ÚVODNÍK Keď sa obzriem späť, približne 15 rokov dozadu (toľko trvá spolupráca redakcie RH s Františkom Dianom), musím verejne vysloviť na jeho adresu len slová uznania, úcty a rešpektu.
Tento – dnes už pokročilý dôchodca – sa za ten čas vypracoval na prvotriedneho amatérskeho historika a kvalitného novinára. A môžem to posúdiť „z prvej ruky“, keďže s ním za ten čas pravidelne prichádzam do kontaktu.
Dokonca som, spolu s ním – a je to pre mňa česť – pripravoval publikáciu 80 rokov basketbalu v Ružomberku. Je to zanietený, erudovaný, ale hlavne skromný človek, ktorý môže byť pre dnešnú mladú generáciu v mnohom skvelým príkladom.
Dôvod, pre ktorý píšem tieto riadky, je jeho najnovšia publikácia Príbehy zo starého Ružomberka. Zhltol (doslova) som ju za jeden večer. Úžasné príspevky, ktoré napísal človek, ktorý sa v našom meste nenarodil, „len“ sa sem priženil.
Jeho vytrvalosť, oddanosť faktom a overeným zdrojom, schopnosť a chuť učiť sa stále novým postupom, je vysoko nákazlivá, obdivuhodná a inšpiratívna.
Mimochodom, napísal napríklad už aj publikácie Z histórie ružomberského športu, História volejbalu v Ružomberku. Pravidelne napĺňa historické rubriky v Ružomberskom hlase či pre portál Žijem v Ružomberku.
Len (nahlas) uvažujem. Aký nesporný prínos pre naše mesto majú ľudia, ktorí sa v Ružomberku nenarodili. Okrem Ferka Diana napríklad Tadeusz Zasepa, Peter Olekšák, Imrich Gazda či Radek Zdráhal. A ďalší...
Či to nie je oveľa viac, ako častokrát dávame Ružomberku my, ktorí sme sa v tomto meste narodili, a žijeme tu stále…
