Ružomberský hlas
  • Utorok 18. marec 2025
  • 0:0:0
  • Online:

EXKLUZÍVNE „Mala som ja – recece, dosť pekného frajera. Ale mi ho kamarátka odviedla. Nech tej mojej kamarátke Boh platí, azda sa mi – recece, ten môj milý navráti.“ To je úvod z najväčšieho hitu a sviežej, rezkej a chytľavej pesničky nového CD albumu dychovej hudby (DH) Lúžňanka – Cez tú Lúžnu. Ide o tretí album tejto jedinej dychovky v okrese Ružomberok. Je už v predaji.

 „Neminula nedeľa, neminuli ani dve. Prišiel milý, zaklopal mi na dvere. Otvor milá, drahá duša tie dvere, rozpukne sa – recece, moje srdce na dvoje. Keď som mu ja – recece, tie dvere otvárala, zrovna som mu ja takto povedala…“

 Nedokončíme, vypočujte si ju sami. Nielen text, ale predovšetkým jeho hudobné stvárnenie je skutočne fascinujúce. S nečakanou, ale neuveriteľne vydarenou zmenou rytmu a gradáciou v závere skladby. Táto originálna pieseň v podaní Lúžňanky by rozhodne nebodovala len v reláciách na Šlágri TV či podobných TV staniciach, ale aj v širokej verejnosti. Aj mimo nášho okresu.

Tretí album dychovky

Prvý raz sme skladbu na vlastné uši počuli na Vianočnom koncerte DH Lúžňanka v závere decembra. Zaplnený kultúrny dom v Liptovskej Lúžnej bol svedkom uvedenia do života nového – už tretieho albumu dychovky.

A „recece“? Tá pieseň, z ktorej sme citovali, nás dostala. Skutočne, uchvátila nás. Je famózna. Až natoľko, že autor tohto článku ju odvtedy, čo nie je ani mesiac, počul už vyše 400-krát. Nie, to nie je preklep či chyba. Slovom – viac ako štyristo.

Len pri písaní tohto príspevku odznela v redakcii RH skladba Recece viac ako 20-krát za sebou...


Ak sa má týmto, podobným smerom uberať pomaly už zabudnutá či málo výrazná dychová hudba na Slovensku – nech! Má to všetky atribúty úspešnej skladby, od textu, cez hudobné, profesionálne prevedenie, atmosféru, chytľavú melódiu aj pôsobivý refrén.

A hlavne. Nejde o žiadnu prebratú skladbu, tzv. „cover“ verziu. Je to originál z Liptovskej Lúžnej. V podaní mladých, talentovaných ľudí z tejto dediny, ktorým je prednejšia dychovka než mobilný telefón. Aká vzácnosť v dnešných časoch.

Recece

Čo znamená „recece“? To je veľmi ťažké zistiť, pretože možností je viacero a oficiálnych prameňov málo. Zrejme toto slovo pochádza z maďarčiny. A akú to má spojitosť s Liptovskou Lúžnou? „Prvé dychové nástroje do dychovky pravdepodobne priniesli muzikanti, vracajúci sa z maďarskej Tatabánye už v roku 1912, čiže, dáva to zmysel,“ vysvetľuje pre RH vedúca Lúžňanky Ľudmila Glembová.

Recece je teda impulzívne slovo, niečo ako riekanka, vyjadruje pritom veselosť, radosť. Rovnako môže mať význam, podobný nášmu „kvákaniu“, či ak chcete klebeteniu, v pozitívnom zmysle sa dokonca často môže používať s dupnutím nohou aj pri speve a tanci.

Úvod koncertu v tamojšom kulúrnom dome 28. 12., kde krstili aj nové CD, patril lúžňanskej omladine, budúcim nádejným členom dychovej hudby Lúžňanka, ktorých s entuziazmom a profesionalitou, zanietením a so srdcom viedol aj Stanislav Štrba, veľká postava ľudového umenia na Slovensku.

Niečo nevídané

Žiaci, ktorí sa na pódiu pred zaplneným kultúrnym domom predstavili, pôsobia v miestnej pobočke Základnej umeleckej škole (ZUŠ) P. M. Bohúňa so sídlom v Dolnom Kubíne. Prečo? Odpovedá vedúca Lúžňanky: „Kubínska škola u nás otvorila pobočku pred približne 13 rokmi, lebo tu dochádzal jej učiteľ, a zároveň náš člen a jeden z bývalých kapelníkov. Začalo to teda tým, že pán učiteľ Stanislav Štrba vyučoval hru na dychové nástroje a harmoniku, neskôr sa ku pedagogickému zboru pridala aj súčasná kapelníčka Katka Kalmová, ktorá tam doteraz učí a vychováva ďalšie generácie hudobníkov a hudobníčiek, verím, aj do našej dychovej hudby. V súčasnosti sa vyučuje priečna flauta, zobcová flauta, klarinet, saxofón, trúbka a najnovšie aj klavír. Ružomberská ZUŠ Ľ. Fullu u nás pobočku nemá. Výtvarný odbor v Lúžnej zastrešuje pobočka ZUŠ Dotyk z Ružomberka.“

Samostatnou kapitolou, ktorou by sa mohli v tom najlepšom zmysle slova inšpirovať viaceré hudobné telesá, bol krst nového CD albumu v rámci koncertu. Neboli to lupene ruží ani šumivé víno, ale írečitý, tamojší prameň (medokýš), nazvaný Kubo a čerstvá voda z neho, ktorou krstní rodičia liali kvapky na nový klenot Lúžňanky. Skutočne originálne, v našich končinách nevídané.

