Kalvária s Kalváriou

RUŽOMBEROK (Michaela Milá, foto rkhlas) - Jednou z najdiskutovanejších tém (okrem koronavírusu) sa v uplynulých týždňoch v našich ružomberských končinách stala Kalvária. Na ulici, v médiách, na sociálnych sieťach. Téma utíchla azda len na niekoľko dní okolo sviatkov. Plánovaná výstavba v tejto oblasti má svojich odporcov i zástancov, ako to už v takýchto prípadoch proste vždy býva. My v redakcii sme postupne zbierali postoje, postrehy i fakty viažuce sa ku Kalvárii a dnes vám ich prinášame v komplexnom celku.
História v skratke
Ružomberská Kalvária bola dokončená a posvätená v roku 1859. Štrnásť zastavení krížovej cesty s maľovanými obrazmi dokončili o rok neskôr, obrazy vytvoril Maximilián Ráčkay z Tvrdošína. Tvorí ju kostol Povýšenia svätého Kríža a 14 zastavení (kaplniek) krížovej cesty. Tvrdí sa, že je najstaršou kalváriou v Liptove, niektoré turistické portály uvádzajú, že dnes je dokonca jedinou liptovskou kalváriou, čo nie je tak celkom pravda, lebo kalvárie s neskorším dátumom výstavby sa nachádzajú aj v niektorých okolitých obciach. Dá sa však súhlasiť s tým, že je jedinou historickou kalváriou v okolí.
...
Prestavby Kalvárie
Prvá prestavba Kalvárie sa uskutočnila za farára Antona Kurimského v roku 1902. Kaplnky a kostol opravili Ján Króner so synom Jánom. Vymenili sa strechy kostola a vežičky. Spráchnivené kríže pred kostolom sa nahradili plechovými krížmi z dielne Maura Sterna. Skorodované plechové obrazy v kaplnkách, na ktorých už boli sotva poznateľné postavy, nahradili nové plastické reliéfy z tirolskej rezbárskej dielne Ferdinanda Stuflessera v St. Ulrich Gröden.
Ďalších renovácií sa Kalvária dočkala za pôsobenia Andreja Hlinku v rokoch 1927 a 1935. Vtedy sa reštaurovali reliéfy, namontovali nové mrežové dvere a lampáše do kaplniek krížovej cesty. Generálna oprava areálu ružomberskej kalvárie sa uskutočnila v rokoch 1947–1948. Po nej bola slávnostne posvätená spišským biskupom Jánom Vojtaššákom. Úpravy terénu sa dokončili v roku 1949. Na nový oltár pribudol tmavo morený a pololesklý kríž z dubového dreva. Korpus Ukrižovaného sa zhotovil z lipového dreva podľa návrhu jezuitu Valéra Zavarského a má výšku 170 cm. Pod oltárom je nový Boží hrob prispôsobený travertínovému oltáru, vyrobený z bielych smrekových dosák. Jaskyňu napodobňuje sivý travertín z tvrdej masy. Korpus do Božieho hrobu v beuronskom štýle vyhotovila rezbárska dielňa Jozef Weiss a Ľudovít Kanka z Banskej Štiavnice. Pieskovcové reliéfy Piety a Vzkrieseného s neveriacim apoštolom Tomášom vložené do steny pri sanktuáriu sú od akademického sochára Františka Gibalu.
Poškodené reliéfy v kaplnkách opravil a reštauroval Ladislav Kubačka. Dal ich zaskliť, aby boli chránené pred nepriaznivým počasím. Fresky v kostole sú od akademického maliara Mikuláša Klimčáka, ktorý na nich pracoval v rokoch 1950–1951. Reliéfy v kaplnkách po vážnom poškodení vandalmi v roku 1991 boli nahradené terajšími obrazmi.“
Súčasnosť
Bolo by príjemné, ak by sme po prečítaní vyššie uvedeného mohli tému uzavrieť s pocitom, že všetko je ako má byť. Ten pocit však v ružomberskej verejnosti momentálne očividne nepanuje. Čo sa vlastne stalo? Z pohľadu nezainteresovaného človeka to môže vyzerať ako masívna nespokojnosť s plánovanou výstavbou na Kalvárii, o ktorej sa ľudia dozvedeli prostredníctvom sociálnych sietí v podstate len na základe niekoľkých fotografií, na ktorých vidieť rozkopaný priestor okolo zastavení krížovej cesty. A keďže – ako sme už vyššie spomenuli – ružomberská Kalvária je srdcová záležitosť obyvateľov mesta, logicky sa strhla vlna nespokojnosti. Oprávnene? Neoprávnene?
Faktom je, že na danom území sa bude realizovať už dávno (minimálne od roku 2012) plánovaná revitalizácia územia podľa stavebného povolenia plus výstavba rodinných domov, ktoré povoľuje územný plán. Podľa našich informácií by tu mali vyrásť 4 domy dokopy s 12 bytmi/apartmánmi.
V nasledujúcich riadkoch si bez redakčného komentára zaradom môžete prečítať neskrátené stanoviská niekoľkých strán, ktoré sa k danej problematike nedávno vyjadrovali.
Ján Kuráň (poslanec MsZ)
„Kalvária je moja srdcová záležitosť, a to nielen preto, že som tam vyrastal, bývam tam, som veriaci človek a poslanec za daný obvod. Obyvatelia mesta mi každý deň píšu a prosia ma, aby som nedovolil to, že kalvária skončí ako Žofia. Kalváriu používa KDH ako svoju predvolebnú tému už 20 rokov a doteraz ostalo len pri sľuboch. Keďže KDH je vo vedení mesta posledné dve desaťročia, podarilo sa im jedine to, že súhlasili s predajom pozemkov za smiešne peniaze v tesnej blízkosti kaplniek, so zmenou územného plánu a s novou cestou pomedzi kaplnky. Čím veselo pokračujú v humpľovaní kalvárie, ktoré začali komunisti. Je smutné, že aj pán dekan, ktorého si vážim, a ktorý mal by byť ochrancom tohto pietneho miesta a mohol zastaviť toto barbarstvo, nekonal. Naopak to ešte obhajoval. Videl som plány na revitalizáciu Kalvárie, ktoré chce viceprimátor Bednárik uskutočniť. Bol som zhrozený z toho, čo si pán Bednárik predstavuje pod pojmom revitalizácia Kalvárie. Viceprimátor Bednárik to robí, ako sa hovorí „na burana“. Bez verejnej diskusie s obyvateľmi mesta, odborníkmi a, samozrejme, potajme, klasicky ružombersky. Bavil som sa s mnohými ľuďmi a odborníkmi o tom, ako by mala revitalizácia kalvárie vyzerať, aby plnila úlohu miesta oddychu, relaxu a modlitieb. Každý z nich mal v niečom odlišný názor. Preto som presvedčený, že najlepším možným riešením je, aby sa vyhlásila medzinárodná architektonická súťaž o budúcej podobe Kalvárie. Toto je jediný spôsob, ako sa môže kalvária premeniť na klenot nášho mesta. Som si istý, že na zastupiteľstve ma budú presviedčať, že na to nemáme peniaze. V Ružomberku vraj 30 rokov na nič nemáme peniaze, a preto naše mesto vyzerá tak žalostne. Ružomberok, ale nie je chudobné mesto, len neefektívne využíva peniaze. Je načase, aby sme začali investovať do kvalitnej architektúry, nie do údržby, ako to robí naše mesto. Ružomberok bol dávnejšie preslávený kvalitnou a nadčasovou architektúrou. Preto dúfam, že všetci poslanci na najbližšom zastupiteľstve zahlasujú za vytvorenie odbornej pracovnej skupiny, ktorá pripraví podklady k medzinárodnej architektonickej súťaži. Možno sa obnova kalvárie oddiali, ale výsledok bude stáť rozhodne za to.“
Dušan Škrabek, dekan farnosti
Dekan našej farnosti sa vyjadril k online podujatiu Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou, ktorá bola usporiadaná v nedeľu 20. decembra: „Mrzí ma, že názov dnešného podujatia organizátori na moju výzvu nezmenili. Mám za to, že názov „Rozlúčka s ružomberskou Kalváriou“ je zavadzajúci a bezdôvodne vo veriacich našej farnosti a obyvateľoch mesta Ružomberok vyvoláva vášne a emócie. Nestotožňujem sa s tým, aby sa pod zámienkou poukazovania na iné skutočnosti vyvolávalo v ľuďoch spochybňovanie o zachovaní Kalvárie.
