Mesto s históriou a možnosťami naznačuje budúcnosť. Viackrát použitý názov turistických brožúrok kladie dôraz na potenciál mesta Ružomberok. Niekedy možno nenápadný, zastieraný, ale aj potláčaný. Najmä však na ten viditeľný a príťažlivý.
To je aj nakoniec poslanie všetkých propagačných publikácií a materiálov. Zdôrazniť a priblížiť. Po takejto forme, a s tým spojeným poslaním, siahla dvojica autorov Zdenko Hochmuth a fotograf František Šlachta. Východisko Ružomberok je obsažná propagačná brožúra, zdôrazňujúca prírodné danosti blízkeho mestského okolia. Rok vydania 1968 a obsah patrí plejáde čiernobielych krajinárskych fotografií. Publikácia žiari sympatickou snahou priblížiť v atraktívnom svetle mesto Ružomberok pred oči sveta.
Východisko olympiáda
Nie tak dávno skončilo vrcholné svetové športové podujatie. Zimná olympiáda. „Starká, ja už nechcem nič počuť o tej olympiáde,“ ohradil sa adolescentný vnuk. Stará mama si chcela výchovne s ním pozrieť otvárací ceremoniál tohto svetového podujatia. Áno, hodnoty a záujmy mladej generácie sú úplne inde. Dve stovky televíznych kanálov, či nabitý internet dnes už predsa nemusia nikoho vzrušiť. Možno len občas zaujať. A tobôž taká olympiáda. To len tí starší si robia bilanciu prežitého a hodnotovo si vedia vážiť sprostredkované udalosti. Veď, čo ak práve táto olympiáda, možno bola ich poslednou. V minulosti znamenala taká olympiáda pre najmladšiu generáciu výraznú ambíciu. Výzvu a pozvanie spolu. Aj keď bol informačný tok veľmi chudobný. Potom stačilo takým chlapcom aj viackrát za týždeň oblizovať s nadšením a túžbou výklad športového obchodu. V Ružomberku bol elegantný, priestranný, oproti pošte. Dnes je tam banka. Ústretový a sympatický vedúci v modrom plášti Ján Herbst sa snažil vyhovieť, v rámci vtedajších možností, každému. Ceny hokejok, lyží, či futbalových lôpt, mali chlapci naštudované naspamäť.
Východisko Kalvária
V zimných mesiacoch sa športová dráma spojená s nadšením a výkonmi odohrávala denno-denne. Živá, autentická, olympiáda. Každé odpoludnie prichádzali do rozľahlého priestoru Kalvárie lyžiari a sánkari. Malý vlek na prenosné kotvy sa krútil za päť korún pre dospelých vľavo, pri ceste na vrchol. Neskôr ho modernizovali, ale plného využitia sa už pre nedostatok snehu nedočkal. Triangula, kopec zase vpravo, dostal dlhší vlek, ktorý za priaznivých podmienok bol dostatočne využívaný v 90. rokoch. Samostatnú kapitolu zase v 60. rokoch a samozrejme aj hodne skôr, tvoril lyžiarsky mostík. Jeho drevená stavba sa vypínala blízko známeho televízneho vysielača Tereza.
Skokanské výkony mohol hocikto sledovať z bezprostrednej blízkosti najmä v sobotu a nedeľu. Neskôr mostík prestavali, zvýšili kritický bod, ale plnohodnotného využitia sa už tiež nedočkal. Ubudlo snehu a hranica sneženia sa posunula vyššie.
Východisko Malinô Brdo
Keď ešte 70. roky poskytovali dostatočne hrubú snehovú perinu, dalo sa s lyžami, bez vyzutia, pristáť pohodlne zo samého vrchu Malinô až do stredu mesta, povedzme, pred palác Savoy. Dnes patrí Malinô Brdo medzi špičkové lyžiarske strediská na Slovensku. A nielen. Využitie našlo v ostatných mesiacoch aj pre bike-cross.
