Posledný augustový deň sa v rámci programu mestského multižánrového festivalu FULLOVE DNI 2026 dni uskutočnil výtvarný workshop pod holým nebom, súbežne so vznikajúcim veľkoplošným murálom aj s účasťou mladých umelcov zo Slovenska, Česka a Poľska.
Fullove dni priniesli umenie priamo do centra mesta do parku za KDAH. Vo vytvorenej „galérii“ vznikali obrazy netradične. Štetec si mohli zobrať do ruky deti, dospelí, okoloidúci i návštevníci mesta. Vzniklo spoločné dielo v duchu hesla (aj projektu) „Fulla spája“.
Všetci zúčastnení vyslovovali uznanie organizátorom aj realizátorom akcie za mimoriadne vhodný výber priestoru na túto akciu. Podobne aj za nápaditosť a kreativitu pri výbere „lavičiek“ pre najmenších pod stromami, ktoré sa podarilo pred časom zachrániť pred plánovaným výrubom. Deti si našli svoj nový „detský sad“, keďže pôvodný ustúpil v centre mesta parkovisku.
Majster Fulla mal deti veľmi rád. Rád ich kreslil. Zo spomienok Ružomberčanov si pamätáme, že počas svojich obľúbených vychádzok mestom často s úsmevom nazeral aj do kočíkov okoloidúcich mamičiek. Jeho vzťah k deťom bol nielen osobný, ale aj profesionálny.
Narodil sa v našom meste v roku 1902. Bol jednou z najvýznamnejších osobností slovenskej výtvarnej moderny medzivojnového obdobia. Fullova tvorba bola unikátna tým, že v nej dokázal spojiť dva zdanlivo protichodné svety, a to svetový modernizmus a slovenské tradície. Výsledkom bola originálna syntéza, ktorá prebudila slovenské umenie k európskemu životu, ale zároveň si zachovala hlboko národnú identitu.
Hlavným zdrojom inšpirácie mu bolo slovenské ľudové umenie a folklór. Námety čerpal v maľbe na sklo, ktorú spolu s detskou kresbou považoval za nesmierne inšpiratívnu. Vzťah Fullu k deťom hlboko formuloval celú jeho identitu. Aj keď sám vlastné deti nemal, detský svet ho fascinoval, inšpiroval a stal sa pre neho celoživotným tvorivým partnerom. Fascinovala ho detská úprimnosť, spontánnosť a zjednodušené vnímanie reality. Od detí prebral techniky, ktoré neskôr povýšil na moderné umenie, najmä vystrihovanie a lepenie papierov či kolážovanie. To aplikoval vo svojej tvorbe pri návrhoch hračiek i scénických dekorácií. Tvorbe pre najmenších sa utiahol v období, keď nemohol vystavovať veľké plátna. Maľoval papierové leporelá, skladačky a hračky, čím chcel kultitovať vkus dieťaťa už od útleho veku.
Svet detí bol rovnocenným zdrojom umeleckej moderny, ktorej základy položil na Slovensku majster Fulla. Knižky Fulla deťom a Varila myšička kašičku sú neprekonateľnou detskou klasikou. Dobšinského Slovenské ľudové rozprávky s Fullovými ilustráciami boli preložené do viac ako 12 jazykov.
Vzťah Fullu k Ružomberku
Vzťah Fullu k Ružomberku bol hlboký a osudový. Najlepšie ho vyjadruje jeho citát: „Takého mesta ako Ružomberok už niet.“ Vo svojej publikácii Okamihy uvádza: „Naše mesto nemohlo tu nestáť. Akoby ho Pánboh položil do kolísky medzi vrchy a polia. Z každej ulice vidieť kúsok hory alebo aspoň vŕštek a zovšadiaľ, z každého obloka sa človek musel stretnúť s Chočom. A táto panoráma ma sprevádzala od kolísky.“
Hovorí sa, že v tomto meste sa pre neho všetko začalo aj skončilo. Ružomberok nebol len jeho rodným mestom, ale aj mestom jeho tvorivého azylu i večného odpočinku. V roku 1963 mu bol udelený titul národný umelec. V rokoch 1966 a 1977 daroval Československej republike do správy SNG obrovskú časť svojho celoživotného diela, 548 malieb, kresieb, tapisérií a ilustrácií.
Protihodnotou bolo, že štát preňho v Ružomberku postaví galériu, ktorá bude tieto diela chrániť a prezentovať. Pre svoju galériu si vybral pozemok pri historickej budove Liptovského múzea, chránený stromami týčiacimi sa nad budovou galérie. Stromy akoby chránili galériu svahom, ktorý držia svojimi koreňmi. Galéria je pýchou nášho mesta a národnou kultúrnou pamiatkou.
Galéria Ľudovíta Fullu bola otvorená v roku 1969. Bola prvou galériou postavenou na Slovensku po druhej svetovej vojne. Budovu s ikonickým pätnásťmetrovým presahom navrhol Ing. Arch. Martin Kusý a stala sa klenotom slovenskej povojnovej avantgardnej architektúry. Majster Fulla navrhol výraznú dekoratívnu mozaiku, ktorá zdobí čelnú fasádu budovy. V tejto budove žil a tvoril ešte niekoľko rokov. Blíži sa 125. výročie od jeho narodenia...
Mesto Ružomberok na svojho slávneho rodáka nezabúda. Každoročne na konci augusta organizuje spomínaný multižánrový festival, ktorý oslavuje kreativitu, dizajn, hudbu a výtvarné umenie inšpirované nadčasovým vizionárskym dielom národného umelca Ľudovíta Fullu. Jedným z výsledkov bolo vytvorenie pouličnej galérie a oživenie múrov prvým murálom v centre Ružomberka, ale vlastne v meste vôbec.
Majster Fulla tak aj po rokoch našiel pre deti priestor. Park so stromami. Občania mesta prítomní na festivale i okoloidúci vyslovili zaujímavú víziu: „Možno tieto stromy budú základom budúceho parku národného umelca Ľudovíta Fullu.“ Park by spríjemnil a ozdravoval ovzdušie, a zároveň by niesol odkaz nášho slávneho rodáka všetkým obyvateľom mesta.
Za túto víziu vyslovovali ľudia vďaku Ľubomírovi Tišťanovi a skupine obetavých ľudí, ktorí sa pričinili o zastavenie výrubu stromov v parku. Prítomní vyslovili uznanie a vďaku aj Adriane Weidlichovej, kreatívnej manažérke KDAH a hlavnej koordinátorke projektu Fulla spája, za kreativitu pri výbere miesta aj jeho pôsobivého využitia. „Sú mestá, ktoré sadia za každé narodené dieťa 1 strom....“
JANA BRODOVÁ
