si to teda nemyslime!
Aj výtlky po zime na vozovke Námestia Andreja Hlinku sa išli zaliepať, až keď tu bol Ružomberský jarmok. Predvídavosťou sme teda nikdy neoplývali.
Medveď
Domáci obyvateľ hlbokých lesov má čoraz dotieravejší vzťah ku človeku. Medveď hnedý je v našej krajine často skloňovaným problémom. Vie tvoriť prítomnosť, ako aj zamlčaný podmet, teraz všetkých turistických výletov. A Ružomberok vie byť v tomto smere neraz a nešťastne prvý na rane.
Situácia v 30. rokoch však, ako ju uvádza publikácia Ružomberok strediskom turistiky a cudzineckého ruchu, v článku Ing. A. Rodáka Živočíšstvo a lovectvo, vyzerala u nás nasledovne: „Najvážnejší, zároveň ale najzriedkavejší dravec je medveď obecný (Ursus arctos), ktorý ustavičným prenasledovaním takrečeno úplne mizne... Posledný a zároveň jediný medveď na ľavej strane Revúcej bol strelený v r. 1932 v Brankove. Na pravej strane pod hôľnym pásmom sa asi dva kusy zdržujú. Sú plaché ako zajac a vôbec nie sú nebezpečné, ako to neinformovaní bádatelia o medveďoch na Slovensku napísali. Chodím po okolitých lesoch od chlapectva a len jediný raz som mal šťastie vidieť prchajúceho medveďa, ktorý bol onedlho v Ľubochnianskej doline zastrelený.“

Termál aj vodopád
Podstatne s väčším švihom sa ku turizmu stavia malá obec Kalameny. Atraktívne miesto s termálnou vodou tu navštevuje množstvo cudzích návštevníkov. Mnohí si zvykli so svojimi karavanmi často tuná táboriť. Najmä, ak sa blíži víkend,
pribúdajú väčšinou české evidenčné čísla áut.
Ku cti miestnemu snaženiu patrí aj zriadenie bufetu blízko prameňa, s ponukou nápojov a jednoduchého občerstvenia.
Parkovné, štyri eurá, vyberajú v exponovanejšie dni, vtedy tu prichádza aj dvesto áut denne.
Pohostinstvo v obci zase ponúka aj zmrzlinu a rôzne syry. A najmä klobásu, ktorá už takmer zmizla z ponuky reštauračných zariadení. Malý krok ku turizmu, veľký pre Slovensko.
Ani známy veľký Lúčanský vodopád nestál v toto horúce leto stranou. Slúžil nielen ako vizuálny zážitok, ale sám sa podieľal na zmiernení horúčav ako wellnes atrakcia. Množstvo návštevníkov v jeho okolí mohlo spokojne polihovať na trávnatej ploche.
Zvládnutie testu
Návštevník vždy skúša navštívené miesto s pomyselným lakmusovým papierikom v ruke. Tento indikátor mu vyhodnotí zaujímavosť lokality vo väzbe na všetko pridružené.
Ak chceme očakávať návraty, nemali by sme podceňovať ani detaily. Často práve oni tvoria celok.