Práve v minulom čísle našich novín sme priniesli článok ružomberského polyhistora Fedora Polóniho o začatí výstavby v doline Hrabovo. „Tri význačné horstvá severného Slovenska - Veľká Fatra, Nízke Tatry a Chočské pohorie - stretajú sa takrečeno v uliciach mesta,“ uvádza stredoškolský profesor-latinčinár Zdenko Hochmuth v tejto 84-stranovej publikácii vydavateľstva Šport. Pokiaľ je vzdialenosť lyžiarskeho strediska Jasná od mesta Liptovský Mikuláš meraná na kilometre, Ružomberok to má doslova na dosah. A to je vlastne aj určitá nevýhoda, keďže sa naše mesto muselo vtesnať so svojím rozložitým a obsažným priemyslom do úzkych dolín medzi vrchy. Najmä klimaticky sa to potom nešťastne prepisuje do verejného života. Tiež možnosť rastu a rozvoja mesta je z takýchto priestorových dôvodov obmedzená. Naproti tomu, spomenutý Liptovský Mikuláš, nemusí pociťovať nedostatok miesta. Rozvinul plochy, a tým aj príležitosť, pre obchod, ako aj pre menší priemysel.
Východisko Ružomberok
„Ružomberok je predovšetkým ideálnym východiskom do kultúrnohistoricky pozoruhodného a prírodne jedinečného okolia, do zázemia, aké mu môžu závidieť (a aj závidia) mnohé iné mestá v našej vlasti,“ uvádza Hochmuth v spomínanej publikácii. Áno, autori Hochmuth a Šlachta spojili pojem „východisko“ s možnosťou turistických trás a výletov. Prorocky však takýmto priradením tohto termínu posunuli Ružomberok vyššie a ďalej. Súčasný moderný papierenský priemysel, sústredený v našom meste, zaraďuje Ružomberok medzi popredné európske priemyselné strediská so žiadanou produkciou.
Tisícky absolventov vysokoškolského štúdia našlo východisko pre svoj ďalší život a jeho ďalšie smerovanie, práve v Ružomberku. Nakoniec, už dvadsaťpäťročná intelektuálna stopa Katolíckej univerzity je náležitým vysvedčením. Ústredná vojenská nemocnica SNP je nespochybniteľným východiskom pre zdarné riešenie zdravotných problémov. A v posudzovaní jej kvalít už roky rezonujú najvyššie priečky hodnotenia. S trochou expresívneho pohľadu možno východisko chápať aj ako riešenie, dobrý výsledok.
Východisko kultúra
Je dobre známou vecou, že práve Ružomberčan Andrej Hlinka sa snažil hľadať pre Slovákov a Ružomberok viaceré východiská. Hlavne východisko z biedy, ktorá sužovala v povojnovom období najmä vidiek. Výsledkom takýchto snáh bol Úverový a potravinový spolok, či Spolok striedmosti. Taký by sa možno zišlo obnoviť aj v dnešných časoch z viacerých dôvodov.
Azda najväčším Hlinkovým ťahom, keď sa snažil o kultúrne pozdvihnutie ružomberského života, bola výstavba kultúrneho domu. Dnes je ikonickým centrom mesta a východiskom kultúrneho života. Nielen plesy a zábavy, tiež kino, ale najmä živá kultúra - koncerty, divadlá, tanečné vystúpenia. Okrem toho hotel, reštaurácia, či telocvičňa. Za ostatné roky ponuka kultúrnych podujatí v tomto stánku sa rozkošatila, a to nielen do šírky, ale najmä do kvality. Obsadenosť sály Veľká dvorana do plnej kapacity, 600 miest, je pri takýchto vystúpeniach notoricky príslovečná.
Východisko u seba
Osobný - vlastný postoj si ako východisko ku svojmu mestu musí hľadať a ozrejmiť každý sám. Najmä však záujem o všetko, čo sa v ňom deje, ale aj ako vyzerá. Určite musia byť bolestivé pohľady, pre každého citlivého Ružomberčana, na počmárané autobusové zastávky, či na čerstvo opravené omietky. Už len toto nám naozaj v našom meste chýba!? Žiaľ, robíme si to sami. Ale takí, ktorí to robia - sebe aj nám, tieto noviny neotvárajú.
Mons rosarum
Vrch ruží, Ružomberok, poskytuje toho veľa. Tak možnosti, ako aj východiská. Ale, určite je toho ešte viac, čo by poskytnúť mohol. Návštevou okolitých miest sa ale poľahky presvedčíme, že nezaháľajú. Nie vždy sa niektoré také porovnanie môže prichýliť na našu stranu. A určitým výzvam treba neustále čeliť. A tak si bude musieť Mons rosarum hľadať stále aj vlastné východiská...
