Štvrťstoročie je súčasťou Ružomberka Katolícka univerzita. Počet jej študentov stúpa, aktuálne je ich takmer 4 000. Jej absolventi patria na trhu práce medzi najžiadanejších.
To sú fakty. Rozmenené na drobné – stovky, tisícky študentov prinášajú do nášho mesta oživenie, mladícku energiu, a – áno – aj peniaze. Za ubytovanie, služby, stravovanie, cestovný ruch. Významným spôsobom obohacujú Ružomberok.
Jediná svojho druhu – jediná na Slovensku – formujúca myseľ a srdcia...
Je to aj moja alma mater. A môžem porovnať, keďže som študoval žurnalistiku aj inde. Podmienky, ktoré som mal, rovnako ako iní, vytvorené v Ružomberku, sa nedajú porovnať s druhou vysokou školou. Bolo tu (v KU) lepšie, kvalitnejšie, profesionálnejšie, s empatickými a vzdelanými pedagógmi.
Nechcel som, aby tento úvodník bol len suchým výpočtom ľudí, ktorých si vážim za obrovský prínos pre našu, ružomberskú, Katolícku univerzitu. Jedného z nich si nechám pre seba, a poviem mu to osobne – teba som myslel. Nebol by rád, aby som to urobil verejne...
Ostatných s radosťou, úctou, vďakou a rešpektom budem menovať.
Bývalého, žiaľ, zosnulého rektora prof. Tadeusza Zasepu. Ten, spolu s prof. Petrom Olekšákom, pred viac ako 10 rokmi naštartovali najmasívnejší rozvoj školy. Postavili jednu z najkrajších budov v meste – Univerzitnú knižnicu, a to je len jedno z ich veľkých diel pre univerzitu a toto mesto. Hodnoty, ktoré vytvorili, ocení až história.
A súčasný rektor, Ružomberčan – Černovčan – docent Jaroslav Demko. Skromný, vzdelaný a rešpektovaný vedec, človek, ktorý riadi KU už druhé volebné obdobie, a je prvým obyvateľom mesta na tejto pozícii.
Buďme vďační za túto vysokú školu v našom meste. Nie je možno tak extrémne viditeľná, ako by podľa zdania niektorých mohla byť, ale aj skutky, ktorými sa verejne nechválime, majú svoje čaro a svoju odmenu…
Aj keď, neskôr...
