Ružomberský hlas
  • Pondelok 27. máj 2024
  • 0:0:0
  • Online:

(čítanie+) Kresťanské sviatky sprevádzajú veľkú časť ľudstva prechádzajúceho časovým rytmom roka. Dotvárajú atmosféru života, prinášajú náladu. Mystickú aj radostnú. A nezáleží ani veľmi na tom, či je človek nejakým spôsobom s náboženským životom spojený, alebo nie. Ale tiež sú i takí, ktorí tieto sviatky nesvätia, neuznávajú ich. Neraz až deklaratívnym spôsobom to potrebujú dať svojmu okoliu najavo. Či už hlučným cirkulárom alebo dovolenkou v nejakom stredisku. Neuvedomujú si pritom, že voľné dni, ktoré získali, sú práve v dôsledku sviatočnej úcty.

Sviatkom podliehajú rovnako veriaci, ako aj tí druhí. Sviatky nás aj determinujú, podmieňujú naše správanie a vzťahy. Snažíme sa byť bližší, zhovievavejší, trpezlivejší. Sú aj príležitosťou pre relax, dovolenku, oddych. Mali by ubrať zo zhonu a pridať na nálade. Tiež povzbudiť a obrodiť ducha. Táto oblasť je bližšia práve tým, ktorí sa snažia rozvíjať duchovnú rovinu svojho života, sú veriacimi a praktizujúcimi kresťanmi.

Najmä katolícka cirkev ku sviatkom Veľkej noci, ktoré sme slávili práve uplynulý víkend, pristupuje so zvlášť veľkým dôrazom. Neprejde deň, aby nemal svoju duchovnú náplň. Áno, je to vrchol jej filozofickej podstaty, smerovania a učenia. Život a obetavá smrť Ježiša Nazaretského, by nemala význam a zmysel, keby nenasledovalo jeho zmŕtvychvstanie. Jeho oslavou je práve kresťanský sviatok Veľkej noci. Zároveň aj nádejou a odkazom pre všetkých na tejto planéte. Náboženské (ako aj spoločenské) prežívanie takéhoto sviatku môže mať rôzne podoby.

Žiadne zľahčovanie

Veľká noc je tiež pripomienkou umučenia, ktoré sa zdôrazňuje modlitebným putovaním, nazvaným Krížová cesta. Pri mnohých mestách (ako aj vo všetkých katolíckych kostoloch) sú vybudované, zobrazené fázy putovania Ježiša na miesto popravy - ukrižovania. Tak, ako sa nám väčšinou darí byť kritickí voči druhým, predsa vieme určité nároky a požiadavky postaviť aj pred seba. Byť ku sebe nároční. Samozrejme, do určitej miery a nie všetci. Tiež nie vždy.

Extrémna Krížová Cesta

Nemalú výzvu dokázala postaviť pred seba skupina veriacich, ktorí sa rozhodli prejsť Krížovú cestu v náročnej podobe. Extrémna Krížová Cesta predstavuje predovšetkým fyzické nároky na kondíciu. Ale aj na trénovanosť a určitú prípravu v pohybe po horskom teréne. Je to nový fenomén, ktorý v ostatnom čase začal vstupovať do života veriacich. Kríž je aj synonymom utrpenia, choroby, bolesti. Ale aj námahy. A práve toto a vo zvýšenej miere sa rozhodli niektorí veriaci vyskúšať a prekonať. V Ružomberku sa v piatok 22. marca po večernej omši vyhrnula z farského kostola početná skupina turisticky odetých ľudí, prevažne mladého až stredného veku. Ale, nechýbala ani naša fotoreportérka (o niečo staršia) - Anna Gallasová s manželom.

 Aká by to bola demokracia, aby aj dôchodcovia nemali svoje zastúpenie. Predsa, pochybnosti pred štartom - ako sama priznala - ju trápili. Noc, horský terén a viac ako 30 kilometrov. Prvé zastavenie celej skupiny bolo na začiatku ružomberskej Kalvárie. Extrémna Krížová Cesta je samostatná disciplína, tak náboženská, ako aj turistická. Má svoje celoslovenské organizačné pozadie, vrátane internetovej podpory a tlačovín. Účastníci po registrácii dostali sprievodnú brožúru s textami k jednotlivým zastaveniam.

