V Ružomberku začala nová kultúrna sezóna. Začiatok novej kultúrnej sezóny odmával riaditeľ Kultúrneho domu Andreja Hlinku pomyselnou vlajkou vo farbách mestskej trikolóry – červená, žltá, biela. Jej koniec odmávne zase pomyselná šachovnicová v Čutkove v polovici júna budúceho roku. Medzitým sa v kultúrnom pohybe nášho mesta vystrieda viacero koncertov a predstavení s príťažlivým programom.
Veľký parník, ku ktorému by sme mohli prirovnať Kultúrny dom AH, vyplával na hlbinu. Nielen kultúrnou a umeleckou udalosťou je otvárací koncert. Veď aj, ruku na srdce, kto si to môže dovoliť?! A to nechceme byť nejako zlomyselní, či posmievační voči iným mestám, ktoré neorganizujú takéto podujatie. Tak len, že na svoju a takúto úroveň, by sme mali byť aj patrične hrdí. A farby nášho mesta, aspoň tie, ku tomu, k takejto udalosti, neodmysliteľne patria. A uvedomujú si to zrejme aj mnohí, ktorí koncertné otvorenie sezóny, spojené s hudobným dielom Ludwiga van Beethovena vo Veľkej dvorane, navštívili. Piatok 18. septembra bol preto aj dňom určitej hrdosti, lokálpatriotizmu. Azda aj takto to mal v predstave pápežský prelát Andrej Hlinka, keď uskutočnil svoju myšlienku do podoby stavby kultúrneho domu. Spájať sa v spoločnom duchu, stretať sa, byť si blízki. Umenie oduševňuje, zmieruje a napĺňa. A niektoré predstavenia, ako toto, sú vo výraznom vzťahu aj k mestu. Červená, žltá a biela nevisí len na radnici, ale sa aj nosí, a to niekde hlbšie. Splynutie v búrlivom potlesku je jeden zo súzvukov, ktoré vie Ružomberok ponúknuť.
Elegancia klasiky
Akoby už bolo ružomberské obecenstvo nedočkavé po veľkom podujatí. Ale čo už. Potlesk sa ozýval aj na miestach, kde to až tak nenáležalo. Strhujúca hudba a výkon s ňou spojený vie urobiť svoje. To za klavírom sedela Sivan Silver a dirigentskú taktovku držal František Macek. Izraelská sólistka sa pustila do dialógu s hrou Štátneho komorného orchestra Žilina. Vlastne, Klavírny koncert č. 4 G dur, op. 58 L. van Beethovena je aj tak skomponovaný. Počiatočný nesmelý vstup klavírnej melódie neskôr precitá do spoločného súzvuku s pozadím orchestra. Autor-skladateľ nezabúda ponúknuť v tejto skladbe interpretovi aj kuriózne miesta pre zvýraznenie virtuozity hráča. Najmä do jeho pravej ruky, neraz s náročným prstokladom. Prosebný spev klavíra sa stavia proti unisonu sláčikových nástrojov. V závere, v tretej časti, sa klavír dostáva do súladu s témou orchestra a vrcholí v razantnom rytmickom finále.
Sivan Garburg Silver
Izraelská klaviristka Sivan Silver-Garburg je medzinárodne známa predovšetkým ako polovica klavírneho dua Silver-Garburg. Často tvorí dvojicu s manželom a klavírnym partnerom Gilom Garburgom, ako klavírne duo. Vystupovala v Carnegie Hall, ako aj na mnohých iných svetových scénach. O to vzácnejšie je potom jej vystúpenie práve v Ružomberku. Akurát v našom meste po jej vystúpení ovácie publika nebrali konca. Po viacerých poďakovaniach priložila aj samostatný krátky virtuózny prídavok. Takéto stretnutia s vrcholným majstrovstvom sú osobitne vzácne. Dvíhajú renomé spoločenského života a hodnotu ponúkaných programov.
Ludwig van Beethoven
Beethovenova hudba láme rekordy nadčasovosti. Je stále živá, aktuálna. Stále po nej so samozrejmosťou siahajú všetky orchestre sveta. Priťahuje návštevnosť, záujem. Najmä jeho symfónie sú osobitne známe a často uvádzané. V ružomberskej Veľkej dvorane uviedol ŠKO Žilina jeho VIII. symfóniu. Vznikla desať rokov pred jeho poslednou, azda najslávnejšou, deviatou. Autor ôsmu symfóniu nazýva aj Symfónia Linz, pretože vznikla počas jeho pobytu v tomto meste. Pobyt na jeseň roku 1812 v meste Linz, kde jeho brat viedol lekáreň, bol sprevádzaný rozličnými starosťami a nepríjemnosťami. Takmer úplná hluchota a aj iné zdravotné ťažkosti robili jeho život chmúrnym a smutným.
Symfónia č. 8 F dur, op. 93
Na hudbu VIII. symfónie však z týchto problémov nepadol ani najmenší tieň. Priam sa rinie v ľahkom bezstarostnom tóne, bez najmenšieho akcentu tragiky, či bôľu. Demonštruje v nej radostné ponorenie do života, dosť podobné štýlu Mozarta, ktoré vo finále prechádza priam do manifestu. To práve prívetivo osciluje s nastavením človeka dnešnej doby. Žiadna melanchólia, len razantný rytmus v uponáhľavom tempe. Ôsma symfónia má štyri časti. Všetky v polohe allegro-allegretto, teda rýchlo a svižne. Nie potom div, že dirigent František Macek bol po jej odznení očividne unavený a uťahaný. Dirigovanie, vedenie orchestra, je tiež robota, ako každá iná.
Očakávaný oddych mu však nechcelo dopriať ani ružomberské publikum. Pre búrlivé ovácie nemohol odísť len tak ľahko z pódia. Už deň predtým uviedol tento koncert na domovskej scéne Štátneho komorného orchestra, teda v Žiline. V špeciálnej hudobnej sále Domu umenia Fatra. Takých priestorov, určených len na produkciu hudby, by sme u nás narátali na prstoch jednej ruky. Ružomberská divadelná scéna a sála Veľkej dvorany sa musela popasovať v rámci svojich parametrov a danností, aby bol zabezpečený komfortný zvukový posluch. Veľmi príjemne sa to podarilo, tak sa dal vychutnať koncert v celej šírke svojho zvukového spektra.
Náročný poslucháč
ŠKO uvádza, že Beethovenova tvorba je dlhodobou súčasťou dramaturgie orchestra počas jeho 52-ročnej existencie. A ružomberský návštevník akoby čakal len alebo práve na to. Je prekvapivé pozorovať, ako sa mení smerom pozvoľného rastu nastavenie návštevníkov Veľkej dvorany pri uvádzaní vážnych klasických diel. Po pár rokoch systematického pridávania postupnej umeleckej náročnosti koncertných vystúpení, s obľubou vnikajú do atmosféry vrcholných výkonov účinkujúcich. Už takmer celkom samozrejme, sťaby ryba vo vode. Tituly svetových hudobných skladateľov sú akoby vyhľadávanou biblickou mannou. Určitý prerod v nastavení bežného návštevníka je zrejmý. Je to možno aj na sociologickú štúdiu, ako sa “kultivuje” spoločenská úroveň v meste. Vplyvov je dostatok. Prítomnosť vysokoškolskej vzdelanosti, študentov, intelektuálny potenciál v zdravotníctve, a tiež systematické kultúrne predstavenia s koncepčným dramaturgickým prístupom. Človek je tvor tvárny a vplyvom prostredia poľahky podlieha.
