MOHUTNÉ ZÁKLADY FARSKÉHO KOSTOLA POSTAVILI BANÍCI

RUŽOMBEROK (František Dian, foto archív Lipt.múzea) - Farský kostol sv. Ondreja patrí k najstarším sakrálnym pamiatkam Ružomberka. Keď v r. 1728 prestavovali vežovú dutinu, našli spísaný pergamen, ktorý do mestskej zápisnice prepísali. A tam čítame, že „z kráľovského rozkazu po tatárskom pléne okolo roku 1250 sem došlí baníci, rozumejúci sa stavbám z kameňa, odvádzajúci vyznania rímsko-katolíckeho a podľa obyčaje ich domova postavili na briežku kostol s vežou ku cti sv. Ladislava, kráľa uhorského a dali osade pevnú konsolidačnú bázu, ráz mesta.“ Postavili ho na tom mieste, kde ešte stojí sakristia s ľavým múrom kostola. Po roku 1318 vystavaný kostol bol dlhý čas zasvätený sv. Ladislavovi. Pôvodnú stavbu prvého kostola dal v r. 1445 Pongrác zo Starhradu obohnať okružným múrom so strieľňami a strelnými výklenkami, aby získal ďalší oporný bod proti svojmu súperovi Petrovi Komorovskému. Z tohto opevnenia je zachovaná malá časť múrov na východnej strane za kostolom pri Tmavých schodoch.
Ružomberčania mali už svoj kostol a museli mať aj svojho kňaza, ktorého si slobodne mohli voliť. Prvým známym ružomberským farárom bol v r. 1469 Ambróz. Z roku 1506 pochádza najstaršia a najcennejšia pamiatka, 96 centov vážiaci zvon Ondrej, na ktorom je gotický nápis „O Kráľu slávy, príď s pokojom svojim !“ Vyšiel z dielne chýrneho zvonárskeho majstra A. Sladiča z B. Bystrice. K úcte sv. Ondreja bol tento zvon posvätený biskupom Lukáčom Natalim v r. 1716.
Hmotnosť zvona nám dokazuje, že už pred reformáciou musel mať starý kostol mohutné základy pod vežou postavené baníkmi, aby uniesli ťažký zvon. Zo začiatku 16. st. nájdeme v kostole aj pôvodnú kamennú, gotickú krstiteľnicu. Prvým Ružomberčanom, vysväteným za kňaza v Ostrihome bol v r. 1508 syn ružomberského mešťana Štefana Spetingera. V čase reformácie sa v Ružomberku rozšírilo evanjelické náboženstvo. Štefan Illésházy v duchu zásady „čí kraj, toho viera“ poluteránčil Ružomberok.
7. 12. 1583 spustošil Ružomberok veľký oheň. Pravdepodobne zhorel aj kostol, pretože Š. Illésházy, župan liptovský a jeho manželka K. Pálffy dali v r. 1585 od základu kostol prebudovať. Nepostavil nový kostol, zväčšil len starý poškodený a vežu ponechal. V podstate nariadil mešťanom kostol opraviť a zväčšiť. „Tohto roku 1602 na deň Nanebevstúpenia Krista Pána hodiny nové na veži Martinom Raxerom z Nemeckej Lupče urobené, prinesené a vystrojené sú.“ Stáli 80 rýnskych zlatých.
V r. 1611 je zápisnične ustanovené, že ružomberskí evanjelici dostali do rúk farský kostol. Vlastníctvo kostola medzi evanjelikmi a katolíkmi sa niekoľkokrát zmenilo, až od r. 1709 ho definitívne vlastnia katolíci. V mesiacoch máj a jún 1618 bola veža nadstavená murárskym majstrom Jakubom Pavlíkom, staviteľom Pavlom Medveďom so synom Jurajom. Pri listine o tejto udalosti boli uložené strieborný poľský peniaz, ruženec a hromničná sviečka. V r. 1637 boli do kostola nadobudnuté cínové svietniky. V r. 1653 dali mešťania uliať 3 nové zvony, ktoré časom pukli a bolo ich potrebné znovu preliať.
V r. 1728 vrchná drevená časť dutiny veže bola nanovo postavená a vyhotovená bola malá veža nad sanktuáriom. Staviteľskými majstrami boli Matej Zvada, Ján Zvada a Ján Čavoja. 28. 6. 1797 postavená dutina veže a drevená strecha opäť ľahla popolom. „Oheň sa neuspokojil len s vonkajškom, ale i vo vnútri kostola strovil oltáre, lavice, orgán, kostolné kasne s rúchami a všetko zariadenie.“ Keďže pohorelo aj drevo na pílach, vyschnuté drevo na obnovu kostola museli až z Lipt. Hrádku doviezť. Znovu postavená baroková veža pokrytá meďou bola v r. 1800.
V 19. st. ku kostolu pribudla z južnej strany prístavba predsiene, zo severnej strany kaplnka sv. J. Nepomuckého a zo západnej schodisková prístavba. V r. 1902 prešiel kostol komplexnou prestavbou, keď boli pristavené k chrámu nový bočný chór a vysoká kaplnka v novorománskom slohu. Prístavbou dvoch bočných lodí a novým vnútorným zariadením stratil kostol mnoho zo svojho pôvodného vzhľadu. V r. 1927 bolo zakúpených 6 nových zvonov.
Posledné výrazné vnútorné úpravy kostola sa uskutočnili v rokoch 1939-40. Interiér bol obložený mramorom a travertínom, nástenné maľby od Edmunda Massányiho, hlavný oltár so sochou sv. Ondreja a bočné oltáre sú od sochára Jozefa Krauseho, novogotický bočný oltár v pristavanej kaplnke je od rezbára Ferdinanda Stuflessera a autorom nových vitráži na južnej strane kostola je Ľudovít Fulla. Z pôvodného zariadenia interiéru sa zachovala len krstiteľnica.
(článok vyšiel v rámci rubriky "Pamiatky Ružomberka" v RH13/2014)