Trasa cesty

Kto pozná horský terén v okolí mesta, vie, že za lyžiarskym mostíkom, vedie chodník na vrch Sidorovo. Po jeho dosiahnutí sa účastníci spustili strmým úbočím k úpätiu Malina a pokračovali stúpaním na Vtáčnik. "Hlavne zostup z Vtáčnika bol nepríjemný, skaly, štrk, voda, blato, až do Čutkovskej doliny. Potom asfaltka a opäť stúpanie popod Čebrať. Pred nami Mních a zostup.“ Komentuje Anna Gallasová svoje dojmy z náročnej cesty.

„Pod Čebraťom som spadla a doslova som sa vykúpala v blate. Dôležité pre mňa boli ruky, ktorými som si nedokázala vybrať vreckovky, vodu som nemala, iba čaj s medom. Tu za mnou v tme príjemný mužský hlas - môžem vám pomôcť, či dať vodu na umytie!? V tej chvíli to bolo ako zobrať môj kríž... S čistými rukami som mohla pokračovať, dokonca aj fotiť.“ No, neostalo len pri tom.

„Pri zostupe z Mnícha sme predbiehali mladý pár, bolo vidieť, že ona už nevládze a bolia ju kolená, podobne ako mňa. Rozdiel asi 30 rokov... Ja som však mala paličky, opierala som sa o ne. Šlo sa mi o niečo ľahšie. Bojovala som vo vnútri: palička by jej možno pomohla, ale čo ja? Veď by som neprišla do cieľa!? Zostala mi výčitka a obraz, ktorý mám stále pred sebou... Nepomohla som! Dokonca ani povzbudením! Bála som sa o seba.“ Do zbytočných výčitiek takto upadala Anna Gallasová, dôchodkyňa a viacnásobná stará mama. Zároveň jediná žena - účastníčka - vo svojom vekovom segmente. A najmladší účastník Dávid, žiak siedmej triedy, mal 12 rokov. Odvážlivci, ktorí sa pozbierali na túto cestu, boli aj z viacerých kútov Slovenska.

Zelený štvrtok

Začiatok veľkonočného slávenia začína na Zelený štvrtok. Veriaci oboch cirkví (katolíckej aj evanjelickej) si pripomínajú pamiatku Pánovej večere, eucharistie. Tatiana Beňuchová - evanjelická farárka - pozvala k pristúpeniu ku spovedi aj príslušníkov iných vierovyznaní. Dva dni predtým predstavil v kine Kultúra Matúš Demko filmový dokument Posledná večera: Cesta, Pravda a Život. Analytická snímka čerpá zo zanieteného príklonu a výskumu evanjelického výtvarníka Stana Lajdu, k známemu a rovnomennému dielu Leonarda da Vinciho.

Veľký piatok

Tento deň je pripomienkou Ježišovho umučenia, utrpenia a ukrižovania. Kríž, ako rímsky mučiaci nástroj, bol za kresťanský symbol prevzatý až niekoľko storočí po Ježišovom ukrižovaní. Katolícka liturgia sa zameriava na úctu ku krížu, ktorý sa predstavuje svojím odhalením. Od Smrtnej nedele sa kríže prekrývajú, zahaľujú. Evanjelici majú deň Pánovej smrti za svoj najväčší sviatok, o čom svedčí už tradične bohatá návštevnosť chrámov. Čítajú sa pašie, striedané spevom veriacich. Tiež vďaka mimoriadne teplému a priaznivému počasiu si mnohí našli cestu na Kalváriu nad mestom, aj keď je teraz prístup sťažený pre rekonštrukčné práce. Otvorený bol aj kostolík, kde bol vystavený Boží hrob. Na Slovensku je 97 kalvárií. Najväčšia je v Banskej Štiavnici, ktorá je považovaná za jednu z najkrajších v Európe. Tu v Ružomberku, je najstaršia kalvária v Liptove.

Výstava fotografií

Sprievodným podujatím tohtoročných veľkonočných sviatkov je aj výstava fotografií v Univerzitnej knižnici Katolíckej univerzity. Poľský fotograf Artur Brocki na veľkoplošných fotografiách približuje inscenovaný príbeh umučenia Krista s názvom Krížová cesta. „Artur patrí ku silno empatickým ľuďom. O tom svedčia i jeho ďaľšie aktivity, v ktorých sa venuje deťom s telesným a duševným postihnutím. Robí s nimi spoločné podujatia a dáva ich životu zmysel,“ povedal jeden z kurátorov Štefan Ižo pri otvorení tejto výstavy. Artur Brocki predstavuje jedno z najväčších podujatí - Krížovú cestu - ktoré sa koná nie tak ďaleko od Ružomberka, na Kalwarii Zebrzydowska. Výstava potrvá do 11. apríla.

Biela sobota

Po západe slnka v sobotu, katolícka cirkev koná náročný a objemný bohoslužobný formát, končiaci slávnosťou Ježišovho vzkriesenia. Začína ešte pred kostolom, s ohňom, vnesením symbolického svetla do tmy, ktoré sa rozšíri do priestoru, pod myšlienkou Ježiš, svetlo sveta. Po skončení, neskoré večere v domácnostiach, sú akoby prelomovým momentom po období 40-dňového pôstu. Hlavným celebrantom v Ružomberku bol po všetky dni spišský emeritný biskup Andrej Imrich.

Veľkonočná nedeľa

Nasledujúca nedeľa je nedeľou všetkých nedieľ. Je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazstva nad smrťou. Rovnako potom každá ďalšia v roku. Prvá včasná ranná omša je venovaná aj požehnaniu jedla, ktoré si veriaci v košíkoch prinášajú pred oltár. Na Slovensku je 18 štátom registrovaných cirkví a náboženských spoločností. Všetky uznávajú všemohúceho a milujúceho Boha, ako najvyššiu stvoriteľskú silu sveta. A okrem židov a príslušníkov bahájskeho spoločenstva, aj Ježiša Krista ako svoju najvyššiu autoritu.

Cesta svetla

So srdcom na dlani a silami na konci, by sa mohlo ocitnúť niekoľko zanietených nadšencov pri opačnej verzii Krížovej cesty, a tou je Cesta svetla. V skoré nedeľné ráno by sme vždy, aj po rokoch, mohli nájsť v túto chvíľu na ružomberskej Kalvárii aj (opäť) neprehliadnuteľnú Annu Gallasovú, s ktorou sme túto reportáž začali. „A možno teraz - prvý raz - bolo tak teplo, že sme mohli ísť aj bez kabátov, čiapok alebo rukavíc. Myslím si, že to bolo naozaj prvý raz. Odmenou je však vychádzajúce slnko, spev vtákov alebo tie ranné zore,“ komentuje okolnosti tejto udalosti neúnavná Anna.

„Myšlienka Cesty svetla sa zrodila u saleziánov. Je to pobožnosť, ktorá nadväzuje na Krížovú cestu. Ponúka ďalších 14 zastavení, ktoré vedú od prázdneho hrobu až k zoslaniu Ducha Svätého.“ V Liskovej, kde je veľká fungujúca „domka“ (Združenie saleziánskej mládeže), sa Cesty svetla zúčastnilo vyše štyridsať mladých, spolu s dospelými.

Sami sebe

Ak sa vieme ocitnúť v tichu noci nad mestom, odbehneme od svojich starostí, ktoré nás niekedy...........................


(celý článok si môžete prečítať v Ružomberskom hlase č.7/2024)

symbol (čítanie+) znamená, že celú verziu príspevku si môžu prečítať len predplatitelia RH, resp. je dostupná v papierovom vydaní novín Ružomberský hlas č.7/2024.

Vyhľadávanie

Pondelok 27. máj 2024
0:0:0
Online: