OSTRÝM PEROM Určite sa nedá zovšeobecniť, že Ružomberčania sú takí a takí. Ale, je tu jeden nešvár, ktorý sa nám tu zrejme rozmohol. Alebo tu je od nepamäti? Sme v našom meste takmer so všetkým nespokojní? Hundreme na Ružomberok viac ako ľudia v iných mestách? Alebo je to len dojem?
Niekoľko príkladov. Mestská polícia rozdávala nedávno v centre počas horúčav balenú vodu. Zadarmo. Mnohí ešte aj na toto frfľali – vraj „dávajú len svojim známym“ či len dôchodcom.
Že hrajú naši futbalisti z malého Ružomberka veľké európske súťaže? Koľko ľudí nad tým len pohŕdavo mávne rukou. A keď sa im nedarí, hundrú, že „tí naši futbalisti nič nehrajú“...
Ružomberský hlas a Mestská televízia? Len priemer, nič moc – aj s takýmto názorom sa, bohužiaľ stretávame. Bohužiaľ preto, že obidve spomínané mestské médiá majú na svojom konte mnoho celoslovenských ocenení. Kolegovia z iných miest sa od nás v RH či MTR učia a inšpirujú.
Ani to mnohým Ružomberčanom nestačí. Hundrú, hoci dostávajú kvalitné informácie v príťažlivom grafickom prevedení na vysokej úrovni.
Kultúra žije jedinečnými predstaveniami – štátna opera, balet, komorný orchester, divadlá, koncerty. Drahé, nič pre mňa – len píšem niekoľko reakcií verejnosti.
Čutkovo? Celé Slovensko, aj zahraniční návštevníci, nám tento areál (U dobrého pastiera) závidia, o čom svedčí aj enormná návštevnosť a obľuba. Ale my budeme hundrať, na čo to tam je. Veď krajšie bolo Čutkovo „s jednou búdou“ ako kedysi...
Smutné a dokazujúce len to, že si často akoby nevidíme ďalej od špičky nosa.
Tak, ako to je? Hundreme na všetko viac ako inde? Sme málo hrdí na to dobré, čo doma máme? Vidíme (zbytočne) v Ružomberku len negatíva, akoby tu naozaj nič kvalitné nebolo?
Na položené otázky si musí odpovedať každý sám.
Ja za seba hovorím, že na svoje mesto by sme mali byť viac hrdí. Určite máme byť na čo.