Zaplnený kultúrny dom

Voľba krstných rodičov bola podľa Ľ. Glembovej jednoznačná. „Album sme do života uviedli pod patronátom našich bývalých členov, speváčky Vierky a hráča na tenor Stana. Vierka Švandová nám okrem iného pomáhala spisovať texty piesní a melódie na najnovšie CD a tiež nám vždy so všetkým ochotne pomáha. Stanislav Štrba ako prvý začal s vyučovaním hry na dychové nástroje v Liptovskej Lúžnej. Aj vďaka nemu máme dnes v našej dychovke kopec šikovných mladých muzikantov.“


Koncert bol parádny. Zaplnený kultúrny dom, skvelá nálada, profesionálny výkon aktérov, ktorý mal šmrnc a žiadne hluché miesto. Ohlasy boli rozhodne pozitívne, čo potvrdila aj vedúca dychovky. „Určite. Dramaturgicky sme ho zostavili výberom najúspešnejších skladieb celého roku 2024 – jednak išlo o obľúbené ľudové piesne z nového CD, ďalej skladby viac populárnejšie z druhej polovice 20. storočia, ale aj vianočné skladbičky, v ktorých sa v úvode koncertu predstavili naši najmladší členovia a žiaci ZUŠ Petra Michala Bohúňa, ktorá má – ako som už spomínala – v Liptovskej Lúžnej pobočku. Diváci zaplnili celú sálu kultúrneho domu, čo bolo viac ako 200 ľudí. Takáto účasť a potlesk v stoji v závere koncertu je pre nás veľkou podporou a motiváciou do ďalšieho fungovania našej dychovky.“

Skvost z Liptovskej Lúžnej

Priaznivec dychovej hudby, aj ten, ktorý obľubuje modernú, súčasnú úpravu tradičných dychových skladieb, si podľa Lúžňanky príde v albume Cez tú Lúžnu na svoje. Je tam 15 skladieb, od nádherných valčíkov, rezkých poliek, svižných čardášov s ľudovou tematikou, cez úpravy populárnych piesní či inštrumentálnych skladieb, v ktorých vynikajú najmladšie hviezdy jedinej dychovky dolného Liptova.

„Veľkou potechou nám je skutočnosť, že vybrané ľudové piesne na novom albume pochádzajú alebo sa tradujú v našej milovanej Liptovskej Lúžnej. Nakoľko si vážime kultúrne dedičstvo našich predkov v podobe krásnych piesní, ktoré spievali naše mamy, staré mamy, otcovia a starí otcovia, chceli sme ich týmto spôsobom zachovať pre budúce generácie. Tieto ľudové piesne zachytávajú rôzne témy zo života, niekedy vážne, niekedy viac úsmevnejšie a spievame ich v slovenčine, no jedna z nich je aj v pôvodnom lúžňanskom, dnes už nárečí – teda v goralčine.“

Goralčina. Goralské nárečie. To s Liptovskou Lúžnou úzko súvisí. Ide totiž o jednu z najmladších obcí dolného Liptova, veď len prvá písomná zmienka pochádza až z posledného roka 17. storočia. Hovorí sa, že Lúžnu založili nemeckí a goralskí predkovia (starší ľudia z dediny o tom vedia svoje), aj preto je zameranie časti nového, skvostného albumu Lúžňanky logické a pochopiteľné.

Celkovo, moderné poňatie nového albumu Lúžňanky, pri ktorom napriek tomu kládli dôraz na tradície a históriu obce, je obdivuhodné. Zbytočné je to však opisovať slovami, rozhodne odporúčame nové CD kúpiť a vypočuť, kým je ešte k dispozícii.

Obohatenie scény

A čo je na skladbách albumu Cez tú Lúžnu zaujímavé a špecifické? Znovu odpovedá predsedníčka Lúžňanky: „Takmer každá z nich má aj nejaký humorný (interný) názov, ktorý vznikal rôznymi „breptami“ na vystúpeniach alebo našich skúškach, či skrze vtipný text, ťažko je vybrať jednu najobľúbenejšiu spomedzi nich. Všetky sú super! Nakoľko sa naša dychovka okrem neprofesionálnej umeleckej a eventovej činnosti zaoberá aj zberom piesní, výber z nich na CD sme dali upraviť popredným slovenským hudobným skladateľom a aranžérom ako je Adam Hudec, Stanislav Orechovský alebo Jakub Laco. Týmto smerom sme okrem zachovania dedičstva chceli aj obohatiť scénu dychovej hudby na Slovensku o nové piesne a aranžmány.“


