Extrémna krížová cesta kráčala k Veľkej noci aj v Ružomberku
Stretnúť dav ľudí na ružomberskej ulici, po zotmení, spoločne ticho kráčať v ústrety noci, až tak časté nie je. Blížia sa sviatky Veľkej noci - ba už sú tu. Dnešný Zelený štvrtok, keď vychádzajú noviny Ružomberský hlas, je ich bezprostredným začiatkom. Duchovne ich precítiť, ale sa aj na ne pripraviť, možno rôznymi spôsobmi.
Je to tu!
V piatok večer 20. marca sa pred farským Kostolom svätého Ondreja hemžilo oveľa viac ľudí ako inokedy. Po obvyklej omši sa už očividne stmieva, ale aj napriek tomu možno rozpoznať v rukách prevažne mladších ľudí rôzne drevené krížiky domácej výroby.
Je to tu! Štartuje Extrémna krížová cesta. Tento, jej už tretí ročník je opäť naplánovaný na turistický okruh okolo Ružomberka, po zastaveniach pri sakrálnych stavbách. Je ich štrnásť a prvé bolo hneď v kláštornom Kostole Povýšenia svätého kríža na druhom konci Námestia Andreja Hlinku. Nasledoval Kostol svätých Petra a Pavla v Baničnom. Potom sa zástup do troch stoviek účastníkov prehupol na ludrovský chotár cez Bielu púť. Stanovený parameter tohto podujatia je minimálne 40 kilometrov, ak nie je prevýšenie väčšie ako päťsto metrov. Ale s tým členité ružomberské okolie problém nemá. Iné je to s účastníkmi, ktorí sa musia vysporiadať s traťou, počasím a nocou. Nič ľahké, ale ak panuje rozhodnutie a odhodlanie - tak aký problém!?
Modlitba a pokoj
To, že vyjdú veriaci a cirkev do ulíc, až také bežné nie je. Ale, deklarovať svoj vzťah k tomu, v čo verím, sa dá aj takto. Zároveň aj preveriť svoje možnosti. Pár dní nato, 25. marca, je v kalendári meno Marián. Nie je to náhoda, ako by sa mohlo ľuďom bez náboženského vyznania zdať; 25. marec má odstup presne deväť mesiacov do Vianoc. Tento sviatok Zvestovania Pána má cirkev v úcte ako jednu z pripomienok putovania rokom. Súčasťou mariánskej úcty je potom aj odvodené meno Marián. Nič nie je náhoda - a náhoda je Boh, hovorí klasik. V roku 1988 sa stal tento dátum demonštratívnym vystúpením katolíckej cirkvi na ulicu za náboženskú slobodu. Ticho až nemo, v kamennom tvare modliaceho sa davu. „Gama jedna, gama jedna,“ vrešťali vysielačky verejnej bezpečnosti, vtedajšieho zúriaceho komunistického režimu. Dnes máme tento dátum Sviečkovej manifestácie v kalendári ako pamätný deň.
Najstarší účastník
Svet je inde a do nevinného davu nestriekajú hasiči. Práve naopak. Účastníkom tohto pochodu je vyjadrovaná primeraná sympatia a priateľstvo. „Celkom to bolo milé, ako nás v noci, v otvorených kostoloch, vítali a čakali tety zabalené v dekách. Ponúkli aj občerstvenie. Ako aj ujo, ktorý sa pochodu síce nevládal zúčastniť, ale kráčal oproti sprievodu a ponúkal dobošky ako občerstvenie,“ zhodnotil sedemdesiatročný Anton Gallas, ktorý bol vyhlásený aj za najstaršieho účastníka tohto ročníka podujatia.
Inak, vôbec na tie roky nevyzerá. Zúčastnil sa doteraz všetkých troch ročníkov a autor tohto článku sa môže pochváliť, že je aj jeho priateľom. Ku jedným z momentov nočného putovania patrilo aj zatĺkanie dlhých klincov do dreva kríža. Sťaby paralela vlastného ubližovania, previnenia sa voči Spasiteľovi.
Slovensko a Ružomberok
Extrémna krížová cesta je podujatie s celoslovenskou pôsobnosťou. Prebieha vo viacerých mestách. Organizačne sa za ružomberskú časť postavil Juraj Sashalmi a manželská dvojica Veronika a Peter Brček. Prijmi výzvu na zmenu - hlási plagát a QR kód na ňom otvára ďalšie možnosti modernej komunikácie. Cez slúchadlá možno vnímať texty jednotlivých rozjímaní pri zastaveniach. Že je to náročný „track,“ zrejme zvlášť pripomínať ani netreba. Vyčerpá každého, a najmä tohtoročný záver tejto Extrémnej krížovej cesty bol veľmi náročný. Maximálna nepriazeň počasia s chladom a dažďom vôbec nepoteší. Akurát šťastný návrat domov prinesie radosť. Ten Antonov bol o pol piatej. Parádny výkon - a ešte na ten vek, čo poviete..?
14 zastavení
“Krížová cesta je modlitba. Počas modlitby sa postupne prechádza 14 zastaveniami, pri ktorých sa rozjíma o utrpení Ježiša Krista a jeho ceste od odsúdenia až po smrť. Veriaci, ktorý si nesie svoj kríž, svoje slabosti, svoje úmysly, a často aj úmysly druhých, má na tejto ceste priestor premýšľať o svojich krížoch, tak akoby on kráčal s Ježišom na Kalváriu a rozjímať o tom. A to býva často uzdravujúce, pridala svoj postreh Veronika Brčeková a pokračovala: “To, že je to v noci, v tme, na niekoľkohodinové putovanie sa človek dostáva za svoju zónu komfortu. Ja som si práve pri kríži, keď pršalo, začalo mi byť zima, a po ťažkom úseku, keď sa mi už nechcelo tými mokrými, studenými rukami vytiahnuť mobil, dať si slúchadlá a počúvať rozjímanie, uvedomila, že práve vtedy treba prekonať samú seba.” Ako matka troch detí, dve zobrala so sebou. Deväťročný Martin dal pekných desať kilometrov. Ako organizátorka konštatuje, že záujem za posledné tri roky stúpol. A prečo to všetko? “Pretože je kopec úmyslov..!” - rezolútne vyznáva Veronika.
Maratón
A tak Anton, Veronika, Peter a celý zástup putujúcich nočných lovcov pokory, pridali svoj maratónsky výkon do ozdobného venca nastupujúcich sviatkov. Veľkej noci 2026.
Námahu a utrpenie netreba zvlášť hľadať, ale treba mať pre to pochopenie.
