RUŽOMBERSKÁ KALVÁRIA: ROMANTICKÉ DIELO, VEĽKOLEPÝ DOJEM.

V Ružomberku existujú stavby a miesta, ktoré môžeme priradiť ku kultúrnym pamiatkam, hoci sa o nich málo hovorí, a možno ešte menej vie. K takým patrí aj ružomberská Kalvária. Rekatolizácia v Ružomberku, o ktorú sa zaslúžili hlavne jezuiti, ale aj farári, skončila sa definitívne začiatkom 18. st., keď v r. 1709 po zdolanom rakócziovskom povstaní natrvalo odovzdali farský kostol do rúk katolíkov. V takomto katolíckom prostredí pri náklonnosti mesta, bolo možné pomýšľať aj na výstavbu Kalvárie. Prvý pokus na výstavbu Kalvárie sa viaže k menu farára Jána Nepomuka Záhoru, ktorý v roku 1846 zainteresoval veriacich, miestnych činiteľov natoľko, že sa k tomuto cieľu usporiadala zbierka. Ale málo vyzbieraných prostriedkov a odchod farára do Nemeckej Lupče iniciatívu zastavila.
Magistrát mesta sa musel zaoberať aj nevyúčtovaním prostriedkov. Priaznivé podmienky pre stavbu vznikli až za farára Andreja Kučmu v r. 1853. Keď po svojom príchode dal do poriadku všetky cirkevné veci a keď mal požehnanie nielen nadriadených cirkevných orgánov, ale aj záruky mesta, dal sa do výstavby Kalvárie.
15. augusta 1858 v poobedňajších hodinách bol posvätený základný kameň a základy kostola ružomberskej Kalvárie za hojnej prítomnosti veriacich. Ani sa nevie, ktorý staviteľ ho staval. Z jeho fasády a balkónika je zjavné, že sa pri ňom uplatňovali prvky oneskoreného a jednoduchého baroka. 14. sept. 1859 vo sviatok Povýšenia sv. Kríža miestny farár, splnomocnený Ordinariátom, požehnal kalvarský kostolík. Na posviacke sa zúčastnilo asi 5 000 osôb. V tento deň pohostil miestny farár až 50 vzácnych osobností. Kostolík je približne 16 m dlhý a 8 m široký s pôvabnou vežičkou. Stavba kostola stála 1 833 zlatých, z čoho mesto dalo 1 056 a ostatné obetovali veriaci. Zo zbierok sa zakúpil z cintorína v Rovni obraz Krista na kríži, lampa večného svetla, zvonček a 4 pozlátené gule.
Jozef Chrenko zakúpil pozlátený luster v hodnote 54 zlatých a mesto zaobstaralo pre kostolík kamenný a drevený materiál a lavice. V r. 1860 bolo na Kalvárii vystavaných 14 štácií krížovej cesty. Kamenný a drevený materiál darovalo mesto, obrazy maľoval tvrdošínsky maliar Maximilián Ráčkay za 98 zlatých. Výstavba stála 548 zl. z čoho mesto dalo 333 zl., ostatné prostriedky boli z darov cechu kováčov, hrnčiarov, obuvníkov, krajčírov, povozníkov, garbiarov, tokárov a z ofier veriacich.
Andrej Kučma vyvolil pre Kalváriu skutočne pôvabné a príjemné miesto. V súlade s prírodou pôsobila veľkolepým dojmom. Štácie rozložené okolo prívalmi rozrytej cesty s dvojradom štíhlych topoľov a kostolíka na malej náhornej plošinke dotvorili romantické dielo.
(celý článok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.11/2014 v cykle "Ružomberské pamiatky")
František Dian
Foto: archív Liptovského múzea v Ružomberku