Hospodárenie miest: Ružomberok na 122. priečke

AKTUALITY Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy INEKO zverejnil najnovší rebríček finančného zdravia miest na Slovensku. Ružomberok sa v ňom za rok 2024 nachádza na 122. mieste spomedzi 141 sídiel. Je to najhoršie umiestnenie mesta za celú dobu zverejňovania tohto rebríčka.

Historicky najlepší výsledok dosiahlo mesto v roku 2010 (6.), kým za roky 2019-2021 sa pohybovalo okolo prvej dvadsiatky, za rok 2022 to už bola 82. pozícia v roku 2023 zase 102. priečka. Uplynulé tri roky klesá Ružomberok v rebríčku vždy o 20 miest, pričom prepad za roky 2021 a 2022 bol 59. priečok.

Ukazovateľmi, v ktorých radnica uspela, boli najmä plnenie záväzkov, dlhová služba a celkový dlh, ako aj likvidita. Naopak, na chvoste miest sme v kategóriách bilancia bežného účtu či intenzita investovania - kým Ružomberok má 1.8% z rozpočtu, priemer miest v SR je takmer 5%.

Ružomberok dosiahol celkový bodový výsledok finančného zdravia 4.5 zo 6, čo je hodnotené ako „dobré“.

Spomedzi obcí Ružomberského okresu sa do prvej stovky na Slovensku zmestil len Martinček (hodnotenie 5.8). Na 247. priečke sme našli Kalameny (5.6), 304. je Štiavnička (5.6). Na opačnom póle spomedzi 2 746 obcí sú z dolného Liptova Valaská Dubová (2 579. miesto), Turík (2 267.) a Liptovská Teplá (2 220.).

Podľa organizátorov rebríčka z inštitútu INEKO je hlavným cieľom projektu „zvýšiť tlak na zlepšovanie finančného zdravia miest a obcí. Plánujeme ho dosiahnuť prostredníctvom nasledujúcich čiastkových cieľov: Zber a zverejnenie údajov o finančnom zdraví všetkých 2930 obcí za roky 2006 - 2024. Zverejníme údaje, ktoré zbiera (ale nezverejňuje) Ministerstvo financií SR (Datacentrum), ale aj ďalšie údaje nevyhnutné pre hodnotenie finančnej stability. Rovnako ide o vytvorenie trvalej platformy pre zverejnenie týchto údajov v používateľsky prívetivej podobe (vrátane rebríčkov a filtrov) na vlastnej webovej stránke, ako aj odporúčania na zmenu zákonných kritérií a zavedenie sankcií pre ich lepšie dodržiavanie.“

O reakciu na umiestnenie mesta Ružomberok v najnovšom rebríčku hospodárenia miest sme požiadali aj radnicu. Odpoveď hovorcu magistrátu Vladimíra Miškovčíka uverejňujeme v plnom znení bez redakčných úprav.

„Len pri plastickom pohľade na hodnotenie a jeho metodiku, v rebríčku najlepšie obstoja mestá a obce, ktoré nie sú dlhodobo dlhovo zaťažené. Z tohto pohľadu a podľa metodiky skúmateľov sú to mestá a obce zjednodušené povedané „s najlepším hospodárením“. Respektíve a správnejšie – majú najlepšie ukazovatele celkový dlh, dlhová služba, bilancia bežného účtu, záväzky po splatnosti k príjmom a záväzky aspoň 60 dní po splatnosti. Nič to však nehovorí o rozvoji mesta či obce a už vôbec nič o aktuálnych projektoch. Veľké investičné projekty predstavujú obrovskú záťaž na rozpočet samosprávy, a to aj vtedy, keď sú viaczdrojovo financované. Napriek tomu a paradoxne k rebríčku, vziať úver si môžu len samosprávy, ktoré sú finančne zdravé. Väčšiu výpovednú hodnotu ako poradie by mal graf vývoja sledovanej hodnoty a jej porovnanie voči priemeru. Krajské mestá Žilina, Banská Bystrica, Prešov či magistrát Bratislavy sú v hodnoteniach v poradí až za Ružomberkom a iné hodnotenie nemajú ani v predchádzajúcich rokoch. Vyhlásiť však o nich, že nehospodária dobre, by bolo nesprávne. Na druhej strane, pozitívne je, že Ružomberok má už druhý rok po sebe zostavený vyrovnaný rozpočet na úrovni viac ako 54-miliónov eur. Napriek tomu, že zostavenie vyrovnaného rozpočtu bolo vzhľadom na súčasnú makroekonomickú situáciu a konsolidačné opatrenia ťažké, miestne dane a poplatky sa tento rok v Ružomberku opakovane zvyšovať nebudú. Budúcoročný rozpočet mesta ráta aj s významnými investičnými akciami a realizáciou mnohých projektov, napríklad aj s výstavbou dvoch nových nájomných bytových domov na Plavisku, dvoch nových cyklistických chodníkov či novým denným stacionárom pre dôchodcov a autistov v budove školičky“ na Ulici Š. Nahálku. V pláne je projekt komplexnej obnovy verejného osvetlenia, výstavba nabíjacích staníc na elektroautomobily, rekonštruuje sa stará plaváreň s výstavbou, začali sme realizovať projekt množstvového zberu v Ružomberku, ktorý bude viesť k postupnej úprave poplatkov za odpad na základe skutočnej produkcie domácností, významné posuny nastali aj v príprave projektov individuálnej bytovej výstavby. Po zavedení parkovacej politiky sa očistilo mesto od dlhodobo stojacich áut a zlepšili sa možnosti parkovania pre rezidentov, stabilizovali sa Komunálne služby mesta s novými kompetenciami, zmeny nastali aj v MAD, kde bol zmenený dopravca a zapojili sme sa do integrovaného dopravného systému IDS Plus, vďaka čomu cestujúci získali nové možnosti cestovania v rámci mesta, regiónu aj celého kraja.“