Album nahrávali 9 dní. Vybrali si jedno z najznámejších a najuznávanejších štúdií na Slovensku – Môlča records. Bolo to na prelome leta a jesene minulého roka. Profesionálne hudobné štúdio, ktoré už má na svojom konte množstvo vydaných CD albumov, nahrávok či videoklipov, sa nachádza v Turovej pri Zvolene. „Už samotný fakt, v akom štúdiu sme nahrávali, bol pre nás, povedzme laikov, a najmä naše deti, veľkým zážitkom. Tento pocit umocňoval aj profesionálny a ľudský prístup vydavateľa, Reného Bošeľu, a našej hudobnej réžie, manželov, Juraja a Katky Kalmových,“ pridáva podrobnosti Ľ. Glembová. Dodala, že album vyšiel s finančnou podporou Kultúrneho a sociálneho fondu SOZA.

Aktívni mladí ľudia

Lúžňanka je aktívna, mladí ľudia, ktorých vekový priemer v tomto telese je iba 33 rokov, nelenia a plánujú. Čo ich čaká najbližšie? Na podujatie, ktoré sa uskutoční už v polovici februára, pozýva osobne Ľudmila Glembová: „Touto cestou by som rada pozvala čitateľov Ružomberského hlasu na náš najbližší Valentínsky ples DH Lúžňanka, ktorý sa uskutoční dňa 15. februára 2025 v KD Liptovská Lúžna. Pripravili sme pre Vás bohatý hudobný program na čele s renomovanou dychovou hudbou Drietomanka z Moravsko-slovenského pomedzia. Táto krojovaná hudba, ktorá hráva na Slovensku aj po celej Európe, už raz rozospievala a roztancovala Lúžnu počas festivalu Lúžňanský barytón – teraz sa vracia, aby priniesla nezabudnuteľnú atmosféru aj na náš ples! Tešiť sa rovnako môžete na bohatý sprievodný program, výborné jedlo, hodnotnú tombolu a chýbať nebude ani špeciálne valentínske prekvapenie. Rezervácia lístkov je možná do 31.1.2025 u Františka Dudáša na tel. čísle 0910 924 288 alebo mailom na luznanka@gmail.com.“

Dodávame, že grafickú upútavku na tento ples nájdete v rámci mediálnej spolupráce Ružomberského hlasu a dychovej hudby Lúžňanka v inzertnej časti tohto vydania novín.

Druhým podujatím, ktorým bude Lúžna žiť v polovici júna, je tradičný festival dychoviek. Ten, na ktorom sa už viackrát osobne zúčastnila aj redakcia RH, a vždy odchádzala s príjemnými pocitmi a hrdosťou na to, čo všetko a v akej vysokej kvalite dokážu tamojší organizátori pre verejnosť pripraviť.

„16. Lúžňanský barytón sa uskutoční deň pred odpustovou slávnosťou v našej obci, Sv. Trojicou, v sobotu 14. júna na nádvorí pred obecným úradom v Liptovskej Lúžnej. Predstavia sa na ňom výborné kapely zo Slovenska, no dnes ešte nebudeme prezrádzať ich mená. Naše potešenie však rastie v najmladšej generácií dychovkárov z Liptovskej Lúžnej a Oravy, ktorí sa tento rok na festivale plnohodnotne predstavia ako detský dychový orchester KaKaO. Okrem podujatí nás samozrejme čaká intenzívna hudobná príprava, teda veľa skúšania, ale aj hranie počas cirkevných slávností doma, či v susednej obci.“

Veľká vec

To, že Lúžňanka vydala nový CD album, navyše, v takej vysokej kvalite a plný chytľavých piesní, je veľkou vecou. Treba to pomenovať jasne. Nejde o bežný počin v dnešnej dobe a stále je potrebné mať na pamäti fakt, že ide (bohužiaľ) už o jedinú dychovku, ktorá stále aktívne pôsobí na území okresu Ružomberok.

Album si môžete objednať na vyššie uvedenej e-mailovej adrese (luznanka@gmail.com) za zvýhodnenú cenu 15 eur. Rovnako je dostupný na internetovej stránke Môlča records, alebo prostredníctvom QR-kódu, ktorý uvádzame pri tomto príspevku.

Dychová hudba Lúžňanka je ojedinelým zjavom na nielen ružomberskej, liptovskej, ale aj slovenskej hudobnej scéne v tejto oblasti. V domovskej dedine ju poznajú, napriek všetkým prekážkam, ktoré museli jej členovia prekonať, sa im podarilo vydať unikátny album a krásnymi skladbami.

Určite je na čase, aby sa „Cez tú Lúžnu“ už dostali na (samostatné vystúpenie) aj do Ružomberka.

Bez debaty.

(príspevok sme uverejnili v Ružomberskom hlase č.1+2/2025)

Vyhľadávanie

Utorok 18. marec 2025
0:0:0
Online: