GLOSA EXKLUZÍVNE Dobieha nás minulosť. V jej horšom odkaze. Prejavuje sa čoraz naliehavejšie zub času. V dopravnej sieti dosluhujú mosty, mnohé ešte od vojny neboli obnovené.
V ružomberskej rímskokatolíckej farnosti sa vehementne do stavebných aktivít chytil predchádzajúci farár Dušan Škrabek. Po storočiach dostal kostol sv. Ondreja toľko potrebné záchody. Pustil sa aj do farskej budovy, aj jej nového plynového kúrenia. Do toho ešte šarapatil kovid. V rozbehu práce odovzdal svoj pomyselný pracovný odev - montérky, svojmu nástupcovi. Očividne presne konfekčné číslo toho odevu sadlo novému farárovi Dušanovi Pardelovi ako uliate. Zdá sa, že sa v nich dobre cíti a nechce ani vyzliecť. Pokračovať v diele je nepísaný údel.
Najprv faru
V polovici osemdesiatych rokov sa postavila nová farská budova. Pri Ružových schodoch, ulička niesla pôvodný názov - Ružová ulica. Po asanácii niekoľkých starších domov vzniklo prázdne miesto na stavebnú činnosť.
Predchádzajúce farské sídlo bolo v južnom krídle radnice, so samostatným vchodom ku kostolu. Ešte za preláta Andreja Hlinku tam patrili fare dve podlažia. Farský život farára a dvoch kaplánov prebiehal za socialistického limitu priestoru na jednej chodbe. S pecou ústredného kúrenia a s jednotlivými izbami - kaplánkami a jednou spoločnou kúpeľňou.
Lepší komfort mala poskytnúť nová stavba s moderným prístupom k bývaniu. Za farára a dekana Jozefa Debnára sa sťahovali aj dvaja kapláni do novej fary. Jozef Skurčák je už dôchodca a Ľubomír Pekarčík je farár a dekan v Dolnom Kubíne. Prvý kaplán, ktorý prišiel do novej budovy, bol Ján Duda.
Ďalšiu etapu rekonštrukčných prác na farskej budove otvoril po farárovi Škrabekovi jeho nástupca Pardel. Interiérové úpravy, sanácia základov, aj celkové opláštenie, vrátane strechy, sú náročné a dlhotrvajúce práce.
Klačno a stavba
Približne v tom čase postavil podnik Pozemné stavby dva demo holodomy, ako ukážku inej formy rodinnej výstavby. Táto stavba na Klačne bola svojím spôsobom raritou, pretože bola z betónových prefabrikátov, panelov. Nezaujala, nazabrala. Asi po desiatke rokov ničotného státia, ju už neskoršia firma Slowaps, a. s. odpredala katolíckej cirkvi. Dekan a farár Alojz Kostelanský sa chytil myšlienky prebudovať betónové domčeky na kostolík. A v tomto roku sa sviežou rekonštrukciou mohol odieť do nového šatu.
Ondrejská sobota
Dušpastierska práca je hlavnou činnosťou a poslaním správcu farnosti. Ak sa vraví, že sobota - farárova robota, tak pre tú poslednú novembrovú to platilo dvojnásobne. Patrocínium farského kostola - svätý Ondrej apoštol, pripadlo rovno na tento deň. Odpustovú slávnosť, s účasťou mnohých kňazov, viedol nitriansky biskup Viliam Judák. Taký deň odpustu je najmä sviatkom mesta.
V južných častiach našej krajiny zvyknú hovoriť takému sviatku hody a patrične to vedia osláviť aj bohatou hostinou s husacinou. Náš chudobnejší kraj sa v minulosti v takýto deň musel spokojiť s falošnou klobásou plnenou zemiakmi, teda drobami. Liptovské droby sú dnes znamenitou a vyhľadávanou pochúťkou, smelo atakujúcou svojou cenou pravé klobásy. V tento deň býval v Ružomberku aj jeden zo štyroch hlavných jarmokov. Jeho symbolickú reminiscenciu usporiadal pod svojou kuratelou aj farský úrad. Tu už nastúpili pomocníci - brigádnici pána farára. Drevené stánky obkolesili priestor medzi radnicou a kostolom. V pestrej ponuke boli oblátky, ručné výrobky, či možnosť občerstvenia. Najmä však dobrá nálada v slnečnom predpoludní, ústiaca do pocitu rodinnej - farskej spolupatričnosti.
Stále v robote
Veľa práce sa podarilo urobiť a výsledky dosiahnuť aj na kostole sv. Petra a Pavla v Baničnom. Svoju históriu vzniku má v nedostavanej a nedokončenej budove materskej škôlky. Tiež sa jej prezieravo ujal farár Alojz Kostelanský, v období krátko po zmene politického systému. Nemálo prác očakáva ešte Kalvária.
A tak, pán farár mal cez Vianoce duchovnej práce až-až.
„Najdôležitejším vzťahom v manželstve sú manžel a manželka. Deti nie sú na prvom mieste,“ povedal dekan Dušan Pardel, ako hosťujúci celebrant na odpustovej omši na sviatok Svätej rodiny v Štiavničke. O dva dni neskôr vítal na Silvestra o polnoci, s dobrou stovkou veriacich vo farskom kostole - adoráciou, príchod nového roka. V katolíckej cirkvi bol vyhlásený za Jubilejný rok, ako čas zmierenia a duchovnej obnovy.
Ružomberský kostol svätého Ondreja sa stal jedným z desiatich chrámov Spišskej diecézy, ako posvätné miesto k získaniu plnomocných odpustkov.
Jeho označenie na priečelí to aj hlása. O duchovnú prácu núdza nebude.
A ostatné roboty tiež prídu na rad. Vianočné obdobie skončilo, pán farár bude mať trochu času oprať aj svoje montérky. Príde jarné oteplenie, a potom zase šup do nich...
