Novým dekanom rímsko-katolíckej farnosti v Dolnom Kubíne sa stal ružomberský rodák Michal Janiga, ktorý má trvalý pobyt v Ivachnovej. Janiga v Kubíne nastupuje po legendárnom dlhoročnom dekanovi Ľubomírovi Pekarčíkovi, ktorý mieri do dôchodku (zostáva však pracovať na Katolíckej univerzite v Ružomberku).
Michal Janiga doposiaľ pôsobil ako vicerektor kňazského seminára. Vyštudoval na ružomberskej Obchodnej akadémii a na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity, ovláda taliančinu, angličtinu a nemčinu.
Janiga tak spolu so Stanislavom Culkom (v Liptovskom Mikuláši) bude patriť k dekanom z Ružomberského okresu, ktorí pôsobia v susedných mestách. Hneď po nástupe sme Michala Janigu oslovili otázkami, na ktoré nám ochotne odpovedal.
Čo pre vás znamená, že ste sa stali dekanom farnosti v Dolnom Kubíne znamená?
„Aj v mojom prípade platí to isté čo vyslovil Svätý Otec Lev XIV., že som bol do tejto farnosti poslaný bez vlastnej zásluhy a prichádzam pokorne k tomuto Božiemu ľudu ako brat, ako pastier, ktorý chce ukazovať na Krista. V rozhodnutí otca biskupa chcem rozpoznať Božiu vôľu, vážim si a ďakujem za veľkú dôveru.“
Ako dlho vopred ste vedeli, že sa stanete dekanom?
„O tomto úmysle otca biskupa som sa dozvedel na začiatku pôstneho obdobia.“
Skúste priblížiť vaše prvé kroky vo farnosti?
„V Dolnom Kubíne začíname úplne nová zostava, okrem mňa sú tu noví aj všetci traja páni kapláni. Od začiatku chceme spoločne hľadať a načúvať, kde nás Duch Svätý chce viesť, rozlišovať, načúvať ľuďom, byť otvorení a radostní v službe a ohlasovaní. Aj keď už naplno beží letné obdobie a čas dovoleniek, chcem sa stretnúť aspoň s niektorými riaditeľmi škôl, so zástupcami mesta či s rehoľnými sestrami, ktoré pôsobia vo farnosti. Aktivity sa rozbehnú postupne s mnohými ochotnými ľuďmi, ktorých už teraz každý deň stretávam. Od začiatku je to však na prvom mieste služba kňaza pri slávení eucharistie a vysluhovaní sviatostí.“
Zostávate pracovať aj v Teologickom inštitúte Katolíckej univerzity v Spišskom Podhradí?
„Službu vicerektora kňazského seminára už samozrejme nebudem vykonávať. Ak to bude potrebné a možné, rád by som ostal v kontakte hlavne s bohoslovcami, ktorým som prednášal pastorálnu teológiu. Všetko je však zatiaľ otvorené.“
Na záver, aký máte vzťah k rodnému kraju, k Ružomberku, k Ivachnovej?
„Ružomberok je môj domov, vo veľkej miere to možno povedať aj o Ivachnovej, odkiaľ pochádzajú moji rodičia a kde som prežil veľa času v detstve pri svojich starých rodičoch. Obe tieto miesta zohrávajú veľkú úlohu na ceste môjho povolania kňaza. Uprostred rodiny a v blízkosti vynikajúcich kňazov, akým bol pre mňa osobne zvlášť dekan Alojz Kostelanský, sa zrodilo moje kňazské povolanie, ktoré nadovšetko milujem a každý deň zaň ďakujem.“