Zároveň považujem za veľmi nevhodné, bezprostredne pred Vianocami, vyzývať ľudí k predmetnému podujatiu, aj keby malo neviem aký dobrý úmysel. Kalvária s kostolom sv. Kríža a všetkými kaplnkami ostáva naďalej nedotknutá a nič sa na tom nebude meniť bez môjho súhlasu a súhlasu biskupského úradu.“
Rozlúčka s ružomberskou kalváriou
Za vyššie spomínaným podujatím stáli Peter Kravčák, Imrich Gazda a Ľuboš Kútnik: „Do Kalvárie sa zahryzli ťažké mechanizmy, stala sa ďalšou obeťou zvláštneho podnikateľsko-politického diania v našom meste. Poďme si naposledy pripomenúť túto obľúbenú lokalitu Ružomberčanov, ktorá sa mení na stavebnú zónu, ako miesto ticha, pokoja, duchovna a oddychu.“
Cech architektov Ružomberka
Ružomberskí architekti v tejto veci dokonca poslali vedeniu mesta a poslancom oficiálny list s otázkami. Uverejňujeme v celom znení. „Vážený pán primátor, vážení poslanci mesta Ružomberok. Na základe otázok mnohých našich priateľov ohľadom výstavby bytových domov na kalvárii vás chceme požiadať o jasné vysvetlenie dôvodov, prečo bola táto stavba povolená. Územný plán mesta Ružomberok určuje na tomto území zástavbu B1 - obytné plochy - rodinné domy individuálne, vo vybraných lokalitách, a na základe individuálneho posúdenia mestom je možné pripustiť aj obmedzenú vstavbu menších bytových domov do 4 b. j. Lokalita kalvárie nie je vhodná na takéto násobné zahustenie zástavby, rozhodnutie o povolení bytových domov v tejto lokalite prebehlo bez odbornej diskusie. Zmena zástavby z niekoľkých rodinných domov na 12 bytových domov prinesie násobné zvýšenie dopravy v tomto priestore. Výška zástavby, jej odstup od hraníc pozemkov sú navrhnuté bez posúdenia vzťahu ku kaplnkám a priestoru kalvárie. Máme dôvodné obavy o transparentnosť a jednoznačnosť rozhodovacích procesov v meste, a tiež o jednoznačnosť územnoplánovacej dokumentácie, ktorá povoľuje všetky plochy rodinných domov v meste zastavať bytovými domami. Chceme vás požiadať, vzhľadom na nenávratné narušenie charakteru ružomberskej kalvárie, v maximálnej miere podporiť obnovu kaplniek a ich okolia, aby tento priestor ostal hodnotný aj naďalej.“
Za Mesto Ružomberok Ján Bednárik
„V minulom roku sa schvaľoval v mestskom zastupiteľstve Územný plán zóny v lokalite Nad Dielcom z dôvodu výstavby rodinných domov. Nemenilo sa ochranné pásmo kalvárie, lebo v nadradenom dokumente, ktorým je Územný plán mesta, bolo ochranné pásmo zadefinované na 10 m od kaplniek. Toto bolo od roku 2012 a odvtedy sa tento dokument nemenil a ostáva v platnosti. Kalvária – kaplnky: bude tu realizovaný projekt Revitalizácie územia kalvárie tak, ako je vydané stavebné povolenie. Územie, kde majú stáť „viladomy“ + pozemok p. Trangošovej – bude sa realizovať výstavba rodinných domov
Územie Nad Dielcom, ktoré je prepojené cestou od územia Vila domy, sa bude realizovať rodinná výstavba po ukončení pozemkových úprav.“ Na otázku, či je pravda, že pred časom bola na mestský úrad podaná petícia proti revitalizácii kalvárie, nám J. Bednárik odpovedal: „Išlo o obyvateľov mesta Ružomberok. Vieme ale, že za tým stáli miestni podnikatelia – tak ako som to uviedol vo videu na mestskom facebooku. Na zastupiteľstve boli prítomní zamestnanci miestnych podnikateľov.“ Petíciu má k dispozícii aj naša redakcia.
Podľa J. Bednárika je hlavnou podstatou revitalizácie Kalvárie to, aby toto územie slúžilo na to, na čo bolo pôvodne určené – tzn. pre pútnikov. „A nie, ako sa to teraz deje, pre cyklistov, chodcov, turistov, automobily a všetkých okolo.“
...
(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.1/2021)